Raz som ešte ako študent v Banskej Štiavnici po príjemne strávenom večeri v Metropole kráčal dolu týmto vtedy smutným a sivým mestom na autobusovú zastávku. Úžasné paláce tíško trpeli pod chladnými bičmi dažďa a kusy ich omietky sa zosúvali do histórie, ako napadnuté leprou. Áno bola to lepra ľahostajnosti, pre ktorú bolo dôležitejšie „budovanie svetlých […]

2JA Chcem ponoriť svoj jazyk do tvojej misky plnej Slnka. Chcem v jesennej kráse dýchať aj za teba. Počujem biť tvoje srdce a pulzovať tvoju krv, voniam hebkosť pier, som v tebe a ty vo mne. Keď odídeš hoci len na chvíľu, budem zatínať zuby, aby som to bez teba vydržal, lebo iba spolu sme 2ja. .:. Anton Pižurný z pripravovanej zbierky básní „Obolus“ obraz […]

9 9 9 6 6 6 „Prídem hneď“ bolo napísané na dverách v čakárni Života. „Tvoja“ je na vizitke, ktorú ti podáva Smrť. © Anton Pižurný

Ani jeden z kandidátov na primátora či poslanca, nie je o nič múdrejší ani hlúpejší, ako všetci, ktorí to zasvätene analyzujeme a komentujeme. Trúfam si dokonca tvrdiť aj to, že možno nie všetky výsledky odhadov prieskumných agentúr sú zmanipulované. „Nikto vám nemôže dať viac, ako vám ja môžem sľúbiť“ – toto heslo by mohlo byť v portfóliu každého […]

Všetko už bolo napísané. Súčasní autori sa snažia už iba o nové formy a krvopotne hľadajú nové témy. Používajú pritom heslo “Litera scripta manet”, ale to iba preto, aby za každú cenu po nich niečo zostalo. Ale nového ducha literatúry už nenájde nik. Literatúra umiera. Kde sú tí mladí a krásni géniovia, ako boli trebárs J.A. Rimbaud, S. Jesenin, alebo V […]

Žvatlanie malých detí dokáže byť veľmi milé, smiešne, ale má svoju železnú logiku. Moja priateľka mi hovorila, ako učila malú dcérku hovoriť slovo “vodojem”. Na prechádzke naň ukázala: Čo to je? – Vodojem. – povedala malej-Dcérka sa na ňu pozrela a smelo zahlásila: – Gua! Prosím? Vo – do – jem. Gua! Gua! Mama si lámala hlavu, čo to dieťa […]