PANDORA

TÓNOVI PIŽURNÉMU NAMIESTO OPIJÁŠA

Vstúp do vecí a zlož si kabát.
Pi moje víno, ja budem fajčiť tvoju trávu.
Niet reality, je len skutočnosť.
Niet pamäti. Sú len spomienky.

Požiadaš moju ženu o sex.
Je moja, ale je ešte možná
A naozajstným, karmickým zmyslom života
je to, aby som sa mýlil.

Zakaždým, keď ťa stretnem,
som o orgazmus kratší.
Nenávisť ma zaujíma,
ale nie natoľko, aby ma tešila.

Vyvetraj blonďavý tieň, čo prišel s tebou.
Daj si panáka, Rozbaľ, čo si napísal.
Chvíľu sa budeme zosmiešňovať pokusmi
o nový život, na ktorý sa už nedostáva času.

Veď napokon, dear Tony,
nedokážeme žiť so ženami ktoré poznáme,
a nedokážeme poznať ženy, s ktorými žijeme.

.:.
© Jozef Urban
In: Snežienky & Biblie, Slovenský spisovateľ 1996.

.:.
Zbierka básni Jozefa Urbana „Snežienky & Biblie“ z roku 1996 je poslednou (ostatnou) poradovou zbierkou básní vydanou počas jeho života. Hoci tu už miestami badať znaky Jožovho vyhorenia, na jej konci sa zablysol excelentným sonetovým vencom, ktorý patrí medzi jedny z najnáročnejších literárnych foriem.

Ilustrácie a grafika „Snežienok“ sú od zvolenského výtvarníka Waldemara Švábenského (mne ilustroval zbierku básní „Nepokojný ostrov), Pôvodný názov knižky bol „Snežienky a biblie“. Jožovi som navrhol „Snežienky & Biblie“. Jožo ho schválil.

Nikdy som Jožovi „nenúkal trávu“, ani som žiadnu jeho ženu „nepožiadal o sex“. To sú Jožkove autorské licencie – copyright licentiam.

.:.
Anton Pižurný
foto Lubo Vojtek