S i r é n y . . .

2. marca 2016 07:42, Prečítané 2 569x, Anton Pižurný, Nezaradené

Asi som stará škola, ale zdá sa mi, že život bol kedysi pokojnejší, komótnejší, ľudia boli na seba milší.

Doba je rýchla, ale mali by sme si uvedomiť, že v každom okamihu je záblesk večnosti a mali by sme si vychutnávať každú sekundu, ktorú sme dostali ako dar.

Siréna bola v gréckej mytológii bájna morská panna, žijúca na ostrove Sirén, vábiaca svojím neodolateľným spevom námorníkov, aby ich zahubila. Niekedy sa zobrazuje ako žena s krídlami namiesto rúk a s pazúrmi namiesto nôh a ostrými zubami. Odyseus mal tú česť počuť ich, ale priviazal sa k sťažňu lode a svojim námorníkom dal zaliat uši voskom, aby nepodľahli ich vábeniu.

Všimli ste si, koľko je húkania sirén v súčasnosti v našich uliciach na sanitkách, požiarnych a policajných autách? Ako príklad môžem uviesť známu križovatku pred Bosákovou bankou v Prešove, kde sirény na autách húkajú skoro každých 15 minút. Od rána do večera. Najviac tieto poplašné zvuky zvyknú vystrašiť starých ľudí, akoby sa báli že sa to týka ich. A často veru aj hej.

Zvuk sirén nikdy neveští nič dobrého. Ani tie sirény, ktoré hučali v minulosti na počesť rôznych výročí, alebo ako výstraha pred iným (aj vojnovým) nebezpečenstvom.

Toho húkania sirén sa mi zdá akosi priveľa. Je to signál o charaktere doby, ktorú žijeme. Ale máme si dať zaliať uši voskom, alebo by sme sa skôr mali zamyslieť nad naším spôsobom života?

Kto a čo zapríčili, že dnešok sa stal už len rýchlym prežívaním s rýchlymi zásahmi a nie pokojne plynúcim životom medzi brehmi spolupatričnosti a dobra do mora Večnosti?

Kto?