Jazyková gramatická úroveň píšucich na internete, (nielen na Faecebooku) je niekedy príšerná. Mnohí to obhajujú tým, že „nie je dôležytá forma, ale opsah“, alebo že to „bolo v rýchlosti“, alebo nad tým mávnu rukou, že sú to malichernosti. Internet je verejný priestor, ktorý má možno viac čitateľov a sledovateľov, než niektoré printové noviny. Stojí preto […]

ZÁBLESK VEČNOSTI (Memento mori) Nie, nedokážeme sa s tým zmieriť. Darmo si budeme vravieť frázy ako: „Musíme tam všetci“, alebo „Už mu je dobre“, so smrťou blízkeho človeka sa nikdy nedokážeme zmieriť. Môžeme si pomáhať oným kresťanským, že všetci sa raz tam niekde zídeme, ale nie, ani to nie je isté. Tiež aj teória reinkarnácie je barličkou. Smrť je […]

Vraví sa, že cesta je cieľ. Môžeme si to vziať aj obrátene: Cieľom je cesta. Na začiatku je chodníček, ktorý sa môže postupne rozširovať (ale aj zanikať). Môžeme sa dostať až na rázcestie. V tom bode je na nás rozhodnúť sa, ktorým smerom sa vydáme ďalej. Na rázcestí čakajú rôzne pokušenia, na rázcestí môžeme aj padnúť, alebo ako Fénix vzniesť sa z […]

Jediný trocha väčší kopček v našom mestečku bol v Schubertovom parku pod kaštieľom Esterházyovcov. Boli na ňom dlhé rady lavičiek, ktoré viedli až dolu k potoku a za ním bolo postavené veľké pódium, kde sa konávali koncerty. Videl som na ňom napríklad koncert maďarskej bigbítovej skupiny Bergendy, sovietske Vesjolyje devočky. Tie nás tak očarili, že sme im s Ďurim […]

Nemocnica s poliklinikou v bratislavskom Ružinove si už bezosporu odkrútila svoje. Je však dosť zarážajúce, v akom stave sú v roku 2018 sedačky pre pacientov, ktoré dekorujú rentgenové oddelenie. Žeby MUDr. Irena Haluzová, ktorá je primárkou toho oddelenia mala svojský zmysel pre humor? .:. (ap) <a

je názov zatiaľ poslednej (jedenástej v poradí) zbierky poézie českého básnika Jiřího Rybišára, ktorá práve vyšla. Ide o básne so špecifickou atmosférou a s osobitým štýlom, nie náhodou podobné tvorbe českých básnických velikánov Vladimíra Holana, alebo Josefa Kainara (ktorého poznal aj osobne, ako aj ďalších). Dovolil som si k nej na prianie autora napísať […]

Raz som ešte ako študent v Banskej Štiavnici po príjemne strávenom večeri v Metropole kráčal dolu týmto vtedy smutným a sivým mestom na autobusovú zastávku. Úžasné paláce tíško trpeli pod chladnými bičmi dažďa a kusy ich omietky sa zosúvali do histórie, ako napadnuté leprou. Áno bola to lepra ľahostajnosti, pre ktorú bolo dôležitejšie „budovanie svetlých […]