Vraví sa, že cesta je cieľ. Môžeme si to vziať aj obrátene: Cieľom je cesta. Na začiatku je chodníček, ktorý sa môže postupne rozširovať (ale aj zanikať).
Môžeme sa dostať až na rázcestie.
V tom bode je na nás rozhodnúť sa, ktorým smerom sa vydáme ďalej. Na rázcestí čakajú rôzne pokušenia, na rázcestí môžeme aj padnúť, alebo ako Fénix vzniesť sa z popola…
Možno sa vydáme tou nesprávnou cestou, o ktorej si budeme myslieť, že ideme dobre. Až po čase zistíme, že sme sa mali rozhodnúť pre tú druhú cestu. Návrat býva bolestivý, ale nikdy nie je neskoro.
Je spravodlivé, že pri návrate na správnu cestu nesmieme používať skratky, pretože sa môže stať, že zablúdime už navždy. A táto cesta cieľom nie je. Musíme ísť stále ďalej, kráčajme vždy v nádeji.
Ktorý smer je pre nás ten správny, to si musíme určiť srdcom, rozumom a počúvať aj iné hlasy.
Raz sa všetci vydáme jediným správnym smerom. Tým nahor.
Celá debata | RSS tejto debaty