Do Banskej Štiavnice rád chodieval aj básnik, textár a publicista Jozef Urban, ktorý vtedy žil a tvoril vo Zvolene. V roku 1999 som sa ho opýtal, ako na neho vplýva toto mesto:
Odpovedal J.U.:
– Keď som míňal tabuľu s názvom mesta, okamžite, až mysticky zo mňa spadli všetky depresie. Zrazu som sa ocitol v inom svete, než aký poznám a dostatočne ma otravuje.
Deväťdesiat percent depresií tvorí zvyk, preto treba ísť tam, kde ste niečo zažili a je celkom jedno, či dobré, alebo zlé. Ide o „to čosi“. A Štiavnica je mesto plné tých čosi.
Keďže sa tu nedá chodiť po rovine, iba do kopca a z kopca, už to samo osebe akoby vylučovalo bezproblémovú, takpovediac rovinnú priemernosť. Verím vo fyzické signály miest. Niekto tomu tomu hovorí “genius loci“.
Ako Košíčan, žijúci vo Zvolene, som zvyknutý pozerať sa spod kopca na kopec. V Štiavnici sa radikálne mení optika: Pozerám sa z kopca pod kopec. A to je krása akéhosi veľmi zvláštneho druhu.
.:.
Anton Pižurný
foto Banskej Štiavnice Dominik Belica 
Celá debata | RSS tejto debaty