Rozhodol som sa, že dnes si urobím pekný deň. Budem sa usmievať nad mudrlantmi, posmutniem nad hlupákmi. Po raňajkách s diétnou salámou na veke so syrovou nátierkou a po voňavej koťogó som zmierený s novým dňom.
Ale potom otvorím internet a odvšadiaľ sa vyvalí zloba sveta, nenávisť medzi ľuďmi a národmi naznačí že ob(v)čianska vojna v Európe už dávno začala.
Niektoré články a statusy sa zúfalo ešte snažia zachrániť dojem, že všetko je v poriadku, že nádej ešte nebola popravená gilotínou každodennej starosti o skyvu chleba. Gilotínou virtuálnej reality virtuálnych peňazí.
Ale stačí mi, že môžem ešte vyjsť von, zhlboka sa nadýchnuť chladnúceho vzduchu, vystrieť ubolený chrbát, usmiať sa smerom k nekonečnému moru večne sa meniacich oblakov.
Stačí mi obrátiť tvár k jemne štekliacim a hladiacim slnečným lúčom a povedať: – Ďakujem, že tu ešte môžem chvíľu byť.
.:.
Anton Pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty