ZVON EXUPÉRYHO Z VRBOVÉHO
(Rozkoš z kreativity)
Dvanásť do tucta je knižiek, ktoré vydal performer a spisovateľ Braňo JOBUS z Vrbového pri Piešťanoch (odkiaľ pochádza aj náš najznámejší turista, kráľ Madagascaru Móric B. a kde majú nakrivo vežu kostola) počas dvanástich rokov jeho abstinencie.
Tú dvanástu menom „ZVON“ uviedol nedávno do života. Je to kniha pre malých i veľkých, kniha s veľkým srdcom, ktoré zvoní nádejou pre všetkých dobrých (aj tých horších) ľudí. A ten skutočný 70 kilogramový zvon, Braňo aj naozaj dal odliať, Pri čítaní Zvona som si nevdojak spomenul na Antoine de Saint-Exupéryho, ale aj na Jozefa Cígera Hronského, či na Jaroslava Vodrážku.
Autor sám hovorí, že on si ani tak veľmi nevymýšľa, len to, čo vidí, aj napíše a urobí. Ja mu to verím. Spleť bizarných postavičiek síce pripomína Lewis Carollovu Alicu, ale tieto sú také naše, slovenské. A hovoria autentickou modernou rečou, pretože je známe, že Braňo detského čitateľa ani diváka nikdy nepodceňuje a prihovára sa mu ako k seberovnému.
🙂
Dej rozprávky je vlastne písaným príbehom, ktorým chce chlapec Radko vyliečiť choré srdiečko dievčatka Resanky, ležiacej bez pohybu na nemocničnej posteli. Uliaty zvon nakoniec zaznie úderom srdca a dievčatko vstane.
Braňova hravosť a rozkoš z kreativity sú priam dojímavé. Na uvedení povedal, že každá kniha je kus jeho života.
Áno, aj do knihy „Zvon“, ktorú vydal SLOVART a krásne ju ilustrovala Janka MALATINCOVÁ, naozaj Branislav Jobus „vyžmýkal svoje srdce“.
Jedna malá krížovkárska hádanka z knižky: – „Neprítomnosť donucovania na sedem, prvé tri písmenká sú S L O“…
(Áno, je to sloboda.)
Ďakujeme, Branečko, za to že si, a želáme aj šťastnú trinástku až do téj ležatéj osmičky.
(c) anton a. pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty