PANDORA

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho pracovníka v istej fabrike s drevom na výrobu sudov v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital zo socialistického tábora Nemeckej demokraticej republiky (DDR) pri Drážďanoch. Hrávali sme spolu poker, rozumeli sme si, čo to sme spolu aj povyvádzali. Keďže Steffen mal vtedy vážny […]

P O S O L S T V O Zhavraneli sme a city plávajú niekam inam, lebo to, čo pokrájali nože ostrých jazykov a oslintala závisť, stráca svoje hebké panenstvo, dni sa menia na noci a noci na peklo… Zhavraneli sme, ale krv, ktorá sa búri v nás klokoce srdcom a vrie v mozgu, je vášnivá a čistá, nie ako jed v žilách klebetníkov. Naše duše sú ako oblaky za svitania, naše […]

Umelec je raz na vrchole Everestu, inokedy zase na dne Mariánskej priekopy. Raz je Bludný Holanďan, inokedy člnok na Počúvadle. Umenie je komunikácia s Vec(č)nosťou. .:. Výstava všestranného výtvarníka Štefana Poláka “Obraz je sen, ktorý bdie” je aktuálne inštalovaná v bratislavskej Viktoria´s Gallery, spolu s ďalšími umelcami. Štefan Polák pre pani Sabovú povedal: […]

Autor sa v krátkej zbierke próz „Biela krinka Chlapci zo Schubertovej ulice) vracia, potichu a s bázňou (nie s básňou), do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie. Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom loví […]

Až dožijeme, odpadneme z konára a možno sa rozložíme v prach, možno z nás niečo nové vyklíči, až dozrieme, možno sa nám spoja všetky súvislosti do jednej veľkej špirály. Až dožijeme vlastnú smrť, možno na poslednej ceste starou dubovou alejou, zbadáme na konári krkavca s pravdou v zobáku. Až dožijeme, možno už budeme vedieť, čo sa ho spýtať: – Hej, […]

Určite nepatrím medzi nekritických obdivovateľov minulého režimu v rámci spomienkovej nostalgie, ale musím sa priznať, že si dnes s chuťou pozriem české seriály z tých čias, napríklad „Hříšní lidé města Pražského“, dokonca aj „Muža na Radnici“ či „Plechovou kavalérii“, alebo „Třicet případú majora Zemana“ z ktorých som sa kedysi smial. Musím sa […]

Taká noc v moteli má svoje čaro počas vriacich letných mesiacov, najmä ak z otvoreného okna vedľajšej izby s tenkými stenami ma o jednej v noci prebudia riadne nahlas sa ozývajúce nádherné pravidelné milostné vzdychy a stony neznámej, ktoré určite počuli až na ulicu a potom sa mi snívajú do rána nádherné sny. Ráno, keď som išiel zo sprchy, z vedľajšej izby vyšla […]

Tento krásne pomaľovaný stôl patril cárovi Ferdinandovi Coburgovi, je uložený v Múzeu kaštieľa vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici. Prvú kresbu na ňom urobil, keď mal 16 rokov (datovanie 23. september 1877) a je na nej dáma vo vychádzkovom poľovníckom odeve s palicou a kyticou poľných kvetov. Ferdinand bol umelecká duša. Pravdepodobne to bola jeho prvá láska a preto […]

M A R I L Y N S tvojou fotkou na perách tam v zákopoch rád každý vojak umieral. Potom vybehli ako stádo smrti v ústrety odkiaľ posledná olovená láska priletí… .:. Anton Pižurný (Americkí vojaci boli do Marilyn zbláznení natoľko, že keď dostali povel k útoku na istú smrť, vytiahli si z vrecka fotografiu Marilyn, pobozkali ju a vybehli zo zákopov… Predtým vojakom, […]

S našou klímou je vraj všetko v poriadku, nemáme sa vraj prečo stresovať. Všetko sa len vraj periodicky opakuje. Tak sa tešíme na budúcu Dobu ľadovú. Pani ministerka Gabika síce povedala, že za úbytok našich lesov môže zmena klímy, ale my si o tom myslíme svoje. Rozhodol som sa preto počas letných mesiacov u nás zorganizovať zájazdy do Grónska. Sú financované z fondov […]

ZASTAVENIE V ČASE V minulom storočí, akosi inak plynul čas. Nie, nemám v sebe nadmieru spomienkového optimizmu, len konštatujem, že rodiny mali vtedy na seba akosi viac času, viac sa venovali spoločným udalostiam s humorom a nadhľadom. Na tejto fotografii z polovice sedemdesiatych rokov na našom dvore v Želiezovciach na Schubertovej ulici vidíme „veľkú prípravu na výborný […]

Čaro sa pominie a zostáva pokora… To nie, že my nie. Vznáša sa dohora dym obetný, bez konca, dlhý, smutný. Z večnej pahreby prázdno vanie kútmi… Na lásku treba dvoch, na nenávisť tiež. Traja je príliš veľa. – Tak dnes to už vieš. Z lásky sveta ako z ježa trčia kopije. Z prvých lások tie posledné robia kópie. Duša sa už zacelila, pripravená na […]

Moja mama Janka sa na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici zoznámila so spolužiačkou Róžikou, jej starý otec bol známy organista a napríklad aj reštaurátorom krásnych ornamentov na Fritzovom dome, či reštaurátorom fresiek v Nemeckom kostole. Róžika bývala u svojej rodiny Vénovcov, nad Starou nemocnicou v Banskej Štiavnici. S mojou mamou sa z nich stali také tuhé […]

ANJELSKE SLZY (Marošovi Bančejovi) Maroš veľmi dobre vedel, že je veľa vyvolených a málo povolaných. Keď sme v jeho obľúbenej Drevárni oproti Kijevu tento rok ešte spolu dýchali sýty vzduch kým jemu už prúdili v žilách Anjelske slzy, mne nalieval úžasný calvados, spočiatku hľadel síce bokom ale k večeru mi pozrel priamo do očí a povedal: – Tony, ja sa predsa na […]

Vo svetlách miest, v uličkách a Babylonoch vrúcne som hľadal, kde majú baby lono. Našiel som lásku, závisť, to i ono a bol to vždy iba ten istý Tono. Najviac si cením Nič, lebo je čisté, láska je silnejšia ako nenávisť. Od neba k peklu treba hore ísť, všetko je neisté, len to je isté: po stopách pekla treba HORE ísť… Počuli ste? Cháron vraj umrel, supy to už […]

NA KÚPALISKU „VINCOV LES“ ZA SLÁDKOVIČOVOM (!) NIE SÚ V SLOVENČINE GRAMATICKY VEĽMI ZDATNÍ.

Slovenský spisovateľ IVAN KADLEČÍK zomrel 15. júla 2014 v Pukanci. Cestou z Banskej Štiavnice sme sa koncom júla zastavili v Pukanci u jeho manželky Ivy. V tichom dome sme si pozreli opustenú pracovňu Majstra, v ktorej si ešte občas pani Iva zahrá na klavíri. Na stole mala čerstvé vydania knižtičky dialógov otca Deža a syna Jakuba Ursínyových, ktorú vydal pán Šulík a […]

Videl som pomalý kŕdeľ vtákov, krúžili pod nočnou oblohou a potom pomaly odlietali, až kým zostal iba ten jeden, vesloval mrazivým vzduchom a čakal, kým si o neho opriem pohľad, až zmizol v ostrom reflektore mesačného splnu. Vnoril som svoju ruku po lakeť do Mesiaca, toho nočného obelisku, pomaly ju vytiahol a v ruke som pocítil chladné strieborné srdce. Svietilo mi v dlani […]

MASTER ČAS (Jožovi Urbanovi) Presýpa sa v nás Čas v odrezaných hrdlách fliaš. Čas prúdi, čas sa leje, čas je vždy, aj keď nič už nie je. Milosrdný kat, aj neúprosný zvodca silného aj slabého, každého si počká, posúva naše zbytočnosti do čiernej diery, možno má malú nádej len ten, ktorý verí, že kat ho trafí medzi stavce presne, že nekonečné v jeho slučke […]

🌓 D I A L Ó G Ty vieš, Jiří Rybišár, že Boh si vyberá svoju daň za dar, ktorý si dostal a pre teba je písanie ako dýchanie, inak by si možno zahynul. Ty vieš, že poézia nie je ani neviestka, ani veľkomožná pani, ale obyčajná ženská, ktorá však dokáže robiť zázraky o akých sa nám ani nesnilo. Ty vieš, že Cháron si už pomaly mädlí ruky aj na nás a teší sa, […]

Kto nepoznal núdzu, nevie čo je bohatstvo. Kto nepoznal bolesť, nevie čo je šťastie. Život sa skladá z miliónov maličkostí, pričom on sám je jedna veľká maličkosť. .:. Anton Pižurný foto obraz štefan Polák

Nad obcou Psiare za tokom rieky Hron smerom k Štiavnickým vrchom sa nachádza krásny vrch, ktorý sa volá Krivín. Na tieto miesta je situovaná aj tzv. „Slovenská brána“, ktorá je vstupom z južného na stredné Slovensko. Na tomto krásnom mieste si dvaja „ľudia“ počas druhej svetovej vojny urobili guľometné hniezdo. Ako na dlani tak mali pod sebou dedinku, z ktorej si […]

MAROŠ BANČEJ bol slovenský spisovateľ, básnik, textár a publicista,ktorý patril ešte do „starej školy“ slovenskej literatúry. Prežil si svoje bohémske, aj pokojnejšie odbobie života vo večne sa meniacom priestore so cťou, niekedy nekompromisnou, ale vždy sa snažil o objektívne uchopenenie skutočnosti. Navždy náš opusil po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 59 rokov v […]

Pätníky pri starej hradskej sú povyvaľované rokmi nabok, pri nich pozorné kytice alejí topoľov lemujú cesty končiace sa v kríži nekonečna vrcholia vo vrúcnom lete dlhých voňavých schnúcich bylín a pod nimi ostrá chuť lesných jahôd. Neznáma túžba páli v hrudi rozžeraveného letného dňa a dusných nocí, keď prvá váseň zmáha omamnú hranicu z detstva, keď bez […]

