Asi som stará škola, ale zdá sa mi, že život bol kedysi pokojnejší, komótnejší, ľudia boli na seba milší. Doba je rýchla, ale mali by sme si uvedomiť, že v každom okamihu je záblesk večnosti a mali by sme si vychutnávať každú sekundu, ktorú sme dostali ako dar.
Siréna bola v gréckej mytológii bájna morská panna, žijúca na ostrove Sirén, vábiaca svojím neodolateľným spevom námorníkov, aby ich zahubila. Niekedy sa zobrazuje ako žena s krídlami namiesto rúk a s pazúrmi namiesto nôh a ostrými zubami. Odyseus mal tú česť počuť ich, ale priviazal sa k sťažňu lode a svojim námorníkom dal zaliať uši voskom, aby nepodľahli ich vábeniu.
Všimli ste si, koľko je húkania sirén v súčasnosti v našich uliciach na sanitkách, požiarnych a policajných autách? Od rána do večera. Najviac tieto poplašné zvuky zvyknú vystrašiť starých ľudí, akoby sa báli že sa to týka ich. A často veru aj hej.
Zvuk sirén nikdy neveští nič dobrého. Ani tie sirény, ktoré hučali v minulosti na počesť rôznych výročí, alebo ako výstraha pred iným (aj vojnovým) nebezpečenstvom.
Toho húkania sirén sa mi zdá akosi priveľa. Je to signál o charaktere doby, ktorú žijeme. Ale máme si dať zaliať uši voskom, alebo by sme sa skôr mali zamyslieť nad naším spôsobom života?
Kto a čo zapríčinili, že dnešok sa stal už len rýchlym prežívaním s rýchlymi zásahmi a nie pokojne plynúcim životom medzi brehmi spolupatričnosti a dobra do mora Večnosti?
.:.
anton pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty