Kedze o mrtvych len dobre, tak mi neda nespomenut prihodu mojej znamej s Gejzom Šlapkom. Ten bol pomerne ludovy typ a parkrat som ho videl v Luna bare. Moja znama pre zmenu v nocnom bare hotela Devin. Niekedy v r 85/86. Kedze mala vypite isla k nemu a vravi mu „Gejza ty si k.k.t“. On sa k nej otocil a odpovedal: „Vy ste prvy uprimny clovek, ktoreho som stretol“. Dal jej […]

(Jar) Je tu jar a kvety pučá, no a ženy zase skučá. (Leto) Príde leto a s ním mini, dočerta už radšej s nimi. (Jeseň) Príde jeseň, koniec slávny, zas budeme tárať: Love me! (Zima) Vonku sa tam čerti ženia a vo vnútri ženy čertia. .:. Anton Pižurný obraz Štefan Polák

Pri príležitosti nedožitého 80. výročia narodenia (8. apríl 1938, Modra) spisovateľa Ivana Kadlečíka sme mu chceli pripraviť malú pamätnú tabuľku buď v jeho rodnej Modre, alebo v Pukanci, kde dožil svoj plodný život. Keďže ani na viacnásobnú ponuku a otázku vedenie Modry dodnes nijako neodpovedalo a v Pukanci sa šéf kultúrnej komisie vyjadril, že tabuľka sa na múr […]

Rozhodol som sa, že sa už nebudem rozčuľovať nad sémantickou, štylistickou, obsahovou a gramatickou úrovňou produkcie našej mladej (a nielen tej) žurnalistickej generácie. Takýto “mesidž” si už neprosím. Je to boj s veternými mlynmi. Možno až s Božími. Jediné, čoho mi je naozaj ľúto je to, že s takýmito “publicistami” v budúcnosti slovenčina úspešne zanikne. […]

Moja mama mi spievala uspávanku: „Buvikaj buvikaj, psota je veliká. Nemáme chlebíka. Ani suchej kôrky, Tonku do poľjovky.” Naučila ju ešte jej mama, našťastie my sme už chleba mali dosť. Ale tá smutná melódia sa mi zakvačila do duše ako prízrak z minulosti, kedy bol život ako ťažký mech, ktorý museli naši starí rodičia vliecť na svojich unavených pleciach po […]

Predali sme našu pôdu, vodu, lesy, hrdosť. Predali sme svoje svedomie, svoje korene.Trpíme chorobou z blahobytu a konzumu. Nie je pre nás nič dôležitejšie ako hromadiť množstvá. Napchať do mrazákov a chladičiek čím viac, na účty napratať všetko, na čo neprídu. Všetko však má svoj zmysel, aj tie nezmyselné činy, ktoré nám motajú hlavu ako pukanskô víno. Treba sa […]

Ulice v našom mestečku mali svoje mená, ktorých význam sme celkom chápali, ako napríklad Krátka, alebo Úzka. Ja som býval na Schubertovej ulici a Tibor na Marxovej. Boli to vlastne názvy ulíc s dosť rozdielnymi významami, pretože Franz Schubert bol rakúsky hudobný skladateľ u grófa Esterházyho a Karol Marx nemecký vodca proletariátu. Schubert v našom mestečku kedysi naozaj […]

Zbohom, moja, počas nášho spoločného života nás spolu viazali nezabudnuteľné spomienky, spoločne prežité krásne i trpké chvíle. Keby si mohla prevravieť, kde všade sme spolu boli. Prebrázdila si so mnou celé Slovensko, z východu na západ, zo severu na juh. Keby si tak mohla prezradiť, čo všetko už v Tebe bolo: básne i fľaše, knihy aj účty, jedlo aj rastliny… […]

🙂 Najväčším úletom je nepiť alkohol. 🙂 Viete, prečo na SK nie je, ani nebude poriadna pravica, či ľavica? – Lebo všetci kradnú rovnako. 🙂 Prečo je na začiatku všetko mňam-mňam, keď na konci je z toho aj tak len fuj-fuj? 🙂 Moja najvernejšia láska sa volá Márnosť šedivá. 🙂 Ako majú mladí čítať s porozumením, keď slová dospelých stratili svoj […]

POSLEDNÉ ZAKIKIRÍKANIE Ten kohút už liezol na nervy každému. Nielen nám, ale aj susedom. Vstával ráno o štvrtej, keď sme všetci ešte sladko spali a odušu falošne kikiríkal ako blázon. Okrem toho bol veľký zlostník a na každého, kto išiel okolo skákal, trepotal krídlami a ďobal na všetky strany. Proste bol to ten taký zlý, šialený kohút. Tak sme sa s Alexandrom, […]