Náš milý pán súdruh zástupca riaditeľa Gymnázia, ktorého celé generácie študentov volali príznačne „Mamľas“, bol inak všestranný človek. Okrem perál jeho verbálneho ducha („Neučíte sa, budete jesť papierové halušky…“) sme na biológii a Občianskej náuke s ním zažívali chvíľky vskutku pestré a zábavné. Raz (asi mierne podrúšený) na biológii riešil pikantnú tému oplodňovania. Niečo múdro vysvetľoval o blizničkách a motýľoch. Potom sa na chvíľku zamyslel a vypálil: „Je to podobné, ako to robil ten náš bývalý súdruh telocvikár so študentkou v telocvični na žinenke…“ Stuhli sme, ale pán súdruh zástupca ostal zasnený, tak sme ho nerušili.
🙂
Legendárne boli aj jeho vysielania v školskom rozhlase:
– Pozor, pozor, skúška školského rozhlasu: V ktorej triede nás nepočujete, prídite to oznámiť sem, do riaditeľne…!
🙂
Inokedy do školského rozhlasu smelo zahlásil:
– Kto stratil TIETO kľúče, nech príde do riaditeľne…!
Predstavovali sme si, ako tie kľúče otŕča k mikrofónu: Štrng, štrng – Vizionár?
🙂
Na Občianskej náuke mal súdruh Mamľas samozrejme najradšej „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ: rezolúcia o aktuálnych otázkach jednoty strany…“
Raz prišiel k spolužiakovi Emanovi K. a vyčítavo sa ho spýtal:
– Eman, a ty vieš, že tvoj otec je súdruh farár?
Eman sa na neho pozrel a nepovedal nič… Pokiaľ viem, Eman potom skončil tiež Bohoslovectvo…
.:.
© Anton Pižurný
(Toto všetko sme zažili na vlastnej koži na začiatku osemdesiatych rokov ako študenti Gymnázia v Želiezovciach. Súdruh som nikdy nebol. 🙂 )
Dobré +++ ...
ha ha ha, ty tu oprasujes, vtipy ktore bezali ...
Celá debata | RSS tejto debaty