Pohreb Antona Srholca bol veľkou udalosťou, dokonca až zablokoval dopravu v Bratislave okolo Blumentálskeho kostola, v ktorom sa konala posledná rozlúčka s donom Antoniom.
Otec Srholec bol charizmatickou osobnosťou, pred rokmi som mal to šťastie, že sme chvíľu podebatoval v chráme svätého Michala, kde som mal možnosť na vlastnej duši pocítiť jeho človečenstvo.
Už pri vystupovaní z električky pri Blumentále mi bolo jasné, že dostať sa dovnútra kostola asi nebude možné. Dlhé rady ľudí v čiernom pokorne stáli v tichej úcte okolo celej budovy.
(A vtedy som si spomenul, ako som sa už dvakrát dostal do budovy NR SR bez kontroly prísnej ochranky pri vchode a dokonca som sa v pohode túlal sám dve hodiny po Parlamente až mal z toho “môj” ochrankár problém a pri kontrole, keď som odchádzal, prišiel ku mne a pvoedal mi: – “Pane prosím vás, už mi to nikdy neurobte. Dve hodiny vás už hľadáme. Ak sa to stane ešte raz, prídem o prácu”. Usmiali sme sa na seba...)
Všimol som si, že v hornej časti nad Blumentálskym kostolom bola otvorená malá bránička. Pomaly, dôstojne sa ku nej vybral. Vošiel som nenáhlivo dovnútra, na vedľajších dverách bola ceduľka “Press”. Išiel som ďalej okolo kostola, až som sa dostal k bočnému vchodu so schodíkmi. Po oboch stranách stáli so založenými rukami muži z ochranky. Mal som oblečený čierny kožený kabát, pokojne som vystúpal po schodíkoch pomedzi nich, jedného muža som pozdravil jemným pokynutím hlavy a už som bol vnútri v Blumentálskom kostole. Ocitol som sa medzi novinármi. Všade plno kamier, redaktorov. Zboku na mňa zakývala zo svojho vozíka Monika Števovich. Truhla s ostatkami Otca Antonia bola priamo predo mnou. Naľavo som zbadal sedieť prezidenta Kisku s Marianom Vargom a ďalších potentátov. Pokojne som sa postavil dopredu, pár metrov od rakvy. Rozlúčka prebehla dôstojne, bola naozaj emotívna. Po skončení rozlúčky som ešte urobil zápis do Rozlúčkovej knihy, napísal som tam: “Slovám treba vrátiť ich pôvodný význam” a uvidel som medzi odchádzajúcimi aj Otca Bezáka.
Prehodil som pár slov s Ivanom Švejnom a zbadal som Ondreja Bindera zo Svätého Antona. Objali sme sa a spomínali sme na to, ako sme sa s Antonom Srholcom zhovárali vtedy u sv. Michala…
Niekoľko mesiacov po Srholcovom pohrebe Ondrej zomrel na infarkt pod Banskoštiavnickou Kalváriou. Na toto všetko som si spomenul po tom, ako polonahá aktivistka napadla vo volebnej miestnosti českého prezidenta Zemana.
Nuž, chlapci z ochranky ústavných a iných činiteľov to nemajú jednoduché. 🙂
.:.
Anton Pižurný
14. január 2018
Liberálny rozkladač cirkvi a vraj osobnosť. ...
Celá debata | RSS tejto debaty