Moja mama pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár, ktorý, ak som si ho natrel na chlieb s maslom, tak tomu sa veru nevyrovnala žiadna z pochúťok.
Ale najlepší bol mamin malinový sirup. Keď ho varila, jeho uhrančivá vôňa sa vznášala po celom dome a hneď som sa ocitol na svojom Malinovom ostrove, kde stál Čas a kde bolo tak krásne smutno.
Ten sirup bol nebeská manna. Mama ho navarila do mnohých fľašiek, ktoré uložila v špajze. Pili sme ho ešte aj roky po tom, ako zomrela. Jej sirup bol voňavý a sladký, ako aj spomienka na ňu a jej dobrotu.
Celá debata | RSS tejto debaty