Z ENCYKLOPÉDIE MARÍNY PISCHLOVEJ, BANSKÁ ŠTIAVNICA, 1836: Otázka 1: V najnovšej dobe sa veľa hovorí o emancipácii. Čo pod tým rozumieš? Odpoveď: – Emancipácia znamená asi toľko, ako uvoľnenie alebo oslobodenie osoby alebo veci od nadvlády, ktorá jej bola dovtedy nadriadená. Keď bolo u Rimanov dieťa prepustené z otcovského područia, otrok z nadvlády svojho pána, […]

V núdzi spoznáš sám seba, alebo Núdza robí muža – toto mi napadá, ak sa obzriem späť a s prekvapením zisťujem, že hoci je človek tvor spoločenský a má veľa priateľov, veci si aj tak nakoniec musí vyriešiť iba sám. Spisovateľ Mark Twain to tiež múdro povedal: „Najbližšiu pomocnú ruku nájdeš na konci svojho ramena“. Znie to možno trocha cynicky, ale je to […]

Vo veku 88 rokov zomrel legendárny brazílsky spevák, gitarista a skladateľ Joao Gilberto. Oznámil to jeho syn Joao Marcelo, podľa ktorého naposledy vydýchol v sobotu 6. júla 2019 v Riu de Janeiro. Presnú príčinu úmrtia neuviedol. Gilberto je považovaný za jedného zo zakladateľov hudobného žánru bossa nova, fúzie džezu a samby. K najznámejším skladbám patrí The Girl from […]

Mojím najobľúbenejším stromom bol mohutný dub v parku, neďaleko kaštieľa Esterházyovcov, kde hudobný skladateľ Franz Schubert učil grófske dievčatá hre na klavír. V jeho rázsoche som sedával a čítal som knihy o Tarzanovi, alebo Winnetuovi. Niekedy som si hore so sebou zobral aj chleby so salámou a malinovku. Sedel som vysoko v korune duba, hompáľal som nohami, popíjal […]

Táto veta nepochybne vyvolá údiv nad štiavnickými klimatickými anomáliami. Veď sviatok Petra a Pavla signalizuje koniec školského roku a začiatok leta, teplého ročného obdobia! A preto sa tento štiavnický div zdá neuveriteľný. Ak by však niekto uzavrel stávku, že to nie je pravda, istotne by prehral. V tomto prípade totiž nie je reč o sviatku týchto svätých, ale o ich […]

Bunkre v Schubertovom parku boli naším dočasným domovom. Mali sme ich v húštinách parku niekoľko, vždy sme si budovali nové a nové. Teda aktérom som bol najmä ja. Ten pocit, že sedíme v priestore, ktorý sme si sami vybudovali, ma očarúval. Dokonca som v niektorých aj vyzametal zem. Bunkre nám slúžili aj ako skrýše pred „starým“. Tak sme volali strážnika parku, […]

Nepoznám v lete nič lepšie, ako ležať vo vode Strieborného jazera v Senci, v rukách držať Jaroslava Haška a čítať si. Nahlas som sa smial, možno si rybári neďaleko mysleli, že mi šibe. Potom som vyšiel z vody a zatelefonoval som svojej sestre, ktorá sa kúpala s vnučkou na Zlatých pieskoch v Bratislave. Tieto vodné nádrže sú od seba vzdialené iba niekoľko kilometrov. […]

Pred niekoľkými rokmi som si išiel raz trocha oddýchnuť do oázy Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici. Okrem iných exotických drevín v nej rastú aj nádherné sekvojovce mamutie. V ich liečivom objatí je na malej plošinke pod schodíkmi na vysokom podstavci bronzová busta básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča od výtvarníka Antona Drexlera. Na podstavci je uvedený […]

RÁTANIE V DUCHU (KUKUČÍ ČAS) Sedím na lavičke pri zátočinke Strieborného jazera, v ktorom som sa tento rok po prvýkrát okúpal a telefonujem s priateľom. Sú tu so mnou len dvaja rybári, ktorí máčajú svoje silóny v kalnom striebre. Okolo jazera už po tretí krát obieha pekná baba s takým bežeckým bazmegom na pravej ruke. Jej telo pravidelne vibruje a vlní sa letným […]

Základná vojenská služba bola za socializmu na dva roky. Ani ja som sa jej nevyhol, hoci som sa všemožne snažil o tzv. „Modrú knižku“. Nakoniec ma teda odviedli a narukoval som do Čiech, do Domažlíc, do bojového útvaru. Našťastie som chytil funkciu štábneho pisára. Volali ma „Písmo“. Ale aj pisári museli niekedy ísť s útvarom na vojenské cvičenie. Chodievali sme […]

Na prezidenta prvej Československej republiky, Tomáša Garrigue Masaryka sa názory rôznia, či už z českej, alebo zo slovenskej strany. Stalo sa však skutočnosťou, že od 15. júna 2019 dovtedy nepomenovaný malý kus územia v Bratislave pred Slovenským národným múzeom a pri Osobnom prístave dostal po mnohoročnej snahe meno „Námestie T.G. Masaryka“. Pamätná tabuľa s […]

S mojím priateľom Štefanom dokážeme predebatovať celé hodiny, nielen v jeho ateliéri ale aj v telefóne. Aj včera, volal mi z Bratislavy do Senca, riešime jeho pripravovanú knihu. Odrazu povie: – Kde si, ja ťa hľadám, myslel som si, že sedíš tu vedľa mňa. Ešte preberieme krásu Poliek, anjelov bez krídiel a zmysel života v oscilácii Vesmíru a vravím mu: – […]

Raz mňa a Jana Ivan zaviedol kamsi celkom ďaleko, ku Hronu. Hovoril, že nám ukáže, čo sme ešte nikdy nevideli. Dlho sme šliapali, už sme aj začali hundrať, ale Ivan nás povzbudzoval, až kým sme popri brehu Hrona vošli do hlbšieho lesa. Prišli sme k akýmsi zarasteným múrom. Ivan sa ku nim postavil, ukázal rukou: – Tak toto je miesto, kde kedysi stál kaštieľ, ktorý […]

Nič vraj netrvá večne, ani táto myšlienka, rýchlejšia ako svetlo, ktorá doteraz čupela pri múre márnosti so sklonenou strapatou hlavou, s posledným špakom v popraskaných perách. To len my si to myslíme, lebo nemáme na nič čas. Chvíle, okamihy sú večné. Večné ako vízie minulosti, bežné ako spomienky na budúcnosť. Aj včera je dnes a zajtra nebude možno nikdy. […]

Príjemné letné popoludnie. Výpeky na chvíľu schladili mraky, dokonca spŕchlo. Potom sedíme pod slnečníkom s kávičkou v záhrade a vychutnávame si pekný deń. Za plotom u susedov sa hrá Anička, ktorá zrazu zvolá na svojich rodičov: – Neberte mi tú hračku, tú mám ešte od detstva! Chvíľu pozeráme po sebe, potom sa usmejeme. Susedovie Anička má päť rokov. .:. […]

Tak si pán Andrej Danko, predseda slovenského Parlamentu, na inaugurácii prezidentky užil namiesto oných 15 minút slávy aspoň tých svojich sedem. Síce tým porušil Ústavu, ktorou sa tak rád oháňa, ale na sedem minút bol prezidentom. Využil to na kvetnaté reči o tom, že prezident by mal mať lásku k národu a k jazyku a blábolenie o paralelných svetoch. Zaujímavé, že to […]

V Amerike nie je žiadna nezávislá tlač. Viete to vy a viem to ja. Nie je medzi nami jediný, ktorý by sa odvážil poctivo napísať svoj názor, a ak to urobí, vie dopredu, že sa nedostane do tlače. Som platený každý týždeň za to, že sa môj poctivý názor nedostane do novín, v ktorých som zamestnaný. Keby som svoj naozajstný názor zverejnil v niektorom vydaní svojich […]

Za socializmu som nepatril medzi velebiteľov režimu, bolo mi jasné pokrytectvo časti členov Komunistickej strany Československa, ktorí farizejsky omieľali lásku k strane, k vlasti a k Sovietskemu zväzu naučenými frázami. Neskôr som pochopil, že táto ich schizofrénia má pragmatické dôvody, ktoré najlepšie popisuje „protištátne“ heslo tej doby: „Kto nekradne, okráda […]

Slovo je liekom i zbraňou, aj keď sa v súčasnosti už vytráca jeho pôvodný význam. Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. […]

Do Banskej Štiavnice rád chodieval aj básnik, textár a publicista Jozef Urban, ktorý vtedy žil a tvoril vo Zvolene. V roku 1999 som sa ho opýtal, ako na neho vplýva toto mesto: Odpovedal J.U.: – Keď som míňal tabuľu s názvom mesta, okamžite, až mysticky zo mňa spadli všetky depresie. Zrazu som sa ocitol v inom svete, než aký poznám a dostatočne ma otravuje. […]

Včera pri úspešnom samozbere jahôd som si vypočul túto milú príhodu: „Keď som bola ešte celkom malá, chodieval aj ku nám Mikuláš s anjelom a s čertom. Mikuláš bol fajn, aj nám niečo dal, ale ten čert bol strašný. Bála som sa ho. Celý ufúľaný, stále niečo vykrikoval a chcel ma biť. Párkrát sa mu dokonca podarilo zasiahnuť mať tou jeho reťazou. Bolelo to. Mala […]

Pri platení v nemenovanom obchodnom reťazci som stál za starším pánom, ktorý sa takto prihovoril fešnej pokladníčke: – Úctivá poklona pani vedúca… prihovoril sa jej s potuteľným úsmevom. – No, čo vám zase doma chýba? – milo sa ho spýtala. Pán bez slova odkráčal. .:. (ap)

Krásny príbeh labutej rodinky z bratislavského Štrkovca, ktorej sa mama labuť udusila kúskom igelitu a o labutiatkach, o ktoré sa teraz vzorne stará otec vdovec, sa stal virálnym prípevkom nielen internetu. Otázne je, či každodenné paparazzovanie tejto rodinky nie je už cez. Nie sú to predsa ani politici, ani smotánka, ale voľne žijúce tvory… Na Slnečných jazerách v […]

🥀 „Ak uhyníe posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života.“ .:. (c) Albert Einstein Praha, 1921 foto: Múzeum včelárstva, Kráľová pri Senci foto a.a.

