PANDORA

Hoci detstvo som prežil v socializme, nemali sme v ňom len ruské, sovietske vzory. Samozrejme naším vzorom najväčším boli naveky spravodliví a statoční Winnetou, náčelník Apačov a jeho biely brat Old Shatterhand. Kamarát Miro mal nádherné komixy  „Rýchle šípy“, preto sa Mirek Dušín s jeho partičkou stali našimi idolmi. Páčila sa mi aj kniha „Chlapci z Pavlovskej ulice“ a samozrejme knihy od Foglara. Niečo sa k nám dostalo aj o skautoch, mňa najviac oslovila kniha „Dvaja divosi“ od E. Th. Setona.

O ňom som sa až neskôr dozvedel, že bol zakladateľom skautingu. Skautské hnutie nám ale v tom čase bolo niečo neznáme, pretože sme oficiálne mohli účinkovať iba v Pionierskej organizácii a to nám veľmi nevoňalo.

Raz, keď som už bol väčší, som sa prechádzal nočnou Žilinou a dal som sa na tmavej ulici do reči so starším pánom so zvláštnou čapicou s trojitou ľaliou na hlave. Vysvitlo, že bol kedysi skautským vodcom a hovoril mi veci, ktoré mi dovtedy boli u nás neznáme. Po dlhom rozhovore sa muž nakoniec rozplakal a ja som ostal v pomykove, pretože som nechápal, prečo vlastne takú skvelú vec, akou bol skauting zakázali. Napadlo mi, že my sme vlastne boli „Chlapci zo Schubertovej ulice“.

(c) Anton Pižurný

BIELA SKRINKA

Chlapci zo Schubertovej ulice

ilustrácia Juraj Bocian