Ahoj Tamarka, tu ráno kohúty kikiríkajú už veľmi skoro a je ich tu veľmi veľa. Zobudia ma a už nemôžem zaspať. Tak si sadnem ku počítaču a píšem Ti. Včera sme boli na veľkom výlete. Dlho sme išli autom cez veľké hory, až sme sa konečne dostali k nášmu cieľu. Volá sa Cilaos a je to stred obrovskej sopky, medzi velikánskymi štítmi – kopcami. Je tam postavené […]

Moja mama bola dlhé roky vedúcou Slovenskej knihy. Cestou zo školy, po obede v družine som išiel rovno za ňou, dala mi drobné, za ktoré som si v Pekárni cez cestu kúpil dva makové koláče, alebo Dubčekove rožky a kofolu, alebo som išiel oproti do Potravín, ktoré viedla pani Halmayová, kde som si najradšej kupoval vanilkové venčeky, alebo keksy polomáčané v čokoláde. […]

VŠETKO PLYNIE Bol som po dlhšom čase aj v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei v Eurovei. Bolo mi trocha smutno, že niektoré knihy sa tam predávajú naozaj ako tovar. Iba ako spotrebný tovar. Ako kus mäsa. Niektoré sú ako voňavé prosciutto, iné ako riadne prerastený bôčik, či ukryté staré šľachy pod pekným obalom. A niektorí autori tam majú toho naozaj na […]

FERO – NEVER MORE… V parku som raz pri potoku zbadal veľkého čierneho vtáka. Iba tak občas podskočil, ale nevládal vzlietnuť. Pomaly sa skĺzaval do studenej vody potoka. Bol veľký, nebola to vrana, kavka, ani havran. Mal uhľovočierne perie a obrovský zobák, ktorý bez zvuku otváral, akoby volal o pomoc. Podišiel som k nemu, pozrel na mňa, chvíľu sa nehýbal, potom […]

RANDE PRI LIGA PASÁŽI V našej rodine sa tradovala milá príhoda, ktorá sa stala strýkovi Jankovi. Po krehkom zoznámení sa s Magduškou, Janko nakoniec navrhol aj stretnutie v Bratislave. Magduška súhlasila, dohodli sa teda pred známou Liga Pasážou, neďaleko vtedajšieho Prioru (dnes Tesco na Kamennom námestí). Nastal Deň D. Naši mladí sa pekne vystrojení vybrali na rande. […]

MÔJ PRVÝ PÍSACÍ STROJ Na povale (po našom „padláš“) som našiel poklady. V kusoch slnečných lúčov z malého okienka vírili striebristé zrnká prachu, pretínali prítmie v tajomnom priestore, kde bola moja detská bielomodrá lavica. Mala odkladací priestor, v ktorom som našiel veľa zviazaných farebných i čiernobielych časopisov, previazaných špagátom. Boli to […]

To naše rádio sa volalo „Bolero“ a malo také magické zelené oko. Stanice na ňom som vylaďoval opatrne, zo šumenia neznámeho vesmíru sa vynárala hudba, cudzia reč. Objavil som niekoľko staníc, kde hovorili mne neznámou rečou, ďalšie boli ruské, nemecké a anglické. Ladiaci gombík na rádiu však bolo treba držať, aby bol lepší signál. Nuž som si poradil tak, […]

REJDIJOU LAXEMBORK 1. (Šelaková platňa) V našej obývačke sme mali veľké rádio. Bol to vlastne pekný kus nábytku, malo zaoblené tvary, v nich veľké reproduktory, šuplíky. Na ňom trónil televízor. Bol čiernobiely a keďže v tom čase sme na ňom mohli sledovať iba Československú televíziu, veľa som si z neho neužil. Aj tak som sa väčšinu voľného času hral […]

KLIKLAK – HITY DOBY Každá generácia má svoje módne výstrelky, hity doby. Kedysi to boli napríklad „hulahop“, „jojo“ neskôr „céčka“, či „skákať gumu“. Nás, ako žiakov Základnej deväťročnej školy v socialistickom Československu najviac zasiahol „Kliklak“. Boli to dve gule z umelej hmoty, ktoré boli spojené povrázkom. Na ich konci bol krúžok, ktorý sa […]

PRANIE BIELIZNE V čase môjho detstva (1930 – 1940) nebola v našej dedine elektrika, neboli vodovody, ani iné vymoženosti a pomocníci dnešnej doby. Právalo sa na potoku, a to, že to nebola taká jednoduchá robota, to priblížim v tejto časti mojich spomienok. Spodného prádla z domáceho plátna sme mali dostatok, preto ho v zime neprali. Povykladali ho na padláš a […]