PANDORA

Dva roky nedobrovoľne na povinnej tzv. Základnej vojenskej službe (ZVS) každého mladého muža vytrhli z civilného života, ktorý ostatným letel ďalej, ale ten náš sa na 730 dní zastavil. Nečudo, že mnohí sa potom pomerne dlho adaptovali na civil a isté návyky (nielen tie dobré) a výrazy išli s nimi navždy. Nehovoriac o tom, že veľmi veľa vzťahov sa dvojročným odlúčením prerušilo a skončilo. Niektorí chalani si dokonca kvôli tomu siahli aj na život.

Aj ja som sa snažil vojne vyhnúť a chcel som získať „Modrú knižku“, ktorá branca oslobodzovala od aktívnej vojenskej služby a zaradili ho na „trvalú dovolenku“. (Podľa tohto preukazu sa nazvala aj legendárna česká bigbítová skupina „Modrý efekt“, lebo chalani si vybavili modré knižky, aby mohli ďalej hrať a koncertovať.) Chcel som si to tiež vybaviť cez známeho na Vojenskej správe, zbytočne. Poležal som si aj dva týždne v nemocnici, keďže som mal zvýšený tlak. Tiež s neveľkým úspechom. Odložili môj nástup o rok. A tých 730 dní (s dovolenkami a opušťákmi) som si musel odkrútiť na vojne v Domažlicích a v Příbrami. Našťastie ako štábny pisár. Tak som potom aspoň po roku 1989 pomáhal s podpisovaním Petície za zrušenie povinnej základnej služby, ktorú organizovala A Kontra a za profesionalizáciu armády. Našťastie povinná služba bola nakoniec zrušená. Aj keď… Hm… Zdá sa, že niektorým mladým mužom by istý čas vojenskej služby prospel.

Bizarnostiam, ktoré človek zažil na ZVS sa asi nevyrovnajú žiadne iné. Zelená „logika“ a spôsob chodu tejto mašinérie sa niekedy zdali nepochopiteľné. Napriek tomu to všetko ako-tak fungovalo.

.:. Anton Pižurný