…V Prenčove mali okrem totky Strakojo aj takéto ďalšie mená: Ambrozojo boli Benovicovci, Ferojo Remiarovci, Bisý bol Adamovic, Katrna – Miškovic, Mrdojovo boli Šlaukovci. Tie mená sa mi zdali trocha smiešne. Ale fungovalo to tak. Totka bola svojrázna a nikdy nechodila k lekárom. Liečila sa vlastnými bylinkami, lechtvarmi a asi aj tým známym vínom, ktoré som u nej […]

Telefonoval som s priateľkou, popíjal kávičku a odrazu sme si nevedeli spomenúť, aký je deň, či utorok, či streda. Mal som pred sebou notebook, ale tam je uvedený len dátum, bez mena dňa. Tak mi hovorí, nech sa pozriem na mobile. Hľadám mobil, ktorý mávam na nočnom stolíku a nikde ho neviem nájsť. Trocha som znervóznel, lebo som mal v ten deň dosť vybavovačiek a mobil […]

Pri platení v nemenovanom obchodnom reťazci som stál za starším pánom, ktorý sa takto prihovoril fešnej pokladníčke: – Úctivá poklona pani vedúca… Fešná pokladníčka bez mihnutia oka odpovedala otázkou: – No, čo vám zase doma chýba? .:. (ap)

Naše slovenské organizácie v zahraničí sa snažia pomáhať členom nášho národa cez rôzne aktivity. Nebolo tomu inak, ani v obci Pilliszantó pri Budapesti (žije tan väčšia konkláva Slovákov), kde pán starosta zorganizoval zájazd na Slovensko, spoznávať našu históriu, folklór a obyčaje. Okrem iných miest navštívili aj Bratislavu. Na konci zájazdu sa opýtal malého […]

Prileteli lastovičky. Nebola len jedna, leto sa teda môže začať. Ja hlupák som si však včera namiesto oddávaniu sa lastovičiemu cvrkotu neuvážene zapol TV a sledoval som debatné krúžky našich vrcholových politikov. Páči sa mi, že oni, ako aj tiež moderátori, to nazývajú: “Poďme sa baviť na tému…”, lebo pre nich je to asi naozaj iba zábava. Ale našinec možno po […]

Varenie a milovanie sú jednoduché: – Stačí dať dobré veci v správnom čase do najlepších súvislostí. Keď hnetiem cesto na chlieb alebo langoše, myslím na prsia mladej dievčiny. Polievka je najlepšia vtedy, keď máš zo všetkého trocha. Pri krájaní mäsa mi napadajú podivné myšlienky. Dochucujem pokrm a v hlave mi zuní melódia, ktorú sme počúvali na sopečnom […]

KRÁSA VEĽMI ZVLÁŠTNEHO DRUHU (Verím vo fyzické signály miest.) Do Banskej Štiavnice rád chodieval aj básnik, textár a publicista Jozef URBAN, ktorý vtedy žil a tvoril vo Zvolene. V roku 1999 som sa ho opýtal, ako na neho pôsobí toto mesto. – „Keď som míňal tabuľu s názvom mesta, okamžite, až mysticky zo mňa spadli všetky depresie. Zrazu som sa ocitol v inom […]

RODNÝ DOM FOTOGRAFA BEATLES V BANSKEJ ŠTIAVNICI Dežo Hoffman sa narodil 24.mája 1912 v Banskej Štiavnici, v židovskej rodine, pričom bol jedináčik. V Štiavnici žil krátko, mal iba tri roky, keď sa po smrti otca Lajosa jeho matka Kornélia odsťahovala do Žiliny. Bola zrejme podnikavá, keďže v parku pri železničnej stanici si otvorila novinový stánok. A nie hocaký, išlo o […]

BANSKÁ ŠTIAVNICA sa kedysi hrdila aj titulom „mesto študentov“. Po jej uličkách chodili študujúci mnohých národov – od Srbov, cez Maďarov, Čechov… na Trotuári sa prechádzal profesor Dobšinský, učil Braxatorisa a Petófiho na tom istom Lýceu… Evanjelickom lýceu, ktoré navštevoval napríklad aj istý Alexander Ashbóth, ktorý sa dostal až za […]

Chodníček od Počúvadlianskeho jazera na Sitno je tajuplný a magický. Vyzerá to spočiatku ako celkom obyčajná cestička v lese, ale keď som si spomenul na všetky povesti, ktoré som o Sitne čítal, veruže moja fantázia riadne pracovala. Na začiatku je pekná studnička a dreveným domčekom. Od nej sme sa onedlho dostali až na slávnu Tatársku lúku. Andrej Kmeť na nej urobil […]

Po celý život okolo seba okrem vecí dennej potreby a spotreby zhromažďujeme aj veci a vecičky, ktoré potom všade so sebou sťahujeme, oprašuje, velebíme spomienkami. Tiež aj knihy, výstrižky z novín, fotografie… Človek však dokáže veľmi rýchlo zabúdať. Hoci sa po celý život živíme spomienkami, berieme do rúk naše suveníry z celého sveta, suveníry našej […]

Každý z nás má niekde svoje žriedlo Živej vody. Svoju plodovú vodu detstva. Pre mňa je ním tajch Počúvadlo pod Sitnom. Vôňa vody, Slnka, langošov a horúcej zeme pod bosými chodidlami ma ukotvila navždy v pamäti na toto zázračné miesto. Keď som bežal za ňou, potkýnajúc sa o staré korene na chodníku, nerozvážne po hrádzi, staré stromy za ňou nesúhlasne zašumeli, […]

Sliepky boli moje kamarátky, ale tieto prenčovské, boli predsa len trocha iné, ako tie u nás doma v Želiezovciach. Tieto boli akési komótnejšie, akoby ich sýtejší vzduch spomaľoval. Nemali vlastného kohúta, preto na ne občas skákal kokaš od predných susedov. Zdalo sa mi to dosť nechutné, ako sa ani nebránili, iba si tak kvokli pred kohútom. Asi preto potom aj po tom kvokali […]

Najlepší štvornohý priateľ človeka. Na posteli sa zobúdzame, v nej zaspávame. V nej nás hladia sny, v nej nás lámu depresie. Na posteli sa rodíme, plodíme a umierame. V posteli sme ohľaduplní, hoci sme niekedy od hladu plní. Iní už ráno v posteli prežúvajú svoje ego. Odohrávajú sa v nej drámy, seriály, malé smrti, aj tie ozajstné. Odyseus si postavil posteľ tak, že v […]

Stará mama už nemala veľa sliepok len štyri, ale zato boli dobré nosnice. Vajíčka znášali do hniezd, ktoré si urobili hocikde. Bolo to dosť vzrušujúce, hľadať ich. Jedno stabilné mali v malinčí za drevárňou, tam som každý deň našiel aspoň jedno a s radosťou som ho vždy zaniesol starej mame. Boli hnedé a pekné veľké. Na výdatnú praženicu na cibuľke a slaninke […]

Kričal som, namiesto aby som ťa hladil. Potichu vtrela sa medzi nás rutina. A tak nám k hodinám primrzli ľady. Nemalo zmysel znova to začínať. Nemalo zmysel žiarliť a bolieť. Dávať ti, čo nedám. Vyhasla sopka. Nebolo dosť času naplno dozrieť. Ty si to vedela. Sám som sa dostal. Tak sme si sypali korenie do rán. Čím ďalej ostrejšie. Videl i slepý, že dýchaš do […]

Do Štúrova na juhu Slovenska chodievam rád. Je tam nielen pekný kúpaliskový rezort „Vadaš“, dobrá zmrzlina a konečne opravený most Márie Valérie, ktorý bol vyhodený do vzduchu ešte za druhej svetovej vojny, po ktorom sa pohodlne dá prejsť do susedného štátu – do Maďarska, do Ostrihomu. Je tam známa Ostrihomská bazilika, s úžasnou architektúrou, artefaktami a […]

Zajace boli pre mňa najmilšie tvory. Veľké zajace som dával pod bedničku na trávu, aby sa napásli a boli tak aj praktickou kosačkou. Chytal som ich za ušiská, čo síce nebolo príjemné, ale účinné. Niektoré sa metali ako divé a občas ma aj poškriabali na rukách, ale nesmel som ich pustiť, lebo by mi ušli a bolo potom problémom chytiť ich. Niektorí ich chytali pri […]

Na majeri Za vrchom před Prenčovom na kopcoch nad riečkou Štiavnica v ktorej sa v tých miestach kedysi ryžovalo zlato a v jej zákrutách sa našli predmety ľudí z doby bronzovej, býval náš „strýčko“. Bol to brat našej starej mamy. Dlhší čas som o ňom nechyroval, až kým sme sa raz nevybrali na majer na návštevu. Trocha sme sa zadýchali, kým sme sa hore ku strýčkovi […]

Bol prvý máj. Bol lásky čas. Nemal som rád veľké zhromaždenia v minulosti. Boli všetky politické. Tie dnešné už majú svoje pestré dôvody s programom a patria k súčasnej dobe, ale v podstate ide tiež vždy o to isté. Vybral som sa na prechádzku na Slnečné jazerá v Senci, slniečko vyzeralo ako volské oko na modrom tanieri oblohy a nevdojak som prechádzal námestím. A […]

Poležiačky trávime svoj život: od kolísky, cez posteľ, po máry. Tá chvíľa, ktorú si postojíme s pocitom víťaza, alebo obesenca, je príliš krátka pre pamäť. Žime tak, aby vtedy, keď si ľahneme naposledy, aspoň na chvíľu všetci vstali. Potom, keď utečie aj posledné zviera, pred človekom, ktorý stratil hodnosť človeka, ktorý z lásky spravil mrcha obchod a ducha […]

… Skoro ráno ma prebudilo opatrné klopanie na dvere mojej izby. Bola ešte tma. – Áno? – Tony, chceme ťa pozvať na jednu krásnu akciu, – Francis vystrčil hlavu spoza dverí. – Teraz? – Áno, prídi prosím na prednú terasu. Veľmi sa mi nechcelo, ale nepatrilo sa odmietnuť. Rýchlo som na seba hodil tričko, v kúpeľni sa opláchol. V obývačke sa […]

🧶 P Á D (Nepoctivý človek nemôže vykonať veľký čin. M.R.Štefánik) Slovenský Malý princ v pokore zdolával Mont Blanc, Nebo a Vesmír. Pre neho život pre ľud nebol prelud. Jeho duch sa nerozbil úderom o zem pri Ivánke ale sa zadusil v blate a v betóne tých, ktorí mu nesiahali a nesiahajú ani po členky. .:. © Anton Pižurný foto a.a.

