…Výprava musela pokračovať, tak som prebrodil potok a vybral som sa smerom Na Šrát, kam sa chodievali kosiť naše lúky. Potichu som sa zakrádal úzkym úvozom a predstavoval som si, že som Winnetou, ktorý prenasleduje Santera. Bol som napätý a dával som pozor na každé šuchnutie.
Vtom sa ozvalo hlasné plieskanie krídiel a vysoký žblnkavý zvuk. Stuhla mi krv v ži
lách a až po chvíli som si uvedomil, že to predo mnou trepotajúc krídlami vyletel veľký krásny bažant. Srdce mi bilo ako splašené a chytal som dych.
Keď som sa trocha upokojil, odhryzol som si z chleba, zajedol to plánkou, ktorú som si odtrhol z konára, ovísajúceho do úvozu. Pokračoval som vo výprave. Išiel som dosť dlho, až som pomaly strácal prehľad, kam idem, preto som vyšiel po strmom briežku na lúku. A naskytol sa mi utešený pohľad na známu lúku. Vzduch omamne voňal, cvrčky cvrlikali. Bolo mi tak krásne, až mi stískalo srdce.
V tieni stromu som sa posadil a vtedy mi hlavou prebehla spomienka. Videl som veľké slnečné škvrny, ktoré sa premietali na ľanovej plachte. A vtedy som si z veľkej hĺbky pamäte vydoloval obraz. Bol som celkom malý a presne na tomto mieste na uložili do belčova, keď išli kosiť lúku. Belčov sa skladal z niekoľkých driev, na ktorých bola priviazaná veľká plachta, v ktorej som sa kolísal ja, za najkrajšej hudby cvrčkov a švitorenia lastovičiek. Tento pocit mám v sebe dodnes.
.:.
(c) Anton Pižurný
SPRIADANIE MYŠLIENOK (úryvok)
pripravuje sa na vydanie v roku 2020
Celá debata | RSS tejto debaty