Leto sa zlomilo v páse,
vydýchlo ešte
posledný žeravý úsmev.
Obloha stíchla v akomsi
pokornom očakávaní
aj notová osnova lastovičiek
ostala prázdna, bez hudby,
ako v hniezde vyschnuté vajíčko.
Dnes už inak vonia vzduch,
kdesi v diaľke číhala zima.
Do života nás však
stále vracia spomienka,
prúdiaca tepnami
až do posledných vlásočníc,
spomienka na nezabudnuteľný
obraz nahej víly za suchým rákosím.
Celá debata | RSS tejto debaty