Môj dedo bol naozaj fajný pánko. Mama mi hovorila, že keď bola malá, hned skoro ráno ju posielal po čerstvú vodu k „Samaritánke“, čo bola studnička v kaplnke s čerstvou vodou, ktorá stekala zo Sitna. Bola však niekoľko kilometrov od Prenčova, až skoro celkom pri Svätom Antone. Mala čo robiť, aby ju priniesla, stihla pomôcť v domácnosti a ešte aj ísť do školy. […]

Chlieviky politických strán si vytvárajú politici, aby mohli úspešne presadzovať svoje vlastné záujmy pod hlavičkou “blaha pre všetkých”. Politické hry vnímam ako viacmenej úspešné divadelné predstavenia (priam sa dnes samé natláča, že “úspešné projekty”), v ktorých sa menia hlavní predstavitelia, ale vo veľkej miere stále s tými istými režisérmi a […]

PRVÉHO MÁJA 1999 mal vo Zvolene pohreb básnik, textár a publicista Jozef URBAN…

Na Majeri za Prenčovom na kopcoch nad riečkou Štiavnica v ktorej sa v tých miestach kedysi ryžovalo zlato a v jej zákrutách sa našli predmety ľudí z doby bronzovej, býval náš „strýčko“. Bol to brat našej starej mamy. Dlhší čas som o ňom nechyroval, až kým sme sa raz nevybrali na Majer na návštevu. Trocha sme sa zadýchali, kým sme sa hore ku strýčkovi vyštverali, […]

Andrej Kmeť bol okrem iného botanikom, ktorý objavil na Sitne nielen mnoho nových druhov rastlín, ale jeho meno nesú aj niektoré druhy ruží. Okrem obrovej stupaje vo veľkom kameni, kostry mamuta, rôznych hrobov, našiel aj ľudskú lebku, ktorá mala na spodnej sánke zamknutú kovovú zámku. Spomenul som si aj na to, ako sme raz boli na hrade Krásna hôrka. Hrady ma naučil milovať […]

Milý Jožo, hrozno, broskyne, aj orechy tento rok pomrzli, ľudia sú na tom podobne, zaoberajú sa hlúposťami a zabúdajú na krásu hoci v kvapke na orosenom pohári, kvapke potu na prsiach po milovaní, či v kvapke šťavy života. Básnikov je čoraz viac, pomaly ich je viacej než čitateľov, ale zato ubúda poetov, ktorí vidia neviditeľné. Ubúda lásky a pribúda šialenstva, až […]

Po príhode s nočným vtáčikom som bol namrzený, lebo som spal málo a nič sa mi nechcelo. Odšuchtal som sa do jedálne, kde sa dospelí správali ako deti. Chichotali sa, ktosi zvonka priniesol snehovú guľu, dávali si sneh za krk, ujúkali. Radšej som vyšiel von pred chatu. Oslepila ma iskrivá pláň panenského snehu, ktorý do rána šuchotavo napadal. A nebolo ho málo. Obrovské […]

Na chatu na Počúvadle sme nechodievali iba v lete. Keď sme tam išli v zime, bolo to celkom iné. Iskrivá zima bola tiež odlišná od tej našej „dolnozemskej“, rovnako ako bolo odlišné aj leto. Snehu bolo oveľa viac a samozrejme aj kopce oveľa strmšie, kedže doma sme mali len jeden briežok v parku pri kaštieli Esterházyovcov. Našu Octáviu sme museli nechať hore a veci nosiť […]

Moja mama mi spievavala uspávanku: „Buvikaj buvikaj, psota je veliká. Nemáme chlebíka. Ani suchej kôrky, Tonku do poľjovky.” Naučila ju ešte jej mama, našťastie my sme už chleba mali dosť. Ale tá smutná melódia sa mi zakvačila do duše ako prízrak z minulosti, kedy bol život ako ťažký mech, ktorý museli naši starí rodičia vliecť na svojich unavených pleciach po […]

Je nekonečné nebo, je pole bez konca. Ľúto mu je, kto tam nebol, komu krv nevrie, ten len žblnká. Je nekonečne zvláštna, hoci s hlavou vtáka, telom Satyra, s dušou víly, lebo sa narodila so smutnými očami. Kto doviedol nás tam, kde sa už nikto nebráni ľahostajnosti, prázdnu a zlobe? Ešte trocha predsa len v nás ďobe Fénix, s hniezdom na zlomenom strome. Nič nie je pre nič […]

BOŹÍ HROB V CHRÁME Sv. MICHALA V SENCI Prišiel som v nedeľu trocha neskoro, tak som sa zúčastnil aj ďalšej liturgie v maďarčine. Zaujímavé, že maďarské liturgické piesne sa mi zdali melodickejšie. Asi to bude tým, že ja. Slovák, mám rád Gábora Pressera a jeho Locomotiv GT. 🙂 Mimochodom časť obyvateľov Senca nebola nadšená tým, že reproduktory z chrámu hučali […]

Musím sa priznať, že tiež sa mi najlepšie píšu básne, keď ma kopne moja Múza. Ale nie tam, kam si asi myslíte. Keď ma kopne do duše, do srdca. Zabolí to síce príšerne, ale je to produktívne. Vtedy je to to pravé orechové. Je potom dôležité nezblázniť sa a prežiť to. Ak sa to podarí, časom sa nad tým človek už len pousmeje, pohladí si jazvy a uvedomí si, že […]

ROZPRÁVKA O MUŽOVI BEZ ZÁPALIEK Objednal si v prepychovej reštaurácii srdce do skla. Jemnou striebornou lyžičkou si lásky z neho naberal a jeho labužnícky bajúz sa mu triasol rozkošou. Zavoňala kapustnica a do očí mu vošli slzy. Prebudil sa. Zatriasla ním zima a v bruchu mu zakručalo. Chcel si zapáliť posledný špak, ale minuli sa mu zápalky. Tak si ešte naposledy glgol z […]

Zajace boli pre mňa najmilšie tvory. Veľké zajace som dával pod bedničku na trávu, aby sa napásli a boli tak aj praktickou kosačkou. Chytal som ich za ušiská, čo síce nebolo príjemné, ale účinné. Niektoré sa metali ako divé a občas ma aj poškriabali na rukách, ale nesmel som ich pustiť, lebo by mi ušli a bolo potom problémom chytiť ich. Niektorí ich chytali pri […]

Moja mama pekne spievala. Mala to asi po jej otcovi, ktorý si tiež stále pospevoval. Aj jej mladší bratia Janko a Stanko si radi nôtili. Mama bola vychýrená speváčka nielen v Prenčove, ale môj otec jej dokonca raz, keď už boli manželia, ako darček na narodeniny venoval nahrávanie spevu v Rozhlase. Mama zaspievala dve pesničky. Jedna bola francúzsky šansón: „V Paríži […]

A PRÁVE PRED VEĽKOU NOCOU…

…V jednu sobotu sme všetci nasadli do našej modrej Octávie a cestovali sme zákrutami najskôr do Žiar nad Hronom. Po pravej strane cesty, oproti obrovskej fabrike hliníkárne nám otec ukázal osamelú vežu kostola. Bola to vraj dedina, ktorá zanikla. Tomu som nerozumel, prečo by mala nejaká dedina zaniknúť kvôli fabrike… Cestou sme sa zastavili v Motoreste a to sa mi […]

…Máme v tráve náš slovenský Havaj, pri rybníku naše pláže sú, dobre sa tu moja milá mávaj, vlnky, tie ti drísty prinesú. Nik ti nedá každý povie „Dávaj“ (a najviac tí bohatí). Ale keď už povie otec Štát a matka Cirkev: nik ti nedá, každý povie „Nemám“, zostáva tu kričať iba jednu myšlienku: „V tejto krajine a v tomto meste vládnu akísi permoníci, […]

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sme ako študenti banskoštiavnického gymnázia hrávali v krčme Metropolu hru, ktorú priniesol z Krupiny náš spolužiak Peter. Volala sa „Na Ľeva“. Jej pravidlá boli veľmi jednoduché. Partia sa posadila okolo stola, objednala sa runda (tí pokročilejší ju hrali nielen s pivom) a povedalo sa „Ľeu prišou!“. Každý musel na […]

Mojou obľúbenou knižkou bola aj „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Občas som sa budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi snívalo aj to, že viem lietať, […]

Domnievam sa, že „blog“ zachytáva všetky skutočnosti okolo nás a nemusía to byť len „hlboké analýzy insitných politilógov“. .:.

