– Jó napot. Dobrý deň – to som už vedel, že pred dverami nášho domu stojí teta Agneška – Ágnes néni. Bola to Cigánka, veľmi slušná, ktorá pravidelne chodievala aj do nášho dvora. Nemusela nič hovoriť, len chvíľu postála. Moji dobrí rodičia ma vychovávali tak, že slabším a chudobným treba pomáhať, preto som jej vždy niečo dal. Najčastejšie to boli […]

…Čas obeda sa blížil. Mojím najobľúbenejším jedlom boli, sú a budú práve bryndzové halušky. Mohol som ich jesť hocikedy a v akomkoľvek množstve. Moja mama ich hádzala z lopárika do vriacej posolenej vody, ja som mal za úlohu zatiaľ miešať na panvici pražiacu sa cibuľu. Tak som pribehol aj teraz. Cibuľa už rozváňala na celú kuchyňu. – No kde si? Cibuľka […]

DOBRO PRED ZLÝMI – Mammíííííííí, čo bude dnes na obed? – zavolal som z dvora na moju mamu. – Bryndzové halušky, ale ešte musíš počkať. – ozvalo sa z kuchyne. Sedel som práve na streche našej drevárne. Strecha bola z eternitových štvorcov a júlové Slnko ich krásne zohrialo. Pomalým šmykom som sa po nich spustil bosými nohami. Bolo to veľmi […]

RODIČIA… Moja mama Janka Pižurná, (narodená 24. mája 1934, dcéra Jána Považana a Márie, rodenej Paulendovej) z Prenčova po ukončení meštianskej školy začala navštevovať Učiteľskú akadémiu v Banskej Štiavnici. V roku 1949 bol do Banskej Štiavnice na zastupovanie preložený MVDr. Anton Pižurný (narodený 15.2. 1922, umrel 22.7. 1972) zo Serede, absolvent Vysokej […]

Stávajú sa veci zvláštne, veci prekvapivé, nepochopiteľné. Niekedy sa nám zdá, že bizarnosť, ktorá nám skrsne v mysli, je naozaj príliš absurdná a nemôže sa stať reálnou. Aké veľké je potom naše prekvapenie, keď skutočnosť dokonca predčí túto našu myšlienku. Naše úvahy majú aj ten nebezpečný rozmer, že vlastnými predstavami si dokonca môžeme situáciu aj […]

(Kde vy ste, tam aj my sme boli, kde my sme, tam aj vy budete) Úloha hrobára je v každom meste, či dedine, to je funkcia veľmi vážená. Môžu ju vykonávať ľudia s patričnou empatiou a nadhľadom nad vecami pozemskými. Aj tí banskoštiavnickí majstri hrobári patria k legendám. Hádam najznámejším bol pán Kácha. Vyznačoval sa aj zmyslom pre humor. Napríklad vyšiel raz ešte […]

KNIHA SA STÁVA PÚHYM TOVAROM Zdá sa, že na Slovensku je pomaly viac spisovateľov, než ich čitateľov. Byť spisovateľom sa človek nenaučí v žiadnych tvorivých kurzoch písania, ani kurzoch geniality, ale spisovateľom sa človek musí narodiť. Písanie prózy nie je ploché kĺzanie sa po jasne viditeľných veciach a javoch, ale nachádzanie súvislostí, ktoré ako podmorská […]

UŠ JE ŤAS… Hádam najznámejšou mestskou postavou Banskej Štiavnice je populárny Edko. Za mnohé roky sa vôbec nezmenil. Jeho čas sa zastavil niekde na dieťati. Býva ta hore nad Starou nemocnicou. Rád chodí do mesta, až dolu na Križovatku, potom zase hore. V Jednote pomôže s košíkmi, v kostole tiež rád celebruje. Omše slúži občas aj priamo na ulici. Jeho obľúbeným […]

To sme ešte chodili na Základnú školu, ktorá mala 9. ročníkov. Do našej triedy chodili aj deti z okolitých dedín a majerov. Jedným z nich bol aj Ondrej, írečitý chlapčisko, urastený, so zvláštnym nosovým zafarbením hlasu. Jedného dňa, keď odpovedal pri tabuli, si ho súdružka učiteľka zavolala bližšie. Pozorne mu hľadela na hlavu. Nakoniec vstala a celkom zblízka sa […]

(Sen z noci na 26. októbra 2015) Moja stará mama z dedinky Prenčov pod bájnym vrchom Sitno – tak, ako už staré mamy bývajú, bola výborná kuchárka. Aj dnes okrem obeda sa rozhodla upiecť koláč. Mala posledné dve vajíčka, nuž si ich pripravila dopredu a položila ich neďaleko sporáka. (Jej muž – náš starý otec, bol majster šuster a bol na svoju ženu veľmi prísny. […]