Boli sme s priateľkou v bratislavskej nemocnici v Ružinove na kontrole. Nemocnice sú tiež zvláštne miesta, kde stretnete všelikoho. Ja som tam v nemocničnom bufete videl spisovateľku pani Rút Lichnerovú (manželku bývalého primátora Banskej Štiavnice) a o malú chvíľu pri druhom bufete rodáčku zo Štiavnice, herečku Milku Vášáryovú. Spomenul som si na maliara zo Štiavnice Mazana a mäsiara Krivdu,
Poslali nás na röntgen. Už pri vstupe na toto oddelenie som si všimol, že vedúcou je MUDr. Haluzová. 🙂
Nuž a moje poznanie, že technici na röntgene sú veselí chlapíci, sa mi potvrdilo: Pred röntgenom bolo plno pacientov. Atmosféra nebola najlepšia. Z dverí však vyšiel usmiaty pán v bielom plášti, naširoko roztvoril náruč ako kňaz a povedal:
– No poďte ku mne, moji milí…
Priateľka mi potom opísala, ako to vo vnútri prebiehalo. Pred ňou išla na snímok pani, ktorá sa pýtala, či sa má vyzliecť. Röntgenológ jej pohotovo zanôtil hit Joža Ráža: „Šaty odhoď preč…“. Nohavičky nazval „Bermudský trojuholník“.
Keď uvidel jazvu po operácii poznamenal: „Ha. Telo ako dôkaz!“
Keď sme od röntgenu odchádzali, pán stále chrlil veselé poznámky. Celkom sa nám to páčilo, lebo takto vlastne spríjemňoval každodennú stereotypnú rutinu. Nedalo mi a polohlasne som sa ho s úsmevom spýtal:
– „Prosím vás, na čom vy šľapete?“
Pán v bielom plášti na mňa sprisahanecky žmurkol…
.:.
© anton a. pižurný
P.S. Ešte šťastie, že sme nemuseli ísť na Kramáre k psychiatrovi MUDr. Vraždovi, alebo do Senca k stomatologičke MUDr. Štrbavej…
Celá debata | RSS tejto debaty