…Na našom dvore neboli iba sliepky. Mama v takých úzkych chlievikoch chovala aj husy. Každý večer ich „štopala“. Bol to dosť brutálny spôsob, ako ich nasilu kŕmila, robilo sa to vraj preto, aby boli pekné tučné a mali veľkú pečienku. A to som chápal, pretože tie husacie pečienky, ktoré sme mávali niekedy v sobotu na raňajky, spolu s oškvarkami z kúskov husacej […]

Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie do skrytých príčin, nešťastný isto bude. Nevadí ak spánok neprichádza, noci bez teba sú zbytočné. Čo vrstvilo sa roky, vytiahla si z mojej hrude. Bosou nohou pristúpila si aj Hada, […]

Snívalo sa mi, že sme boli s mojím kamarátom kdesi na horách a z úkrytu sme pozorovali fašistov, ako strieľali samopalmi ľudí do jám. Bolo to príšerné! Červenohnedá krv fŕkala a nás mykalo, vybehnúť z úkrytu a zastaviť to, hoci to bola úplná hlúposť, priam samovražda. Nakoniec sme to však nevydržali a ja som vytiahol svoj samopal a proti obrovskej presile sme začal […]

Ako povedal náš pán minister financií, na budúcom účte rozpočtu Slovenska svietia tri nuly, máme vyrovnaný rozpočet a „projektu Slovensko“ sa darí ako nikdy. Prečo teda rastú ceny energií a ceny potravín? Prečo si teda poslanci zvyšujú – akoby sa nechumelilo – svoje platy o tisíc euro? Hm. No, asi práve preto, lebo sa nechumelí… Lebo štát nie sme My, […]

AKO MARTIN K MARÍNE PRIŠIEL (Stretnutie na Hrade) V roku 2004 som v Banskej Štiavnici chodieval popri Fritzovom dome a aj povyše okolo domu, v ktorom kedysi bývala najväčšia múza slovenskej ľúbostnej literatúry – Marína Pischlová (autor poémy o nej Andrej Braxatois Sládkovič sa s ňou zoznámil, keď prišiel do Banskej Štiavnice z neďalekej Krupiny študovať na […]

…V krátkom ex/kurze po dobových krčmách v Banskej Štiavnici môžeme pokračovať „U Kozáka“. Táto nálevňa sa vyznačovala tým, že ako jediná v tom čase sa nachádzala na poschodí. Situovaná bola medzi Fritzovým domom a domom Márie Pischlovej – Maríny Sládkovičovej. Až omnoho neskôr som sa dozvedel, že do tejto krčmy potajomky chodili podzemnými chodbami […]

..Posledné prázdniny po ukončení Základnej deväťročnej školy v Želiezovciach a prvé pred nástupom na Gymnázium mali nevýslovnú chuť slobody. Dni bolí dlhé a slnečné, noci ešte dlhšie a tajomnejšie. Už boli dokonca aj bozky s dievčatami v Schubertovom parku alebo na žúroch, po ktorých som síce mal opuchnuté a pohryzené pery, ale panictvo som si stále úspešne […]

Je smutné a smiešne, ako si niektorí myslia, že politika je to najdôležitejšie na svete. .:. (ap)