Rozhodol som sa, že sa už nebudem rozčuľovať nad sémantickou, štylistickou, obsahovou a gramatickou úrovňou produkcie našej mladej (a nielen tej) žurnalistickej generácie. Takýto “mesidž” si už neprosím. Je to boj s veternými mlynmi. Možno až s Božími. Jediné, čoho mi je naozaj ľúto je to, že s takýmito “publicistami” v budúcnosti slovenčina úspešne zanikne. […]

Svieženky štebocú odušu spasenú a každú ženu to prebúdza: začínajú sa na seba podobať – holými pleciami a nohami (a muži šomrú ako pohani), akoby ich všetky mala mať tá jedna kráľovská mať. Odhaľujú viac, než môžu dať, je to harašenie prírody, a muži? – Tí spievajú len ódy, až im ich hrkútanie škodí. Sme všetci na jednej lodi, ktorá sa v pomalom […]

…Raz sme išli na cintorín pri chráme Svätého Mikuláša v Prenčove pri Banskej Štiavnici, kde kedysi slúžieval Andej Kmeť. Z kostola znel spev. Opatrne som chytil veľkú mosadznú kľučku na dverách, stlačil ju a vošiel som dovnútra. V laviciach sedelo niekoľko babiek v šatkách, so sklonenými hlavami. Nevedel som, čo mám robiť. Zbadal som hneď naboku pri vchode […]

Bol to deň ako každý druhý. Trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave je úžasné miesto, kam chodím rád určite nielen ja. Kúpil som sestre bahniatka a sirôtky (macešky) a dokonca som naďabil na stánok so skvelými kapustníkmi. V jednom stánku mali pol deci borovičky za 0,80 centov a takej ponuke sa nedalo odolať. Potom som si sadol na terasku na slniečku vychutnať dobré […]

Jedným z najzaujímavejších Dialógov v roku 1989 bol ten na Gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde som kedysi zmaturoval. Toto Gymnázium sa hrdilo tým, že je „ateistické“. Dozvedel som sa, že jeden zo študentov – Bartolomej K. dostal pätorku z maturitnej práce zo slovenčiny a nebol pripustený k maturite. Nebolo to celkom s kostolným poriadkom, tak som sa toho Dialógu […]

Určite mnohí z vás poznajú tú nepríjemnú vec: Nespavosť. Či je už zapríčinená fyzickými alebo psychickými, či rôznymi inými príčinami, problém so spánom má čoraz viac ľudí. Patrím medzi nich aj ja. Ide o prerušovaný spánok (ach, aká to asociácia s prerušovanou súložou 🙂 ), približne každé dve tri hodiny sa budím a ráno vstávam vyčerpaný ako po šichte […]

Za socializmu som nepatril medzi velebiteľov režimu, bolo mi jasné pokrytectvo časti členov Komunistickej strany Československa, ktorí farizejsky omieľali lásku k strane, k vlasti a k Sovietskemu zväzu naučenými frázami. Neskôr som pochopil, že táto ich schizofrénia má pragmatické dôvody, ktoré najlepšie popisuje „protištátne“ heslo tej doby: „Kto nekradne, okráda […]

Verím, že Zuzana Čaputová politikom nepodľahne, vzdá sa členstva v PS a bude naozaj nadstraníckou prezidentkou. A vyženie kupcov z chrámu.

🎗 DNES JE MIMORIADNY DEŇ Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka […]

💃 „Buďte na ľudí dobrí, lebo vám neprídu na pohreb.“ (Bohumil Hrabal. Dátum narodenia: 28. marec 1914. Dátum úmrtia: 3. február 1997, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších spisovateľov druhej polovice 20. storočia.)

🌓 SPRIADANIE MYŠLIENOK 🔵 …Po vybraní z močíl sa konope prepláchli v potoku, aby sa z nich zmylo bahno. Konope sa dôkladne vysušili a mohli sa trepať. Na tento úkon sa používali „trlice“. Najprv sa vytrepali na trlici s obyčajným trlom, čím sa na nich polámala a popadala vrchá časť –pazderie. Potom sa vyhládzali na trlici s dvojitým trlom. Tým sa pazderie […]

DIVOKOSŤ V SRDCI Nechcem Evu, ja chcem Lilith, v každej chvíli cítiť divokosť, nie nudnú oddanosť kvíliť a byť neustále ohryzený až na kosť výčitkami, posolstvami, múdrymi radami, keď Adam mi svoju empíriu zradil, ako ho vraj mali radi v Raji hadi. Chcem MuŽenu plnokrvnú a tiež divokú s nahou nehou odhalenú, múdrookú. Ale už sa obzerám po najbližšej skobe: – […]

🔺 ⚫️ 🔴 Všetko už bolo povedané napísané zažité môžem sa spokojne pobrať na druhý svet takto dobre mi však už nikdy nebude preto tu ešte chvíľu zostanem. .:. (ap)

Rozhodol som sa, že dnes si urobím pekný deň. Budem sa usmievať nad mudrlantmi, posmutniem nad hlupákmi. Dám si po raňajkách s diétnou salámou na veke so syrovou nátierkou a po voňavej koťogó aj pohárik dobrej whisky – narodeninový darček od priateľa. Ale potom otvorím internet odvšadiaľ sa vyvalí zloba sveta, nenávisť medzi ľuďmi a národmi naznačí že […]

Je zaujímavé, že niektoré zdroje uvádzajú dátum narodenia Braxatorisa aj 31. marca a niektoré dokonca aj rok jeho narodenia 1819…. Tak ako je to vlastne, literárni (luteránni) 🙂 historici? .:. (ap)

Na povale kaštieľa vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici majú unikát, ojedinelý vo svete. Geniálni stavitelia kaštieľa pochopili jednoduchosť optického efektu opačnej expozície a cez malý otvor vo vikieri sa na komín kaštieľa premieta (camera obscura) dolu hlavou kaplnka kaštieľa, za pekného počasia dokonca vo farbe… Farebné obrazce na stene komínov náhodne objavil […]

Kaštieľ vo Svätom Antone (pri Banskej Štiavnici) je známym múzeom lesníctva a drevárstva. Koná sa v ňom mnoho kultúrnych akcií, výstav, súťaží. Najznámejšími sú každoročné „Dni svätého Huberta“. Krásne zreštaurovaný kaštieľ v sebe ukrýva okrem záhadného zamurovaného srdca v kaštieľnej kaplnke a javu „camera obscura“ na povale, aj mnohé […]

V čase skvelej „integrácie prímestskej dopravy“, ktoré je skôr komplikovaním než zjednodušením, sa cestovanie autobusmi do nášho hlavného mesta pri už legendárnych zápchach stáva stresujúcou záležitosťou. Nechcem však riešiť túto tému, ale to, ako si to sami ešte komplikujeme. Je neuveritené, ako sa isté „dámy“ posadia na sedadlo k uličke a na sedadlo pri […]

Pred časom som zažil gurmetský šok, keď jeden český turista, vydávajúci sa za znalca slovenskej gastronónie, ku môjmu článku o bryndzových haluškách napísal takýto komentár: „Já znám i recept, který mi prozradil jeden číšník na jedné Kolibě a to je jeho tajemství, že do těsta z mouky na brynzové halušky někdy nastrouhá i brambor a do brynze dá hodně smetany. […]

Pred tromi rokmi som si všimol, že z kamenných schodov pred synagógou v Senci vyrastá slnečnica. Zaujalo ma to a odfotil som ju do môjho mobilu. Synagóga dlhé roky smutne chátrala, najčastejšie slúžila pred Vianocami iba ako sklad Vianočných stromčekov. Dnes je však na ňu lepší pohľad, pretože minulý rok sa začala jej rekonštrukcia a synagóga sa zaskvie v plnej kráse. […]

Na prezentácii mojej poslednej knihy Biela skrinka (spomienky na detstvo v sedemdesiatych rokoch v Želiezovciach) v pobočke Tekovskej knižnice na ZŠ Vinohrady v Leviciach bola skvelá atmosféra, deti s chuťou čítali pred auditóriom úryvky z tejto knižky. Účinkujúcich odmeňovali potleskom. Adam, Tomáš, Marcelka a ďalší, boli ste skvelí. Mal som ešte nedávno trocha obavy, […]

„Ako žil, tak sa mu aj vodilo…“, – povedala Janova starká, rolujúc pátričky ako nekonečnú slučku času, kým v kuchyni pravidelne praskali staré pondusovky a blkot ohňa z posledných polienok odmeriaval večnosť. Starká si teda ešte naposledy vzdychla a potom sa zmierená s každým jedným odobrala sa na Večnosť, pokorná, láskyplná až po končeky jej strieborných […]

Láska je mocná čarodejka, dokáže dávať život, ale dokáže aj zabíjať. Po rozchode s mojou ostatnou partnerkou som bol až tak ďaleko, že som nevládal dýchať, pichalo ma v hrudi, nespal som, chudol som… Myslel som si, že som po infarkte. Kamarát Peter H. mi vybavil vyšetrenie u jeho mamy v Roosweltovej nemocnici v Banskej Bystrici, bola primárkou kardiochirurgie. Po […]

Za čias vlády Vladimíra Mečiara istý Milan Ž. zavolal na pevnú linku Augustínovi Mariánovi Húskovi (nech mu je zem slovenská svojstojná ľahká) o druhej v noci a napodobil Mečiarov hlas: – Prišli nám na to, všetko je prezradené, rýchlo prídi! Augustín okamžite skočil do auta a pelášil k premiérovi, ktorý celý nasratý v noci nechápal, o čo mu ide… .:. (ap)

Vážení blogeri, chcem sa len opýtať, prečo si myslíte, že dobrý blog musí obsahovať iba: Fico je dobrý/zlý, Kiska je zlý/dobrý, kto bol skutočný objednávateľ vraždy Kuciaka, Danko je debil/génius, Matovič šialenec, Sulík sociopat? A zasvätené komentáre o tom, kto vyhrá prezidentské voľby? Aj tak je nakoniec vždy všetko inak. To naozaj v našom živote nie sú aj […]

Sociálne siete majú aj svoje čaro. Prostredníctvom nich som sa zoznámil s tvorbou človeka, ktorý bol okrem iného pisateľom nielen osobitých blogov, ale aj britkých komentárov. Často býval vulgárny a nemal rád veriacich. 🙂 Po čase a trpezlivom vysvetľovaní sa hrany našej komunikácie obrúsili a jeden druhého sme si obľúbili natoľko, až sme si dohodli stretnutie, na […]

S LÁSKOU SA ŽIJE DOBRE Sny sa nesnívajú, ale žijú, ako keď v pokore katovi podložím svoju šiju… Hoci mrzne až praští, čerti mnou však aj tak šijú a sneh nás pohladí prstom studeným. Hneď mi do tepla ujde rým. Ale ja verím že tá sila matiek víťazí, ktorým deti Lásku sajú z pŕs – tá sila Madon, ktoré seba radšej zničia, aj keď sila Zlého je jak […]

Zvláštna vec sa mi stala cestou do Komárna na prezentáciu Bielej skrinky. Na stanici pri prestupovaní v Nových Zámkoch som si fotil krásnu vežu – vodojem pri trati. Všimol si to starší pán a prihovoril sa mi, že tá veža mala šťastie, keď ju pri bombardovaní mesta Američanmi netrafili. Slovo dalo slovo a cestou ďalej sme zistili, že pán Jarábek pochádza z Prahy a do […]

Biela skrinka nie je určená iba detskému čitateľovi, ale Pižurnému sa podaril husársky kúsok, podáva nám ju cez prizmu detského hlavného hrdinu. Jeho slovníkom, jeho opisom rôznych čudesných vecí, akým je nádherné milovanie milencov v nočnom parku, či vstupom okupačných vojsk do pokojného mestečka. Dieťa tieto pre dospelých jasné správy a situácie podáva inak. A […]

LIDÉ Z MARINGOTEK (Krasojazdkyňa Nina Gruzia) …Filmy sa v Pionierskom dome začiatkom sedemdesiatych rokov premietali v stredu poobede a v sobotu dopoludnia. V stredu sme chodievali s celou triedou zo školy, bývali to väčšinou vojnové filmy, alebo filmy ako Biely Bim, čierne ucho. Raz však dali trocha iný film, volalo sa to „Lidé z maringotek“. Neviem už, čím ma zaujala […]

„Ohováraníe je strašná vec. V zákonoch však nie je zapísaný žiadny trest proti ohováračom ako proti zlodejom, ktorí kradnú priateľstvo, majetok najcennejší.“ (Hippiás z Elidy) Človek si môže vybrať. Miesto, kde chce žiť (nie vždy). Ľudí, s ktorými chce byť (nie vždy). Spôsob, akým komunikuje. Internet bleskovou rýchlosťou rozšíril možnosti komunikácie. […]

🔴 NESPRAVODLIVOSŤ – ZDIEĽAJTE (Stačí malá chybička) Mám kamaráta doktora. Štúdium ukončil s červeným diplomom a po rokoch úspešnej praxe mu zrazu zakázali vykonávať jeho profesiu. Vyspal sa totiž so svojou pacientkou. Toľko úsilia, času, peňazí a hop, stačí malá chybička a o všetko prišiel. Jožko, stojím pri tebe, si pre mňa stále úžasný človek a […]

Áno. Ľudí treba chrániť. Pred politikmi. Ich (z)vratky sú z prežratosti, lebo nevedia, že netreba mať veľa, ale treba mať dosť. Krásne sLOVEnsko bude nakoniec predávať nielen svoju pôdu a vodu, ale aj vzduch. Polovica obyvateľov je už kúpená. Tá druhá polovica buď rezignovala, alebo odíde. A ani ten posledný statočný, ktorý tu ešte zostane, nebude mať čo zhasnúť, […]

Knižka „Biela skrinka“ spisovateľa Antona Pižurného nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne. Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, rovnaké hrnčeky na kakao, či […]

Písal sa rok 1978 a ja som po absolvovaní Základnej deväťročnej školy v Želiezovciach nastúpil ako študent Gymnázia tamtiež do prvého ročníka. Už niekoľko rokov predtým som na kufríkovom písacom stroji Consul, ktorý mi kúpili rodičia k narodeninám, písal prózu aj poéziu. Najmä poviedky no a básničky som si dokonca rátal a bolo ich dovtedy okolo 1500. 🙂 Už som […]

Vo veku 63 rokov nás pred štyrmi rokmi navždy opustil vo svojej kúrii na Podhorí prekladateľ, tlmočník a divadelník PLATON A. BAKER… Platon bol zo známej Bakerovskej rodiny, vyštudoval réžiu a dramaturgiu na DAMU Praha. Väčšiu časť svojho života strávil v Bratislave a inde. Posledné roky žil v obci Podhorie pri Banskej Štiavnici. Rodné mesto: Chminianska Nová Ves pri […]

Čas s medom našiel tvoje pery, chcel by som tým slovám veriť, že som príliš starý na rockandrol a príliš mladý na smrť. Čas je spravodlivý frajer, tak už toľko neklam, nalej ešte z nočnej fľaše, nech je z nej len pol a smútok opätkom zdrť. V noci budia svoje žiadze víly, ktoré cez deň len čas s medom pili. Víly vo chvíli zhadzujú svoj šat a ja som tomuto životu […]

Cestoval som autobusom v Senci na železničnú stanicu. Keď sme boli na zákrute pred vstupom na Slnečné jazerá Juh, všimol som si takýto Kotlebov duchaplný prezidentský bilbord: „Najkrajšie sú Slovenky, netreba nám cudzinky“. Jeho obsah nebudem posudzovať, s úžasom som však zbadal, že pod ním pokojne stojí mladý černoch a telefonuje. Kým som si uvedomil, že by to […]

Byť spisovateľom sa človek nenaučí v žiadnych tvorivých kurzoch písania, ani kurzoch geniality, ale spisovateľom sa človek musí narodiť. Písanie prózy nie je ploché kĺzanie sa po jasne viditeľných veciach a javoch, ale nachádzanie súvislostí, ktoré ako podmorská pevnina spájajú všetky ostrovy do jedného celku. Písanie poézie nie je skladanie ľúbivých slovíčok vo […]

♣️ E Z E C H I E L 25:17 „Cesta spravedlivého ze všech stran lemována jest nespravedlností, sobectvím a tyranií lidské zloby. Požehnán buď ten kdo ve jménu lásky a dobré vůle vyvede slabé z údolí temnoty. Neb ten jest skutečným pastýřem a spasitelem zbloudilých dětí. A já srazím k zemi mocným trestem a divokým hněvem všechny kdo se pokusí otrávit a […]

RÝCHLEJŠIA AKO SVETLO (Milovanej…) Je slobodná ako myšlienky, nikto ju nikdy nespúta, neuväzní. Je neviestkou i cudným anjelom, smeje sa, keď klameš telom. Aj pani Smrť ju s úctou zdraví, spolu poznajú ten bod pravý. Aj Láska je jej priateľkou, keď srdce náhle stuhne v kov. Všade sa s ňou dostaneš: – je najzvodnejšia, – je najkrajšia zo všetkých, – […]

Mám veľkú dilemu, čo pozerať v TV. 🙁 Na JOJ „James Bond“ 🙂 na RTVS ide „o512“ s tromi Bondami z NR SR 🙂 a na TA3 dvaja kandidáti na prezidenta/tku. Prepínam, ale bojím sa, že mi z toho raz prepne. .:. (ap)

Aj vy mávate plné schránky? Namiesto tých reklamných tlačovín, ktoré aj tak skončia v koši, by sa dalo vydať toľko krásnych kníh, alebo učebníc! Zadávatelia reklamy sú naozaj presvedčení, že čím viac reklamy, tým viac predaných produktov? A to isté si asi myslia aj politici. Najviac na celom tom humbuku aj tak zarábajú reklamné agentúry a tlačiarne. A roznášači […]

Studňa je tunel naopak. Keď načieraš z jej dna, akoby Slnku po stopách sa zakrádala tma… Artézske však dno nemajú a Boh v nich ticho drieme. Možno sa prevŕtam ku Raju ku krížu našej Zeme… Žena má dušu hlbokú a muž má studňu v hlave. Stále ťa cítim pri boku Ty, ráno poláskané… .:. (c) Anton Pižurný (c) Juraj Bocian

Bol to zaujímavý deň. Najskôr pani Irén Sárközy posunula bývalého premiéra Roberta Fica bližšie k pozícii Ústavného sudcu, potom Angela Merkelová družne podebatovala s naším pánom premiérom, pán prezident Andrej Kiska vystúpil v Parlamente. Premiéri krajín V4 si tiež s Angelou povedali čo chceli, pán Danko a ďalší politici mali „tlačové konferencie“, všetko […]

O CHROMOM KÁČATKU (Jazierko menom Láska) Na jednom dvore žila kačka, ktorá vysedela šesť malých káčatiek. Boli žltučké ako Slniečko. Spočiatku sa len tmolili okolo mamky. Jedno z nich, to najmenšie, malo však jednu nôžku kratšiu. Spočiatku mu to nevadilo. Ale potom všade zaostávalo, mamka so súrodencami museli na neho stále čakať. Jedného dńa zbadalo v plote dieru a […]

Nech mi je dovolené napísať: Namiesto amerických lievancov, francúzskych croissantov, či švajčiarskych müsli si na raňajky dávam najradšej toto: – Poctivé slovenské šišky. A s malinovým lekvárom. .:. (ap) foto autor

V neďalekej minulosti boli literárni kritici osobnosťami, pred ktorými si autori zachovávali úctu a rešpekt. Boli to naslovovzatí odborníci, obohacujúci literárnu scénu. Za všetkých spomeniem napríklad českého F.X. Šaldu, slovenského Mihálika, Mistríka, Marčoka a boli mnohí ďalší. Pred ich kritickými hodnoteniami sa najmä mladí autori triasli ako v čakárni u […]

Pred časom nás navždy opustil MILAN ADAMČIAK, legenda slovenskej hudby, výtvarného umenia a literatúry. Prinášam s ním rozhovor, ktorý sme urobili ešte v roku 2005 v Banskej Štiavnici. NAPRIEK TOMU SOM OPTIMISTA PhDr. Milan ADAMČIAK, narodený v Ružomberku 16.12. 1946: Študoval na Konzervatóriu v Žiline, hru na violončelo. Absolvent FFUK Bratislava odbor hudobná veda […]

