… Na Slovensku je viac spisovateľov ako čitateľov…
Moja mama bola mnoho rokov vedúcou Slovenskej knihy,
dlhé hodiny som sedával v jej predajni a čítal. Rovno zo školy som išiel tam, ešte cestou som si dal vtedy veľmi populárnu kofolu. Potom mi mama dala drobné a kúpil som si buď makové koláče, alebo dobe príznačné skvelé „Dubčekove rožky“.
Sedával som a čítal v kresle, na ktorom boli opreté vinylové platne. Nie raz som sa musel nakloniť dopredu a krásne Slovenky a Maďarky sa prehrabávali za mojím chrbtom.
Bol to už taký náš rituál… Často si totiž nič nekúpili…
Raz vošli dve fajnejšie paničky, obzerali sa a potom išli rovno na vec:
– „Potrebovali by sme asi meter farebných kníh. Viete, kúpili sme si novú obývačku…“- skoro som spadol z kresla…
Neskôr som vyštudoval aj knihovnícku školu, ale nepracoval som v knižnici (tie milujem dodnes) ale v bratislavských kníkupectvách, kde som zažil mnoho úsmevných príhod.
Ale o tom niekedy nabudúce…
V súčasnosti vychádzajú stovky nových titulov
a hoci už 20 rokov tvrdím, že na Slovensku je viac spisovateľov, než čitateľov, je to dobré.
Viac ma mrzí, že z knihy sa stáva pomaly už len tovar,
ktorý zaujme len svojou obálkou,
prípadne masívnou reklamnou kampaňou.
© Anton A. Pižurný
Tony, aj na toto platí nesmrteľný ...
Tak to sme tu minimálne dvaja. Kniha ...
Moja parketa, ja som bola knihomoľkou ...
"...ktorý zaujme len svojou ...
...niekde som čítal myšlienku že ...
Celá debata | RSS tejto debaty