Pred niekoľkými rokmi som si išiel raz trocha oddýchnuť do oázy Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici. Okrem iných exotických drevín v nej rastú aj nádherné sekvojovce mamutie. V ich liečivom objatí je na malej plošinke pod schodíkmi na vysokom podstavci bronzová busta básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča od výtvarníka Antona Drexlera. Na podstavci je uvedený Sládkovičov citát „Štiavnica! Buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom“.
Blížim sa k lavičkám nad bustou dúfajúc, že v prítomnosti velikána slovenskej ľúbostnej poézie trocha pookreje moje zlomené srdce.
Hľadím na podstavec hľadím, neverím svojim očiam. Busta Sládkoviča tam nie je!
Uprostred plošinky v ohrádke z ozdobnej mreže sa týči len vysoký podstavec ako nemá výčitka. Busta nikde.
Chvíľu som predýchaval tento fakt a premýšľal som, čo urobiť. Nakoniec som sa rozhodol, že to pôjdem nahlásiť Mestskej polícii.
Dolnou ružovou ulicou som za chvíľu zbehol až k Radnici, kde sídlila Mestská polícia Banskej Štiavnice.
– Dobrý deň, viete o tom, že v Botanickej záhrade chýba busta Sládkoviča?
– Naozaj? Nikto nám to nehlásil.
– Tak vám to teraz hlásim ja.
Spísali sme hlásenie, odpísali si číslo môjho občianskeho preukazu a zaznačili si aj moje telefónne číslo.
Asi pol hodinu som potom strávil stojac pred domom, do ktorého sa vydala Marína Pischlová, oproti slovenskému kostolu. Premýšľal som. že by bolo dobré na ten dom umiestniť pamätnú tabuľu a pod ňu inštalovať Zámky lásky.
Vtom mi zazvonil mobil. Volali mi z Mestskej polície:
– Tak sme sa spojili s riaditeľom Lesníckej školy, pod ktorú patrí správa Botanickej záhrady a ten nám povedal, že sa práve busta Sládkoviča našla, bola tam niekde pohodená v kroví.
Nech to už bolo akokoľvek, o niekoľko dní bola v Botanickej záhrade busta Sládkoviča späť na svojom mieste. Posadil som sa na lavičku za ním a napadlo mi, že by bolo dobré oproti Sládkovičovej buste umiestniť sochu Maríny, aby boli aspoň po smrti spolu. Majster Bártfay ich vytvoril štyri. Jedna je v kúpeľoch Sliač, druhá v Kováčovej, tretia na Šafárikovom námestí v Bratislave, štvrtá v depozite Nitrianskeho múzea… Hovorí sa aj o ďalšej, kdesi v zahraničí…
V Banskej Štiavnici, kde sa Sládkovič spoznal s Marínou (kde je aj Pischlová Gerszoová pochovaná) a kde vznikol nesmrteľný epos „Marína“ nie je jej socha ani jedna.
Zato socha imaginárneho Nácka sa týči na Trotuári a smelo hľadí na sochu Andreja Kmeťa.
.:.
Anton Pižurný
foto Ján Bogola
Celá debata | RSS tejto debaty