DESAŤ ROKOV
Štvrtého júla 2006, teda presne pred 10 rokmi som pristál na Bratislavskom letisku M.R. Štefánika, kam som priletel po vyše 12 hodinovom lete z ostrova La Reunion za Madagascarom, pri ostrove Mauricius v Indickom oceáne. Na letisku ma čakal priateľ Ondrej v olivovej Škode Octávia so značkou BS NADEJ a odviezol ma do Banskej Štiavnice.
Ten istý Ondrej, ktorý zomrel pod banskoštiavnickou Kalváriou na infarkt za volantom toho istého auta. Stalo sa tak 13. mája 2016, na deň presne tomu bolo tiež desať rokov, ako som na ostrov La Reunion odlietal.
ČASNOSŤ
Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti?
Určite nemá železné zuby
a je krásna ako májové ráno.
Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí?
Smrť je verná družka,
je radostná do špiku kostí,
do drene, do hĺbky srdca,
ona je naozaj plná cností.
Každá smrť je predsa
pôrodom do Večnosti…
Anton Andrej Pižurný
4. júla 2016
Celá debata | RSS tejto debaty