Aj vám sa zdá, že ideologické, spoločenské, politické, kultúrne a názorové rozdiely (nielen v našej krajine) sa začínajú napínať ako struny? Akordy z nich však sú disharmonické. Vzájomná antagonistická prax už vykazuje prvky osobných urážok, až nenávisti. Kto sú však tí, ktorí na týchto strunách hrajú? Naozaj sú to len bludy a konšpirácie, že nikto taký nejestvuje? Sme stále presvedčení o tom, že pravdu, ktorú obhajujeme ako sebe vlastnú, nám nikto nepodsúva?
Keď som pred tromi rokmi napísal, že namiesto konvenčných zbraní boli použití ľudia, migranti, ktorí bez jediného výstrelu dobyli Berlín, mnohí ma vtedy označili, že som fašista.
Ale áno, aj my sami sa pomaly stávame deštrukčnými elementami, sami si úspešne likvidujeme vlastnú krajinu (nielen lynčovaním lesov), vlastné tisícročné hodnoty, vlastných rodičov, vlastných občanov, seba navzájom.
Naša autogenocída sa začala.
Nemáte pocit, že tie struny raz môžu prasknúť?
.:.
Anton Pižurný
Zaujímavé... Je to možné.... ...
Ja by som o SR až taký strach nemal. Dosť ...
Ja taky pocit mam, ze muzov to bude velmi mrziet, ...
Celá debata | RSS tejto debaty