Moja mama mi spievala uspávanku: „Buvikaj buvikaj, psota je veliká. Nemáme chlebíka. Ani suchej kôrky, Tonku do poľjovky.” Naučila ju ešte jej mama, našťastie my sme už chleba mali dosť. Ale tá smutná melódia sa mi zakvačila do duše ako prízrak z minulosti, kedy bol život ako ťažký mech, ktorý museli naši starí rodičia vliecť na svojich unavených pleciach po […]

Predali sme našu pôdu, vodu, lesy, hrdosť. Predali sme svoje svedomie, svoje korene.Trpíme chorobou z blahobytu a konzumu. Nie je pre nás nič dôležitejšie ako hromadiť množstvá. Napchať do mrazákov a chladičiek čím viac, na účty napratať všetko, na čo neprídu. Všetko však má svoj zmysel, aj tie nezmyselné činy, ktoré nám motajú hlavu ako pukanskô víno. Treba sa […]

Ulice v našom mestečku mali svoje mená, ktorých význam sme celkom chápali, ako napríklad Krátka, alebo Úzka. Ja som býval na Schubertovej ulici a Tibor na Marxovej. Boli to vlastne názvy ulíc s dosť rozdielnymi významami, pretože Franz Schubert bol rakúsky hudobný skladateľ u grófa Esterházyho a Karol Marx nemecký vodca proletariátu. Schubert v našom mestečku kedysi naozaj […]

Zbohom, moja, počas nášho spoločného života nás spolu viazali nezabudnuteľné spomienky, spoločne prežité krásne i trpké chvíle. Keby si mohla prevravieť, kde všade sme spolu boli. Prebrázdila si so mnou celé Slovensko, z východu na západ, zo severu na juh. Keby si tak mohla prezradiť, čo všetko už v Tebe bolo: básne i fľaše, knihy aj účty, jedlo aj rastliny… […]

🙂 Najväčším úletom je nepiť alkohol. 🙂 Viete, prečo na SK nie je, ani nebude poriadna pravica, či ľavica? – Lebo všetci kradnú rovnako. 🙂 Prečo je na začiatku všetko mňam-mňam, keď na konci je z toho aj tak len fuj-fuj? 🙂 Moja najvernejšia láska sa volá Márnosť šedivá. 🙂 Ako majú mladí čítať s porozumením, keď slová dospelých stratili svoj […]

POSLEDNÉ ZAKIKIRÍKANIE Ten kohút už liezol na nervy každému. Nielen nám, ale aj susedom. Vstával ráno o štvrtej, keď sme všetci ešte sladko spali a odušu falošne kikiríkal ako blázon. Okrem toho bol veľký zlostník a na každého, kto išiel okolo skákal, trepotal krídlami a ďobal na všetky strany. Proste bol to ten taký zlý, šialený kohút. Tak sme sa s Alexandrom, […]

Na ulici zazvonil zvonec a my sme vedeli, že prišiel Zajdy na svojej motorke. V prídavnom vozíku viezol niečo celkom zázračné. Hneď sme sa všetci zbehli k nemu na zákrute Schubertovej ulice a v hrsti sme zvierali vydrankané drobné korunky. Tmavý Zajdy so širokým úsmevom odkrýval niekoľko nádob so zmrzlinou, ktorej chuť v letných horúčavách mala na podnebí priam nebeskú […]

– Tak vstúpte, pán z Krupiny. A mal by si vojsť pravou nohou. – usmial sa Ľudovít Grossmann a otvoril pred svojím priateľom veľkú drevenú bránu na meštianskom dome v dolnej časti Banskej Štiavnice pod Svätou Trojicou, oproti slovenskému kostolu. Písal sa rok 1839, ulicami toho kamenného mesta prechádzalo mnoho veľkých mužov slovenskej histórie, iba ešte neprišiel ten […]

– Choď sa teda ešte hrať do parku, ale do prvej hviezdy nech si doma, – taká bola naša dohoda s mamou. Prvá hviezda – Večernica – sa zažíhala nad parkom podvečer a ja som sa vtedy musel pobrať domov. Hm, ale keď práve vtedy sa v parku diali najzaujímavejšie veci. Teda, občas sa stalo, že som dohodu nedodržal. Najmä raz, keď sme boli s Janom znova […]

KU DŇU UČITEĽOV Chodili sme na Základnú školu, ktorá mala 9. ročníkov. Do našej triedy chodili aj deti z okolitých dedín a majerov. Jedným z nich bol aj Ondrej, írečitý chlapčisko, urastený, so zvláštnym nosovým zafarbením hlasu. Jedného dňa, keď odpovedal pri tabuli, si ho súdružka učiteľka zavolala bližšie. Pozorne mu hľadela na hlavu. Nakoniec vstala a celkom […]