PANDORA

Moja mama Janka sa na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici zoznámila so spolužiačkou Róžikou, jej starý otec bol známy organista a napríklad aj reštaurátorom krásnych ornamentov na Fritzovom dome, či reštaurátorom fresiek v Nemeckom kostole.

Róžika bývala u svojej rodiny Vénovcov, nad Starou nemocnicou v Banskej Štiavnici. S mojou mamou sa z nich stali také tuhé priateľky, až sa Róžika stala mojou krstnou mamou. Keďže ovládala len nemčinu a maďarčinu, preto ju moja mama, pôvodom z neďalekého Prenčova „doučovala“ slovenčinu. Róžika nakoniec skončila Učiteľskú akadémiu (nad Námestím svätej Trojice) a potom učila slovenčinu a hudobnú výchovu v Dunajskej Strede, kam sa vydala za dôstojníka armády, Bulajčíka, s ktorým mala dvoch synov Laciho a Lóranta.

Moja mama však Akadémiu nestihla ukončiť, pretože mágia lásky očarovala aj jej vzťah s mojím otcom Antonom, absolventom Vysokej školy veterinárnej vo Viedni, za ktorého sa vydala v chráme Svätého Michala v Prenčove, kde roky slúžieval kňaz a polyhistor Andrej Kmeť.

Moja krstná mama, teta Róžika mi rozprávala aj o tom, ako sa raz vybrali s mojou mamou Jankou na tanečnú zábavu do dedinky neďaleko Dunajskej Stredy. Vtedy bola veľká úroda obilia, sýpky boli plné a preto ho sušili aj na ceste, na hradskej, po ktorej sa nedalo chodiť autom, iba okolo na motorke.

Ale to im nevadilo, lebo ich kamarát Pišta mal motorku a najskôr vzal moju mamu Janku a potom sa vrátil po Róžiku a takto ich priviezol obe až na zábavu.

Bolo veľmi horúco a Róžika cestou veľmi vysmädla, preto sa tam riadne napila z prvého pohára, ktorý chytila do ruky. Myslela si, že je to limonáda, ale bolo to ríbezľové víno. No a ďalej si už potom nepamätá. Vraveli jej len, že sa vraj výborne zabávala, s rukou hore dokonca tancovala po stole.

“No a vieš Tóni, ja som bola vtedy prvýkrát opitá. Aj posledný“ – začervenala sa pani učiteľka a naliala mi džúsu.
„Ale to boli to krásne časy, na ktoré nikdy nezabudnem“.
Róžika sa pomaly dožíva 90 rokov…

Keď sa jej oveľa neskôr narodila vnučka, dcéra jej syna Loranta, mala obľúbenú bábiku, ktorá sa volala Janka. Darovala jej ju stará mama, teta Róžika.

Až dnes, po mnohých rokoch už vie, prečo sa tá bábika volala Janka.

.:.
Anton Pižurný
1. august 2019
Spriadanie myšlienok
foto archív autora