Potok v Schubertovom parku, ktorý sme volali jednoducho“Potok“, tiekol pod briežkom, na ktorom bol kaštieľ Esteházyovcov. V jeho vode sme tiež strávili veľa času. Mal tri mosty, jeden pri domčeku strážnika parku. Za druhým mostom sa trocha rozširoval. A tam boli nahádzané kusy betónových potrubí. Ako a prečo sa tam dostali, to sme nevedeli. Ale zistili sme, že sú to skvelé pasce pre malé rybky, ktoré žili v potoku. Väčšie ryby sme tam zazreli len občas.
Ku koncom rúry sme sa postavili dvaja, po kolená vo vode a dlaňami sme do nich vháňali vodu. Hneď sme pocítili, ako nám do rúk vrážajú drobné rybky, ktoré sme sa pokúšali chytiť. Podarilo sa to. Raz som však takto chytil väčšiu rybu, krásne zafarbenú s čiernymi pruhmi, ktorej ostne na chrbáte ma však bolestivo popichali. Rýchlo som ju vyhodil na breh. Bola to krásna rybička s vejárikom na chrbáte. Doma som si našiel v encyklopédii, že sa volá ostriež. Keď som sa na rybku dosť vynadíval, zobral som ju domov a hodil ju mačke. Očuchala ju, nechala tak a odišla.
Pod mostom pri strážnom domčeku sme raz videli chlapa, ako prudko hádže fľašu do vody. A vtedy sme zazreli asi najväčšieho živočícha, aký v tom potoku žil. Bolo to veľké, dlhé a veľmi rýchlo to plávalo. Chlap po tom hádzal aj kamene a my sme ho celkom chápali, lebo sme sa toho báli aj my. Až neskôr sme pochopili že ten „strašný tvor“ bola – vydra.
Najhorší zážitok som však mal, keď sused priniesol k potoku vrece. Otvoril ho a videli sme v ňom štyri celkom malé mačence. Najprv sme nechápali, čo chce s nimi robiť. Do vreca dal kameń, zaviazal ho a hodil z mosta do vody. To žalostné mravčanie, ktoré sa tiahlo pomalým tokom potoka, až kým sa nepotopilo, to ma strašilo ešte dlho.
.:.
Anton Pižurný
Bila skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice
(úryvok, v predaji)
Celá debata | RSS tejto debaty