…Horšianska dolina ešte driemala v rannom pokoji, nad staré hraby pomaly vyliezal žeravý kotúč slnka, ktorý dával tušiť horúci deň. Bolo však ešte pomerne chladno, od riečky Sikenica tiahol jej studený dych. Kráčali sme popri popadaných stromoch, ktorých konáre ako prsty stareny boli zaborené do modrej hladiny. Mihol sa v nej občas krásny jalec, vystrelil spod […]

S Ú Č A C N O S Ť Súčacnosť pofidérne hompáľa nohami nad Veľkým vodopádom myšlienok ktorý sa rúti do Stratena na Hlavnej obšťatej stanici hlavného mesta s jeho bezďákmi v bielych rukavičkách. Cesta nie je cieľ, ale cesta je Clivot. Dokotúľame sa tam, kde sme si dali prvé pivo s rumom a kde sme po prvýkrát zablúdili prostredníkom do tajomnej jaskyne tej, ktorá si to […]

Bolo to po roku 1990. Ulice na Slovensku mali v tom čase ešte rôzne mená, ako napríklad Leninova či mená po činiteľoch socializmu. Býval som v tom čase v Banskej Štiavnici na novopostavenom sídlisku Drieňová, na ulici Antonína Zápotockého, komunistického prezidenta Československej republiky. Túto ulicu v tom čase tvoril jeden jediný panelák s niekoľkými vchodmi. Vydával […]

RODINNÉ STRIEBRO (Naše korene sa stanú našou korunou) Štiavnica je pohľadnica, čo tajomstvom pohladí ťa. Objav jej vzácny poklad, rodinného striebra doklad. Má génia hviezdnej noci, jej kráter nespí o polnoci, v Štiavnici sa stále žije, dopraj si slasť almázie. Ženy krásne, že až amen, až zasnívať sa budeš chcieť. Muži tvrdí ako kameň, srdcia majú ako ten chlieb. […]

Potok v Schubertovom parku, ktorý sme volali jednoducho“Potok“, tiekol pod briežkom, na ktorom bol kaštieľ Esteházyovcov. V jeho vode sme tiež strávili veľa času. Mal tri mosty, jeden pri domčeku strážnika parku. Za druhým mostom sa trocha rozširoval. A tam boli nahádzané kusy betónových potrubí. Ako a prečo sa tam dostali, to sme nevedeli. Ale zistili sme, že sú […]

…Po smrti nášho otca sa všetko zmenilo. Náš dom celkom stíchol. Sestry chodievali na týždeň do školy v iných mestách a vracali sa v piatok na sobotu a nedeľu. Mama bola celý deň v robote. Ja som bol v škole a keď som sa vrátil domov, nebol tam nikto. Už neboli tie naše hlučné obedy, pri ktorých som vždy rozčúlil celú rodinu, až ma odohnali od stola. Už tam nebol […]

Pán majiteľ nemenovaného zmrzlinárstva pri Senci sa asi riadne nasr…dil, keď na tabuľu pri parkovisku umiestnil pre psíčkarov toto upozornenie: – Choďte si sr.ať so psom pred váš dom! .:. (ap)

I. Pomotané myšlienky narobia hrčky v hlave a ty nevieš, čo je pravé, a čo je vlastne ľavé. Potom hlúpo hádaš, kto zasypal Artézsku studňu a dookola sa pýtaš, kto ťa vlastne poslal ku dnu. II. Človek stratil dôstojnosť a stal sa z neho púhy tovar. Občas musíme prežiť veľké trápenie, aby sme si potom vedeli vychutnať jednoduché veci znova. .:. © Anton Pižurný obraz […]

Videl som tam jeden krásny pár, ako vyglančení kráčali k Národnému divadlu, ale vlúdila sa chybička. Pán kráčal na opačnej strane: Dámu si viedol ĽAVÝM ramenom. Možno bol Angličan. 🙂 A bolo úžasné, ako za každým párom svietil nápis McDonald. Možno im za reklamu dobre zaplatili. Hamburgery asi kráčali do Národného divadla. 🙂 No a zopár celebrít tam chýbalo, […]

I M A G I N Á C I A Možno sa ti sníva, že spíš a snívaš sa sama sebe. Možno som v tvojom sne, alebo možno ty v mojom. Možno sa nám sníva to isté, keď ležíme vedľa seba. Všetko čo sme stratili, niekam muselo odísť. Kamsi ďaleko až tam, kam nedosiahnu ani sny. Niekam tam, kde sa stratí celkom, celkom všetko. Možno je táto realita iba prchavá rekvizita. Potom sa […]

To, čo sa stalo v Košiciach, kde sa „Aupark Kinder Mafia“ zabávala na verejnosti na brutálnej bitke dvoch dievčeniec (za pokrikov pubertálnych divákov, ktorí si ich nahrávali na mobily „Mira do p.če, veď ju zaj.b!“), na túto bitku dokonca vyberali vstupné dvadsať eur, muselo otriasť každým. Rozklad spoločnosti ako na podnose, ale nikto nič nevidí? Snažím sa chápať […]

Vojny boli vždy o peniazoch. Nech sa to zakrýva vlasteneckými, náboženskými, alebo inými mimikrami, je to tak. A dejiny píšu víťazi. Myšlienka znova zaviesť na Slovensku povinnú vojenskú službu začala kváriť občianstvo do tej miery, že sa (pomaly už ako vždy) naša spoločnosť rozdelila na dve názorové platformy. Jedni tvrdia, že súčasnej „smartónovej generácii“ […]

Generačná výmena je nevyhnutná. Každá nová generácia so sebou nesie nezaťažený pohľad na minulosť, len ešte nevie, že aj ona raz bude o sebe tvrdiť, že bola tou najlepšou. Je však trocha smiešne, keď udalosti pred rokom 1989 zasvätene komentujú tí, ktorí sa v tom čase maximálne tak „hrali v uhláku na baníka“ a ich informácie o tej dobe sú len sprostredkované. […]

Marika, klobúk dolu. (y) Mohli by odstúpiť aj všetci ostatní, ktorí žijú.

Rozhodlo sa teda, že urobíme výstup z Počúvadla na Sitno. Mal som rád výpravy, ale takáto hromadná akcia, navyše s greenhornami z Bratislavy, mi veru nebola príliš po chuti. Najradšej som sa túlal sám. Už hneď ráno veľké prípravy, balenie jedla, pitia, šatstva. Nervy o to, či sa niečo nezabudlo, proste chaos. Radšej som vyšiel pred chatu. Živánska sa včera musela […]

Rozhodol som sa, že dnes si urobím pekný deň. Budem sa s nadhľadom usmievať nad mudrlantmi, posmutniem nad hlupákmi. Ale potom otvorím internet a odvšadiaľ sa vyvalí zloba sveta, nenávisť medzi ľuďmi a národmi naznačí že ob(v)čianska vojna v Európe už dávno začala. Niektoré statusy a články sa zúfalo ešte snažia zachrániť dojem, že všetko je v poriadku, že […]

V triede 3. D. žilinského gympla sme boli len ôsmi chalani a tridsať báb. Najlepšie bolo umiestnenie našej triedy. Rovno pod oknami bol starý cintorín. Nie raz profesori museli prerušiť vyučovanie a počkať, kým dohrá dychovka smútočný pochod. A do neďalekej krčmy sme chodili na pivo. Mala príznačné meno: Márnica. Inak, tušil som, že to bude pomerne zaujímavé […]

Matičiari boli v čase pre rozdelením Československa mimoriadne aktívni, asi mali uvoľnené finančné prostriedky ešte predtým, ako ich predseda Matice slovenskej pán Markuš stihol zdefraudovať. Nuž, ani matičiari v Banskej Štiavnici neboli odchodnejší. V hlave ich predsedu skrsol mimoriadne kreatívny projekt, ktorý veľkolepo nazval „Budenie Sitnianskych rytierov“. Obsahom […]

Z R E L O S Ť Náhly dotyk a jablko sa odkotúľalo späť do lona. .:. © Anton Pižurný © Brano Jánoš

Každá doba má aj svoje špecifické výrazivo. Slová, ktoré symbolizujú svoju dobu v ktorej vznikajú, slová ktoré tú dobu charakterizujú. Jedným z nich je aj slovo „vývar“. Použil ho istý minister slovenskej vlády, priamo, verejne, v pléne parlamentu. Jeho význam je jednoduchý. Ide o províziu, úplatok, zisk z kšeftu. Dostali sme sa už tak ďaleko, že úplatky sa […]

NOMEN OMEN KONZUMU Odfotil som v Banskej Štiavnici. Myslím si, že ani netreba nič dodávať. .:. (ap)

Súčasná doba je charakteristická možnosťou prístupu k obrovskému množstvu in/formácií. Nie každý ich dokáže s nadhľadom spracovať, údajne je to najväčší problém u starších ľudí a dôchodcov, ktorí vraj oveľa ľahšie podliehajú dezinformačným kampaniam. Kvôli tomu dokonca vznikla aj iniciatíva mladých, ktorá chce ich názory „formovať“. Kam sme sa to […]

Dnes sa kradne už úplne všetko. Všetci vieme o veľkých miliónových kauzách vlád našej krajiny. Každý sme raz zažili zlodeja, ktorý niečo ukradol, hoci maličkosť. Za socializmu sa vravelo: „Kto nekradne, okráda rodinu“. Čo je príčinou kradnutia, prisvojenia si cudzích vecí, to nechajme na psychológov, alebo sociológov. Niekto kradne z chamtivosti, niekto preto, lebo […]

V treťom advente očakávania narodenia Ježiša Krista mnohých irituje, že niektorí ľudia „hlúpo a nevedecky zastávajú oslavovanie nereálnych vymyslených postáv“ ako Boh, Ježiš, anjeli… Nikto nikomu nevnucuje, aby veril v Boha, to je každého osobné rozhodnutie. Viera sa ani nedá nikomu nanútiť. Je Viera a je Cirkev. O tom, že samotná Cirkev narobila mnoho chýb […]

