PANDORA

..Posledné prázdniny po ukončení Základnej deväťročnej školy v Želiezovciach a prvé pred nástupom na Gymnázium mali nevýslovnú chuť slobody. Dni bolí dlhé a slnečné, noci ešte dlhšie a tajomnejšie. Už boli dokonca aj bozky s dievčatami v Schubertovom parku alebo na žúroch, po ktorých som síce mal opuchnuté a pohryzené pery, ale panictvo som si stále úspešne zachovával.

A potom nastal čas nášho nástupu do vážnejších vôd študijných. Bol som prijatý na Gymnázium. Sedel som znova v prvej lavici v rade napravo (neskôr to bolo moje stabilné miesto na všetkých ďalších školách) s Ďurim, rovnako, ako sme sedeli aj na Základnej škole. Na Gympli sa mi najviac páčilo, že nám profesori vykali. Mali sme tak pocit dôležitosti a aj na profesorov sme hľadeli inak.

Našu trieda 1.A. Gymnázia Želiezovce (bolo tam samozrejme aj maďarské Gymnázium) tvorilo pomerne nesúrodé spoločenstvo chlapcov a dievčat z okolia mestečka. Ale mali sme tam aj dve baby z okresného mesta, teda „až z Levíc“, ktoré denne dochádzali do školy vláčikom. To boli najväčšie „fifleny“ a neskôr sme vytvorili dobrú partiu. Najkrajšou babou v triede však bola Betka E. zo Šároviec, ktorá sa vyznačovala väčšou usilovnosťou, než intelektom, ale bola to fajn baba s nesmiernym sexuálnym epílom. Nič sme spolu nemali (až na nejaké tie bozkávačky na lyžiarskom zájazde) a nakoniec sme boli dobrými kamarátmi.

Za nami sedel „Fiťi“, (prezývka vznikla z mena pretekára Formule jedna – Emersona Fittipaldiho, ktorý jazdil za JPS Lotus) alias Gabo T. tiež zo Šaroviec, ktorému predchádzala silná povesť búrliváka a bohéma. Jeho starší brat Ludo bol už známou legendou. Rovnako aj moja staršia sestra Beatka (ale ako vzorná študentka) , ktorá bola predo tiež študentkou Gymnázia. Moja „mladšia staršia“ sestra Renatka však chodila na Strednú ekonomickú školu do Levíc. S Gabom sme sa neskôr tak mocne skamarátili, až to Ďuri zle znášal.

Gymnázium samozrejme v časoch socializmu sa tiež všemožne snažilo blahorečiť vedúcu úlohu Komunistickej strany v našej krajine, najmarkantnejším príkladom toho bol pán riaditeľ a jeho súdruh zástupca ktorého celé generácie študentov Gymnázia volali jednoducho „Mamľas“. Príhody o ňom sa natrvalo zaradili do Klenotnice študentských spomienok. …

.:.
(c) Anton Pižurný
Teľacie roky – pokračovanie Bielej skrinky
🙂
Foto: Na ihrisku Gymnázia s Fiťim. Obaja sme boli veľkí „hadi“ lebo sme mali džínsy Levisky a tie mal v tom čase veru málokto. Do pozornosti dávam aj naše účesy.