Moja mama bola dlhé roky vedúcou predajne Slovenská kniha. Veľa hodín som ako chlapec strávil v jej fascinujúcom prostredí a prečítal množstvo kníh. Malo to aj praktický rozmer – nemusel som si ich kupovať :).
Zažil som pritom aj niektoré kuriózne scénky. Napríklad vošla do predajne exkluzívne nahodená panička a hovorí:
– Dobrý deň, prosím Vás potrebovala by som asi tak meter kníh, najlepšie v žltej a oranžovej farbe. Viete, kúpili sme si novú obývačkovú stenu, tak by sa nám tam hodili…
Skoro som spadol z kresla.
.:.
Anton Pižurný
Mne vzhľad knihy nikdy nevadil, vadili mi len ...
Knihy som prestal kupovať a doma aj na chate ...
Mám k tomu nasledujúce. Verím pánovi Pížurnému,... ...
Vážený pane, nič som si nevymyslel, zažil ...
Nekupujem knihy, aby som z nich prach stierala. ...
Celá debata | RSS tejto debaty