Každý deň sa učím, že všetko tu je dočasné, a je mi preto na smiech to večné čvachtavé pachtenie sa po mizivom marive, ktoré ničím nenaplní hroby, iba pozostalým uberie z nádeje, že svet mohol byť krajším… Anton Andrej Pižurný zbierka poézie PANDORINA SKRINKA 2013 foto: Miro Doletina, Banská Štiavnica

Z ARCHÍVU Toto sa nám stalo ešte za socializmu na Gympli: – Pozor, pozor, skúška školského rozhlasu: V ktorej triede nás nepočujete, prídite to oznámiť sem, do riaditeľne…! Pozreli sme na seba a nevraveli sme nič. Ten pán bol súdruh zástupca riaditeľa a volali sme ho Mamľas. Mal síce iba pedagogické minimum, ale jeho angažovanosť v Komunistickej strane ho […]

P O S O L S T V O Zhavraneli sme a city plávajú niekam inam, lebo to, čo pokrájali nože ostrých jazykov a oslintala závisť, stráca svoje hebké panenstvo, dni sa menia na noci a noci na peklo… Zhavraneli sme, ale krv, ktorá sa búri v nás klokoce srdcom a vrie v mozgu, je vášnivá a čistá, nie ako jed v žilách klebetníkov. Naše duše sú ako oblaky za […]

KEDYSI BOL TOTÁČ, TERAZ MÁME TRTÁČ… P.S. Aj básnici sa majú dobre až po ich smrti… © A.A. Pižurný

„Jsi krásná i když spíš. Spi. Já nemohu…“ Václav Hrabě Tvoj najlepší štvornohý priateľ ťa očakáva s voňavou teplou náručou. Vedľa postele zložíš svoje vlhké krídla. Do rána si ich požičia Kupido, vie, že sa Ti bude snívať niečo také krásne, že na to on nikdy nebude mať. Napnutým lukom srdca postrieľa všetko živé a nadránom musí do seba […]

Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie do skrytých príčin, nešťastný isto bude. Nevadí ak spánok neprichádza, noci bez teba sú zbytočné. Čo vrstvilo sa roky, vytiahla si z mojej hrude. Bosou nohou pristúpila si aj […]

Na chvíľu sa zastav, naber si plné priehrštia strieborného toku času, a nechaj si ho pomaly plynúť pomedzi prsty. Sily, ktoré ťa opúšťali, sú súčasťou tejto majestátnej rieky plynutia a splynutia. Cháron vzdal mizerné taxikárčenie za obyčajný medenák pod jazykom a ryby, ktoré mu kedysi obetavo plávali popod čln (niekedy sa chváli, že údajne viezol na Ostrov smrti aj […]

Svet je v kŕči. Iba my sa naoko tvárime, že sa nič nedeje, že to prejde. Neprejde. Aj peľ z krídiel motýľov má svoju váhu, ktorá je potrebná na vytvorenie stability. Aj najmenšia nádej má väčšiu silu ako zlatá karta „politika“. Dobrý človek ešte žije. Málo, ale predsa. Svet sa bráni Zlu. Ako metastázy Zla nami preniká závisť, meniaca sa nenápadne na […]

1) Ten, kto vidí príliš ďaleko, môže oslepnúť. 2) Kto priveľmi miluje, umrie. 3) Komu sa nelení, ten klame. 4) A ten, kto si myslí, že vie všetko, nie je Boh… (c) Anton A. Pižurný