Na chvíľu sa zastav,
naber si plné priehrštia strieborného toku času,
a nechaj si ho pomaly plynúť pomedzi prsty.
Sily, ktoré ťa opúšťali,
sú súčasťou tejto majestátnej rieky plynutia a splynutia.
Cháron vzdal mizerné taxikárčenie
za obyčajný medenák pod jazykom a ryby,
ktoré mu kedysi obetavo plávali popod čln
(niekedy sa chváli, že údajne viezol na Ostrov smrti aj muža menom Ježiš)
teraz vylietavajú z najmocnejšieho prúdu
do hlbokej, Slnkom ožiarenej oblohy ako siločiary nádeje,
jemnej síce, ale zároveň úžasne mocnej vo svojom poslaní.
Tie/to vz/ťahy sa tiež pavúčími slinami
ako pasce prenádherne symetrické tvoria len na jediný účel.
Rovnako strieborné ako majestát Večnosti
tíško znejú, len treba pozorne načúvať týmto lýram
a nedať sa zmiasť piesňami Sirén.
Lebo keď plynutie prejde do splynutia,
na oblohe jemne zaštrngajú hviezdy
v krásnej vesmírnej sieti.
Anton Andrej Pižurný
SEZAM
Foto Peter Krivda, cintorín Dobrá voda.
Celá debata | RSS tejto debaty