Milan Adamčiak 2)

16. decembra 2019 04:38, Prečítané 2 636x, Anton Pižurný, Nezaradené

ŠÁLKA ČASU (2)
(Spomienky na Podhorie)

„ Bolo by dobré, keby si zakúril, raždie je tam pri kachliach.“

Zobral som z police staré výtlačky novín Pravda ešte z čias socializmu, ktoré Platonko archivoval a mal ich uložené na padláši, čiže povale. Tá povala nad jeho kúriou bola tiež mimoriadne bizarné miesto. Bolo tam všetko. Nechce sa mi rozpisovať čo všetko, ale bolo to „Krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole.“ (Lautréamont).

Pokrčil som noviny, vopchal ich do začmudenej papule kachieľ, na ne som položil pár konárikov čierneho raždia z neďalekej slivky. Na stole ležali staré zápalky. Milan nepoužíval zapaľovač, ani sa mi k nemu zapaľovač akosi nehodil.

Škrtol som, priloži horiacu zápalku k novinám. Oheň vzbĺkol a raždie slastne zapraskalo.

Pozrel som na Milana:
„Pravdou sa najlepšie zapaľuje. Kto chce zapáliť, musí sám horieť.“

Milan sa zasmial, chrapľavo si odkašľal a povedal:

„Veru tak, pravda je dobrá nielen na kúrenie, ale aj na škriabanie zemiakov. No a niekedy sa do nej aj utiera riť“.

Milan bol šľachticom ducha, slovenským jemným gentlemanom, ale jeho celoživný undergroundový názor a štýl života mu dovoľoval vyjadrovať sa aj jadrnejšie.

Do studenej chatky sa pomaly rozlievalo teplo. Milan mi bez slova kostnatým zakriveným prstom ukázal na stôl. Pochopil som. Otvoril som jedno z plátených vrecúšok, boli v ňom akési bylinky. Privoňal som, bola to materina dúška. Milan bol okrem svojho umeleckého renesačného archetypu aj známym bylinkárom a kuchárom.

Nasypal som za hrsť byliniek do bieleho hrnčeka s červenými bodkami. Nikde som nevidel vodu.

„Vodu si musíš ísť nabrať ku studničke“ – zašušľal pískavo jeho typickým prejavom.

Vzal som biele obité vedro a zišiel som briežkom dolu. Pod javorom tam neustále zurčala z rúrky voda, ktorá tým zvukom pripomínala horskú bystrinku.

Podložil som vedro a spomenul som si, ako sme na tom mieste organizovali happening o básnikovi „Studňa Jána Ondruša“. Zúčastnilo sa ho viacero zaujímavých ľudí. Okrem hostiteľa Platona Bak

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

era tam bol aj novinár a divadelník Boris Kršňák, organizátor Kremnických gagov a umelecký kováč Roman Vykysalý, herec Dušan Cinkota, básnik Marian Kubica, básnik a teoretik Erik Markovič, mladí poeti Dagmar Kružlicová, Lubo Hoffreiter a ďalší. Ako hosť tam bol pán básnik a literárny teoretik Jozef Mihalkovič. Akciu organizoval Ivan Kováč a moja maličkosť.