PANDORA

…Vyumývané Slniečko pomaly opieralo svoje otepľujúce lúče do drevenej chaty, ktorá slastne zapraskala. A vtedy zažblnkal Studený potok a volal ma k sebe. Z toho zvuku mi priam stŕpali nohy a sťahovali sa ústa. Ako počarovaný som museli ísť k nemu a ponoriť si ruky do jeho ľadovej priezračnosti. Ofŕkal som si tvár a bol som sa pokrstený novým dňom.

Naberal som zhlboka do pľúc tatranské zázračnosti. Vtom sa nad Studeným potokom ozvalo rachotanie a po moste prešla červená električka. Nevedel som, či sa mi to marí alebo je to naozaj. V tejto rozprávke som sa rozhodol vkročiť znova do ľadovej krajiny potoka. Opatrne som našľapoval a vtom som ho zočil! Veľký rak ako blesk vbehol po plochý kameň. Nehýbal som sa. Po chvíli rak opatrne vystrčil svoju fúzatú hlavu a klepeto. Ale iba jedno klepeto. To druhé mu chýbalo. Toto ma tak zarazilo, až sa mi zdvihol žalúdok.

Popoludní som si na mieste, kde som videl raka-mrzáka, postavil vodný mlyn. Až mi slastne zovrelo srdce, keď som začul jeho prvé zaklepotanie. Bolo to krásne a akési osudové. Zvuk sa rozliehal po vodnej hladine až ku chate a keď to začula moja sestra v okne, usmiala sa. Svet bol nádherný a čas plynul.

Tatry sú jako z iného sveta. Ľudia si po nich pokojne chodia, vykrúcajú krky, všetko si obzerajú, ale necítia, že sa dívajú na milióny rokov. V Tatrách sa Čas zastavil. Len ľudia sa musia stále kamsi ponáhľať. Ale tu sa tiež spomalili a vychutnávali si každý okamih večnosti.

Aj dnes som sa potajomky vybral na Malinový ostrov uprostred Studeného potoka. Nepozbieral som všetky maliny, ale, hoci som bol nedočkavý, dokázal som sa ovládnuť, nechal som aj nabudúce. Voňavý Malinový ostrov uprostred Studeného potoka bol mojím tajomstvom, mojím rajom. Rak Mrzák ma zbadal, ale už bol pokojnejší. On bol predsa doma a ja som bol hosť.

Moja mama doma pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár, ktorý, ak som si ho natrel na chlieb s maslom, tak tomu sa veru nevyrovnala žiadna z pochúťok.

Ale najlepší bol mamin malinový sirup. Keď ho varila, jeho uhrančivá vôňa sa vznášala po celom dome a hneď som sa ocitol na svojom Malinovom ostrove, kde stál Čas a kde bolo tak krásne smutno.

Ten sirup bol nebeská manna. Mama ho navarila do mnohých fľašiek, ktoré uložila v špajze. Pili sme ho roky po tom, ako zomrela. Jej sirup bol voňavý a sladký, ako aj spomienka na ňu a jej dobrotu.

.:.

Anton Pižurný

BIELA SKRINKA

Chlapci zo Schubertovej ulice

obálka: Štefan Polák