AMOR NAMOL
Stretol som vám raz anjela,
rozpálený bol do biela,
vravel, že s tým asi sekne,
keď vietor dvíha sukne.
Pre neho je vraj každá žena osudová,
škoda, že u mužov len do času.
Vraj už sám ani nevie, kam má svoj pud schovať,
že sa vzdáva svojho poslania a mandátu
a ide hľadať inú krásu,
ktorú mu vraj zatajili
a namiesto toho má len páliť cudzie šípy…
Vraj by rád tiež omočil svoj štetec
do krásne omamnej a voňavej misy.
…
Stretol som potom anjela:
Somroval ma o cigu a glga.
Podal som mu špaka a ponúkol dunihlav:
“Tu máš kámo poznanie a už nepáľ
nikdy viac tie šípy!
Žiadnej nevrav “Mon amour…!”
Zahral sa na blbca,
zase niekam odbehol
a tú ryšavú tam pod stanicou
znova oprel o ten múr…
P.S.: Ja mám Tik a ty si Tak
Sype sa Čas naopak.
Ty – ty – ty tá!
Osudová…
© Anton Andrej Pižurný
ALTAMIRA
Celá debata | RSS tejto debaty