Pionierov – mládežnícku politickú organizáciu za socializmu – sme brali ako nutné zlo a jeho formálnosťou nám bola na smiech. Ale zato ma oslovil na istý čas smelý Timur a jeho družina, ktorí pomáhali slabším a starším. Nuž som aj ja na našom dvore založil Timurovu bunku a dali sme sa do práce. Ako prvé mi napadlo, že u susedov poukladáme kopu dreva na dvore. Dali sme sa do toho. Ale nedopadlo to slávne, pretože starý Janči báči nás z dvora vyhnal bakuľou „Azangyalát, mit csináltok?!“, ktorý si myslel, že im na dvore robíme neporiadok.
Potom som v Schubertovom parku našiel o kolkáreń opretý skladací stôl so stoličkami, ktorý tam zostal zabudnutý po maďarských folklórnych slávnostiach „Csemadok“. Rozhodol som, že ním skrášlime dvor u ďalších susedov. Opatrne pod rúškom noci sme stôl priniesli, okolo sme postavili stoličky a kochali sme sa, ako pekne to vyzerá. Susedia boli prekvapení, nechápali, čo to malo znamenať. Ale o niekoľko dní ten stôl museli vrátiť naspäť do kolkárne.
Takto neslávne nakoniec skončila svoju činnosť aj naša „Timur a jeho družina“…
.:.
Anton Pižurný
BIELA SKRINKA
(pripravuje sa na vydanie)
Celá debata | RSS tejto debaty