Musím sa priznať, že tiež sa mi najlepšie píšu básne, keď ma kopne moja Múza. Ale nie tam, kam si asi myslíte. Keď ma kopne do duše, do srdca.
Zabolí to síce príšerne, ale je to produktívne. Vtedy je to to pravé orechové.
Je potom dôležité nezblázniť sa a prežiť to. Ak sa to podarí, časom sa nad tým človek už len pousmeje, pohladí si jazvy a uvedomí si, že najväčším počinom je odpustenie. Všetko ostatné sú len smiešne gestá. U oboch zúčastnených strán.
(V roku 1992 som do kasičky v Notre Dame vhodil dva franky a zapálil sviečočku. Neďaleko pri nohách niektorého svätého akási žena hystericky, hlučne, na celý chrám, nariekala. Niekdy sa veru stane, že „Už nikdy Navždy, ale už Navždy Nikdy“…)
Najlepším príbehom je život samotný.
.:.
Anton Pižurný
foto M.C.
Celá debata | RSS tejto debaty