Bola to veru veľká sláva, keď sme za socializmu ukončili povinnú školskú dochádzku, úspešne sme ukončili deviaty ročník našej Základnej deväťročnej školy. Niektorí spolužiaci nás však opustili už o rok skôr a nastúpili do Gymnázia už z ôsmej triedy.
Vtedy som už písal poviedky a básne a aby každému bolo jasné, že som umelec, chodil som oblečený v Lewiskách na traky a v bielom saku na nahom tele, na lavičkách na námestí som ťahal z fajky s tabakom s vôňou škótskej whisky a používal som vynikajúcu holandskú vodu po holení zo zeleného flakónu, ktorú mi kúpila sestra Renatka na narodeniny v Bratislavskom Tuzexe.
Všetko toto vo mne zostalo navždy zachytené, ako stará kotva aj v neskorších rozbúrených vodách života. Raz však bude treba aj túto kotvu vytiahnuť a pobrať do krajiny, kam sa ešte nikto živý nedostal.
.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka
úryvok
Ďakujem. Je to próza. Má 150 strán. ...
Pán Pižurný, blahoželám k novej knihe a ...
Celá debata | RSS tejto debaty