PANDORA

Naša krajina úspešne napreduje. Zlepšujú sa vraj všetky ekonomické ukazovatele. Máme teda možnosť podporovať aj napohľad taký nedôležitý sektor, akým je kultúra. Či je to tak, to môže najlepšie posúdiť občan. Napadá mi kacírska myšlienka, že ekonómovia si možno uvedomujú, že kultivácia obyvateľstva má za následok pokles ekonomického rastu, keďže čím viac sa tovaru predáva, tým sú vyššie zisky. No a u nás sa darí najmä masovej kultúre. Najväčší dopyt je predsa po masovej jednoduchej konzumácii kultúry a toho sa treba držať. Čo tam po nikým nepochopených výronoch hŕstky intelektuálov! Je to pre nich len strata času a zisku. Najväčší zisk je predsa z hlupáčikov, ktorí masovo konzumujú všetko, čo sa im predloží.

Vidieť to aj na nekultivácii spoločenského priestoru. Toľko vulgarizmov, vzájomnej nevraživosti a brutality v komunikácii nielen na sociálnych sieťach, ale aj v reálnom živote, tú hádam nikdy nebolo. Nehovoriac o tom, že slová strácajú svoj pôvodný význam, že “čestné slovo” je už len smiešny výraz v starých knihách. Politik už nie je tým, kto slúži ľuďom, ale persóna, ktorá sa každým slovom a činom snaží vybojovať a obhájiť iba svoj vlastný prospech. Samozrejme aj tu ešte existujú svetlé výnimky, ale akoby ich ubúdalo.

Moc kultúry a kultúra moci sú spojené nádoby. Už dávno sa hovorí o tom, že ľudia “chodia do politiky” iba ako za dobrým biznisom, do ktorého vchádzajú v podstate ako nímandi a odchádzajú ako milionári. Keby tak odchádzali aj ako milionári ducha… Možno sa časom na nich nalepí aspoň vrstvička navonok kultivovaného správania, pragmatické mimikry, pretože by sa chceli podobať aj na tých, ktorým z bagandží netrčí pozlátená slama. Ich preukrutne drahé hodinky však čas odmieravajú všetkým rovnako a pohrebné rúcha veru nemajú vrecká…

.:.
Anton Pižurný
16.4. 2018