S mojím priateľom Štefanom dokážeme predebatovať celé hodiny, nielen v jeho ateliéri ale aj v telefóne.
Aj včera, volal mi z Bratislavy do Senca, riešime jeho pripravovanú knihu. Odrazu povie:
– Kde si, ja ťa hľadám, myslel som si, že sedíš tu vedľa mňa.
Ešte preberieme krásu Poliek, anjelov bez krídiel a zmysel života v oscilácii Vesmíru a vravím mu:
– Štefan, zavolaj mi neskôr, idem na cigaretu.
A on mi povie:
– Jasne. Poď.
A zložil.
Celá debata | RSS tejto debaty