Ako malí sme vymysleli jednoduchú a geniálnu vec. Pri našich hrách sme samozrejme boli často zajatí nepriateľmi (či už partizáni fašistami, alebo Bledé tváre Indiánmi), ktorí nás príšerne mučili a chceli vedieť „heslo“.
Heslo bolo veľmi dôležité, aj keď sme vlastne ani poriadne nevedeli, načo. Počítače vtedy ešte neboli, preto sa aj heslá používali väčšinou jednoslovné. Mali rôzne významy, fantázie sa medze nekládli. A vtedy jedna kamoška na to prišla.
Vymyslela heslo, ktoré znelo. „Nepoviem“. Takže aj keby nás aj príšerne mučili a pýtali by sa nás:
– Povedz heslo!
Odpoveďou bolo:
– Nepoviem!
Takže sme vlastne heslo povedali, aj sme nič neprezradili. Podobnosť so súčasnými reáliami je čisto náhodná?
.:.
(ap)
Celá debata | RSS tejto debaty