Najviac zabolela veta,
keď vstala z postele a povedala:
– Teraz som mala byť
niekde celkom inde
s niekým úplne iným…
V hlave mi vybuchlo
biele svetlo
a zo starej hrušky
za oknom
namiesto orechov
začali padať jahody.
Išla do kúpeľne
umyť si zuby,
a ja som si predstavoval,
ako po bielych kachličkách
stekajú pramienky krvi.
Vyšla z kúpeľne
obliekla sa,
chytila kľučku,
pozrela na mňa,
ľahko sa usmiala
a povedala:
– Nebudem dlho.
… Odvtedy som ju nevidel.
.:.
© Anton Pižurný
obraz Štefan Polák
Celá debata | RSS tejto debaty