PANDORA

… Skoro ráno ma prebudilo opatrné klopanie na dvere mojej izby. Bola ešte tma.
– Áno?
– Tony, chceme ťa pozvať na jednu krásnu akciu, – Francis vystrčil hlavu spoza dverí.
– Teraz?
– Áno, prídi prosím na prednú terasu.

Veľmi sa mi nechcelo, ale nepatrilo sa odmietnuť. Rýchlo som na seba hodil tričko, v kúpeľni sa opláchol. V obývačke sa svietilo. Prešiel som halou von na terasu. Tam už čakal Francis s Táňou na stoličkách, otočených smerom k chrbátu sopky. Usmiali sa na mňa a ponúkli mi tretiu stoličku. Posadil som sa ku nim.
– Čo sa bude diať? – opatrne som sa opýtal.
– Vydrž chvíľku prosím, hneď to bude.

A naozaj! Spoza pravekého chrbáta sopky pomaly začalo presvitať slnečné svetlo. Keď sa zablysol prvý lúč a dotkol sa vrcholov stromov, zobudili sa na nich prvé spevavce a začali nôtiť svoju rannú áriu. Tento vtáčí zbor onedlho už vytváral súvislú zvukovú stenu. Ale to ešte nebolo zďaleka všetko. Na La Reunione sa chová veľké množstvo kapúnov (vykastrovaných kohútov), ktoré sú obľúbenou pochúťkou Francúzov. A tie sa tiež začali budiť a ich kikríkanie sa výrazne vmiešalo do vtáčej symfónie. Vtedy začali brechať aj psy, ktorých tu bolo tiež veľmi veľa. To už začal hučať a voňať celý ostrov.

Vtedy Táňa s Francisom vstali a začali tlieskať. Nad hlavným mestom zahučal prvý ranný obrovský Boeing a v úžasnej symfónii sa začal nový deň na ostrove. To už som stál aj ja a vzdávali sme standing ovations najkrajšej symfónii života…

.:.
Anton Pižurný
Zlatá skrinka (úryvok)
obraz Alexandra Geschwantnerová