Najdlhšiu básnickú poému na svete napísal slovenský štúrovský poet Andrej Braxatoris Sládkovič v Banskej Štiavnici (bola po mnohých peripetiách vydaná v roku 1845 paradoxne v Budapesti). Nazval ju podľa svojej múzy Márii Maríny Pischlovej – “Marína”. Je naozaj uznaná za najdlhšie poetické ľúbostné pásmo na svete a je zaznamenaná aj v Guinessovej knihe rekordov.
Sochy Maríny sú na Slovensku štyri, jedna z nich je aj na Šafárikovom námestí v bratislavskom Starom meste (tá piata je v Kórei). Jeho starostkou je Zuzana Aufrichtová, s ktorou som už spolupracoval napríklad pri výrobe pamätnej tabule T.G. Masaryka pred Slovenským národným múzeom pri Prístave v Bratislave.
Tejto Maríninej soche, ktorú s ďalšími vytvoril umelec Tibor Bártfay ešte v roku 1961, však ktosi pred desaťročiami ukradol jej bronzovú ružu, ktorú držala v prstoch.
Keďže nás s pani starostkou spája záujem o túto Múzu, rozhodli sme sa v lete tohto roka, že Maríne na Šafárikovom námestí Maríne ružu vrátime.
Naše snahy podporili viaceré organizácie a stalo sa to, že Maríne sa jej ruža vrátila.
Bol som preto s červenou ružou zablahoželať pani starostke k tomuto krásnemu počinu do jej kancelárie na Vajanského nábreží.
Pani starostka však práve vtedy viedla zasadnutie Mestského zastupiteľstva, preto som ružu odovzdal prostredníctvom jej šarmantnej asistentky Michaely.
Celá debata | RSS tejto debaty