Založ si blog

Dvadsaťdva

Každý sa raz poberieme do svojej určenej diaľky. Odídeme od našich drahých s nádejou, že sa znova stretneme. Môj otec odišiel po niekoľkoročnom trápení so srdcom a cukrovkou.

Prvý infarkt dostal, keď k nám vstúpili vojská „bratskej pomoci“ Varšavskej zmluvy v roku 1968. Pamätám si, ako som sa prebudil na veľký hukot za oknom a na ulici som uvidel obrovský tank s bielym pruhom. Veľmi som sa bál, ale zároveň ma to fascinovalo. Mama vošla do izby a hovorí mi:

Synček, asi bude vojna…“

Rozplakal som sa, slzy mi tiekli na modré prúžky môjho vankúša.

Vojna nebola, ale z tých čias si dobre pamätám na vynikajúce „Dubčekove rožky“ (Dubček kifli), ktoré stáli pár halierov, boli veľké a chutné. Ľudia vtedy stáli v dlhých radoch (frontách) pred obchodmi s potravinami a vláčili domov plné tašky múky, konzerv, cestovín…

Vojna teda nakoniec nebola. Dokonca sa moje sestry zoznámili s akýmisi mladými ruskými vojačikmi, ktorí stále fajčili tú ich „machorku“. Kúpili od nich malé tranzistorové rádio, ktoré hralo dlhé roky. Na plote parku sa objavil veľký biely nápis „Okupanti domov!“.

Otec potom stále putoval z nemocncie do nemocnice, dostal aj druhý infarkt. Raz sme ho boli pozrieť v kúpeľoch Sliač. Tam som po prvýkrát jedol loveckú salámu s rožkom a bola to veru pochúťka. Otec vyšiel v modrom plášti pred Ústav kardiakov a ukázal mi akúsi sochu. Vravel, že to je socha Maríny, o ktorej raz budem vedieť, kto bola.

Otec zomrel na tretí infarkt začiatkom normalizácie. Mama so sestrami ho boli pozrieť v nemocnici, potom sme sa chystali kúpať na Hron. Ale zrazu zazvonil telefón – volali z nemocnice. Mama s plačom utekala naspäť. Otec zomrel pokojne, ležiac v posteli, ako čítal noviny.

Keď sme toto hovorili nášmu deduškovi z Prenčova ten sa zamyslel a opýtal sa, o koľkej sa to stalo. Povedal, že presne vtedy u nich vonku niečo veľmi silno buchlo. Vyšiel von a buchlo to aj druhýkrát, o niečo slabšie. Nevedel si to nijako vysvetliť. Ja som sa nad tým zamyslel. Dvakrát to buchlo. Dva. Raz silnejšie, raz slabšie. To je predsa ako 22, pomyslel som si. Opýtal som sa, aký bol presne dátum, keď otec zomrel. Odpovedali mi, že predsa 22. júla…

Všetci sa raz poberieme do svojej diaľky. A stretneme sa. Mohlo by to tak byť…

.:.

Anton Pižurný

Biela skrinka

Zatiaľ. ..

27.01.2020

Voly, či?

26.01.2020

Rovnováha pohlaví

25.01.2020

Aby si urobil ženu šťastnou, stačí byť: 1) Priateľom 2) Druhom 3) Milencom 4) Bratom 5) Otcom 6) Učiteľom 7) Vychovávateľom 8) Kuchárom 9) Elektrikárom 10) Vodoinštalatérom 11) Mechanikom 12) Izbovým dizajnérom 13) Style-istom 14) Sexuológom 15) Gynekológom 16) Endokrinológom 17) Psychológom 18) Psychiatrom 19) Terapeutom 20) Výkonným 21) Organizovaný 22) Dobrý otec 23) [...]

Figa borová Igora Matoviča

Matovičov plán pre školy. 5 eur za otestovaného, ak dá papiere dokopy

04.12.2020 09:00

Igor Matovič verí, že je fér uprednostniť školu, kam chodia jeho dcéry, lebo ich nemôže diskriminovať. Komu sa to nepáči, tomu ukázal figu borovú.

koronavírus, USA, cestovanie

ONLINE: Rakúšania rozbiehajú hromadné testy, pridajú sa aj Slovinci

04.12.2020 07:00, aktualizované: 08:50

V Rakúsku sa začína hromadné testovanie na koronavírus v troch spolkových krajinách, v decembri chce vo veľkom testovať aj Slovinsko.

231851850

Zbehol od Asada. Bol sýrsky generál na Slovensku?

04.12.2020 06:00

Žiadal o azyl vo Francúzsku, izraelský Mosad mu pomohol dostať sa do Rakúska a možno sa zatúlal aj na Slovensko. Kto je sýrsky generál Chálid al-Halábí?

pocasie-4-12-2020

Teploty stúpajú, kam až môžu dosiahnuť?

04.12.2020 00:00

Slnečných lúčov bude málo, ale aj pod zamračenou oblohou môže byť teplo. Mínusové teploty vystriedajú plusové a budú ďalej stúpať.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,354
Celková čítanosť: 2927909x
Priemerná čítanosť článkov: 2162x

Autor blogu

Kategórie