🏐 PRÍBEH S HUSPENINOU
(Znovuzrodenie)
Aspik, huspenina, studeno. Lahôdka. Počas týchto sychravejúcich dní nadobúda toto jedlo na aktuálnosti. Jeho príprava je pomerne jednoduchá. Za pár euro som kúpil bravčové koleno aj paprčku a pomaly som ich varil s trochou koreňovej zeleniny vo veľkom hrnci trpezlivo šesť hodín.
Výsledok bol famózny! Nádherná tuhá rôsolovitá huspenina, ktorá mi s nakrájanou cibuľou a octom privodila lukulský orgazmus. Chutila tak božsky, že na večeru som posledný kúsok mäsa požul len tak ledabolo a prehltol.
A to som nemal robiť.
Ostatný kúsok mäsa sa mi totiž prilepil kdesi nad žalúdkom. Myslel som si, že to zíde dolu, kam patrí, ale kdeže! Začala anabáza o akej sa mi ani nesnívalo. Nedalo sa mi prehĺtať, všetko išlo okamžite hore späť. Pripravil som si kopu papierových vreckoviek, k posteli som si dal misku. Pravidelne som prehĺtal sliny a pravidelne som ich vypľúval do misky. Pokúšal som sa napiť čaju, zbytočne. Prehltol som kúsok chleba. Vrátil sa späť. Zjedol som lyžicu medu. Napil som sa olivového oleja. Zbytočne.
Hodiny ubiehali a blížila sa polnoc. Zaliateho potom sa ma pomaly chytalo zúfalstvo a strašne som chcel spať. To však nebolo možné, pretože len čo som sa natiahol na posteli, okamžite som musel použiť misku pri posteli. Bolo mi do plaču.
Nespal som za celú noc dokopy ani päť minút. Odrazu mi napadla spásna myšlienka, že predsa mám sódu bikarbónu! Hneď bola vo mne. Iba ma znova riadne naplo, až som musel zaručať a utekať na záchod, vyzvracať sa. Nič zo mňa nevyšlo, iba sliny.
Na chvíľu som zdriemol, ale hneď som sa prebudil na to, že nemôžem lapiť dych. Dusil som sa a pred očami sa mi zahmlievalo. Spomenul som si, že mám aj reflux a apnoe. A vysoký tlak. To je môj koniec. A blíži sa Pamiatka zosnulých. Bolo už päť hodín ráno, celý zúfalý som sa pološialený lúčil so životom a chcel som si zavolať záchranku. Svet, prichádzaš o svojho básnika…
A vtedy som sa z posledných síl opatrne napil čaju. Chvíľu nič, len bolesť v bruchu a potom sa to stalo! Bolesť sa pomaly posunula nižšie a cítil som, že čaj nejde hore, ale dolu.
Bol to nádherný pocit! Po prebdenej noci, ale s obrovským pocitom úľavy som úplne dehydrovaný pil čaj ako božský nektár…
Pocítil som hlad. Myslel som si, že v živote už nechcem huspeninu ani vidieť. Ale potom som si povedal, že to musím prekonať. A opatrne som zjedol kus tejto pochúťky, samozrejme na poriadnom požutí som si dal záležať.
Pozitívom tejto príhody bolo to, že hoci aj inokedy zle spávam a svoju insomniu využívam na písanie poézie a prózy, ďalšiu noc som spal v kuse osem hodín, čo sa mi nestalo už niekoľko rokov. A ďalšiu noc znova!
Povedal som si, že asi by bolo dobré, občas sa nejako pridusiť, aby som sa potom dobre vyspal…
vobec nie, kolace pekne poprezuvam ...
Divné, :D ...
s kolacmi z ovsennych vlociek sa mi to nikdy ...
Veru aj to sa stane. ...
...Opekaciu party... ...
Celá debata | RSS tejto debaty