Jediný trocha väčší kopček v našom mestečku bol v Schubertovom parku pod kaštieľom Esterházyovcov. Boli na ňom dlhé rady lavičiek, ktoré viedli až dolu k potoku a za ním bolo postavené veľké pódium, kde sa konávali koncerty. Videl som na ňom napríklad koncert maďarskej bigbítovej skupiny Bergendy, sovietske Vesjolyje devočky. Tie nás tak očarili, že sme im s Ďurim dokonca napísali list, kde sme od nich pýtali fotky s podpismi. Ale list sme poslali do Rostocku namiesto do Rostova, a tak sa nám nakoniec naša korešpondencia vrátila s pečiatkou „Adresát neznámy“. Nora Blahová tam spievala jej Bronzové leto a zboku amfiteátra som videl, že predtým ako vystúpila svojimi dlhočižnými krásnymi nožiskami na pódium, rýchlo sa prežehnala.
Bývali tam aj folklórne slávnosti „Csemadok“, kedy bol park plný stánkov a hudobníkov a tanečníkov. Raz tam prišiel aj folklórny tanečný a spevácky súbor z Dunajskej Stredy, kde so svojou staršou sestrou Helenou prišla aj jej mladšia sestra Jarka.
Bolo to vzrúšo, lebo sme bývali blízko a do nášho dvora sme všetky hudobné produkcie jasne počuli a mali sme to zadarmo. Park vtedy žil rušným životom a nebol taký smutný a opustený, ako je dnes.
.:.
(c) Anton Pižurný
Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice
foto a.a.
Celá debata | RSS tejto debaty