MOJIM DEŤOM (Adamovi, Oliverovi a Tamarke) Začína duť snežný vietor, lámu sa ľadovce. Aj ten kto nechce, začne bilancovať. Ja som životu vďačný za to, čo mi dal. Aj za to, čo mi zobral. Raz nás naše deti pochopia, je len otázka času či sa toho stihneme dožiť. Snežný vietor sa zakrúti vo víre a tiež sa pominie… .:. (ap) Obraz Banskej Štiavnice Jaroslav Áč

Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie do skrytých príčin, nešťastný isto bude. Nevadí ak spánok neprichádza, noci bez teba sú zbytočné. Čo vrstvilo sa roky, vytiahla si z mojej hrude. Bosou nohou pristúpila si aj Hada, […]

Snívalo sa mi, že sme boli s mojím kamarátom kdesi na horách a z úkrytu sme pozorovali fašistov, ako strieľali samopalmi ľudí do jám. Bolo to príšerné! Červenohnedá krv fŕkala a nás mykalo, vybehnúť z úkrytu a zastaviť to, hoci to bola úplná hlúposť, priam samovražda. Nakoniec sme to však nevydržali a ja som vytiahol svoj samopal a proti obrovskej presile sme začal […]

Ako povedal náš pán minister financií, na budúcom účte rozpočtu Slovenska svietia tri nuly, máme vyrovnaný rozpočet a „projektu Slovensko“ sa darí ako nikdy. Prečo teda rastú ceny energií a ceny potravín? Prečo si teda poslanci zvyšujú – akoby sa nechumelilo – svoje platy o tisíc euro? Hm. No, asi práve preto, lebo sa nechumelí… Lebo štát nie sme My, […]

AKO MARTIN K MARÍNE PRIŠIEL (Stretnutie na Hrade) V roku 2004 som v Banskej Štiavnici chodieval popri Fritzovom dome a aj povyše okolo domu, v ktorom kedysi bývala najväčšia múza slovenskej ľúbostnej literatúry – Marína Pischlová (autor poémy o nej Andrej Braxatois Sládkovič sa s ňou zoznámil, keď prišiel do Banskej Štiavnice z neďalekej Krupiny študovať na […]

…V krátkom ex/kurze po dobových krčmách v Banskej Štiavnici môžeme pokračovať „U Kozáka“. Táto nálevňa sa vyznačovala tým, že ako jediná v tom čase sa nachádzala na poschodí. Situovaná bola medzi Fritzovým domom a domom Márie Pischlovej – Maríny Sládkovičovej. Až omnoho neskôr som sa dozvedel, že do tejto krčmy potajomky chodili podzemnými chodbami […]

..Posledné prázdniny po ukončení Základnej deväťročnej školy v Želiezovciach a prvé pred nástupom na Gymnázium mali nevýslovnú chuť slobody. Dni bolí dlhé a slnečné, noci ešte dlhšie a tajomnejšie. Už boli dokonca aj bozky s dievčatami v Schubertovom parku alebo na žúroch, po ktorých som síce mal opuchnuté a pohryzené pery, ale panictvo som si stále úspešne […]

Je smutné a smiešne, ako si niektorí myslia, že politika je to najdôležitejšie na svete. .:. (ap)

Autorom myšlienky výstavby Kalvárie a jej realizácie v Banskej Štiavnici bol jezuitský páter František Jasmin Perger, pôvodom Čech. Okrem toho, že Kalváriu postavil podstatne rýchlejšie (a za menšie prostriedky), ako trvá jej terajšia rekonštrukcia, na tejto fotografii je vidieť, že Perger vedel tiež o tom, že keď zapadá Slnko, Štiavnica je už v tieni, ale Kalvária na […]

🦇 D U E L Skrehlo. Stromy v pokore znehybneli. Len na tom vysokom celkom hore sedí havran a keď z chrámu oproti zaznie z reproduktoru kňazovo Božie slovo, posmešne sa ukloní a odkráka naspäť: – Tára! Tára! .:. text a foto Anton Pižurný

Ruské vajce je špecifickou pochúťkou, ktorá vznikla v socialistickom Československu. Rusi s tým majú spoločný akurát názov. Všetci nevedia, kde a ako vzniklo, nuž, bolo to takto: vzniklo v päťdesiatych rokoch na Václavském náměstí v legendárnom Automate Koruna. Hovorí sa, že vtedajší prevádzkar Josef Hliňák riešil nepríjemnú situáciu s plesnivou cvikľou, […]

Ručná brzda Joža Urbana… Jožo Urban bol jedným z najnádejnejších básnikov svojej doby. On poéziou žil, poéziou dýchal, pil. Bol skutočným bohémom, ktorý sa na neho nemusel hrať. …Nezabudnem na ten okamih, keď sme išli na jeho novom modrom aute na vrchol bájneho vrchu Sitno pri Banskej Štiavnici, o ktorom potom napísal reportáž. V stúpaní na vrchol pred […]

PIESEŇ PRE ŽILINU Mesto slov a mesto činov mesto kde niet už otčimov Mesto lásky Mesto ducha Mesto na svoje korene dúcha Mesto lások Mesto smútku mesto kde ma vzala za ruku tá slečna menom Sloboda ktorá ma túžbou dobodá Ref: Tak sme žili na Žili na Žili na žili na plný plyn… Mesto bohémov a fízlov mesto spomienok a vízií Mesto z celkom iného cesta Tu sa začala (aj […]

…V Prenčove pri Banskej Štiavnici nad potokom smerom k Sitnu boli dovtedy pre mňa neprebádané územia. Niektoré názvy som si ale zapamätal: Na štráte, Štádlov, kopec Hlava, lúky Noviny, Mesiac kameň… Vedel som, že tam niekde pod Sitnom máme lúky, ktoré sa pravidelne kosievali. Smerom k Sitnu boli Majere, kde sa narodila moja stará mama, ktorá bola najlepšia na celom […]

Moja záľuba v maďarských rockových kapelách sa najviac odrazila, keď som po prechode zo Žiliny do gymnázia v Banskej Štiavnici stretol spolužiaka Petra Rusnáka z Krupiny, ktorý bol muzikantom, hral na klávesy a mal svoju kapelu. Najlepšie však bolo, že jeho obľúbencami boli okrem Deep Purple a Led Zeppelin aj maďarskí Piramis so spevákom Révész Sándorom, ktorý prišiel z […]

Zaujímali ma vtedy nielen fotografie nahých černošiek v knihách Zikmunda a Hanzelkova, ale aj v televízii. Raz som nešiel do školy, lebo ma bolelo hrdlo, mama išla do roboty, tak som zostal sám doma. Zapol som si televízor a tam dávali reprízu filmu z predošlého dňa, ktorý bolo označený štvorcípou hviezdičkou, čo znamenalo, že nie je vhodný pre mládež. To bolo niečo! […]

Ako áno, ako nie, v Bratislave sa v roku 1983 otvorila inštitúcia, ktorá bola hrdo nazvaná „Dom knihy“ na Steinerovej ulici, nad známym pivovarom „Stein“, smerom do centra mesta. Poslali ma tam pracovať z Kníhkupectva pri Centrále, kde som robil dovtedy. Soudruzi z podniku Slovenská kniha sa rozhodli vybudovať reprezentatívny stánok s pekne rozdelenými oddeleniami. Každý […]

Rozchody vedia chlapmi veru poriadne zamávať. Je to niekedy až tragikomické. Keď mi už poriadne preskakovalo z bývalej, môj priateľ Ondrej mal obrovskú trpezlivosť so mnou. Vravel mi napríklad: „Sám si za to môžeš, lebo si asi urobil chybu. “ – čo som zo začiatku samozrejme urazene odmietal. Bol ochotný do-ne-ko-neč-na počúvať stále dookola tie moje […]

Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti? Určite nemá železné zuby a je krásna ako májové ráno. Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí? Smrť je verná družka, je radostná do špiku kostí, do drene, do hĺbky srdca, ona je naozaj plná cností. Každá smrť je predsa pôrodom do Večnosti… Sme zrnko piesku v púšti pamäte, fatamorgána lásky nás zmätie. Nie som mág, iba […]

Nie je to až tak dávno, keď ešte existovalo Československo. Napriek tomu, že poslanec Michael Kocáb inicioval petíciu na vypísanie Refenda s otázkou, či si občania želajú rozdelenie na Českú republiku a Slovenskú republiku, ktorej vyše 900 000 podpisov priniesol v krabiciach do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR, politici bez účasti občanov rozhodli o rozdelení. […]

Autor Anton Pižurný sa v krátkej zbierke próz „Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice“ vracia, potichu a s bázňou (aj s básňou) do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie. Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom […]

…A znova sa nad Štiavnicou prevaľujú ťarchavé oblaky, obťažkané už snehovými vločkami, ktoré však po dopade na večne nebadateľne sa pohybujúce boky krátera iba na chvíľku prikryjú stopy stáročí, pôdu, po ktorej kráčali svetové osobnosti, zem, ktorá dala ľudkom na jej tvári nesmierne bohatstvo, ale i obrovské utrpenie. Tie vločky ešte cestou prefúka […]

POTLESK PRE KOLLÁRA Za jedno z najzaujímavejších vystúpení na tohtoročnej Bibliotéke v Inchebe v Bratislave považujem performance Lubomíra Feldeka (v besede s Dadodom Nagyom), ktorý spracoval Kollárovu slávnu „Slávy dcera“ do súčasnej podoby. Pripomenul aj podobnosť tejto básne s Havranom Edgara Alana Poa. Ibaže Kolár ju napísal o dvadsať rokov skôr, než Poe. […]

Nuž, sedím teda v prvej lavici triedy 4.A. Gymnázia v Banskej Štiavnici pri dverách, výber témy sa mi napriek zdanlivej banálnosti zdá byť celkom inšpirujúcim, keďže práve počas oných prázdnin prehrmela ktorási z mojich lások (alebo – ako sa to už ľuďom, ktorí sa príliš ponoria do písania príbehov stáva – sa táto láska vôbec nekonala?) a teda ľahkým perom […]

UŠ JE ŤAS… Hádam najznámejšou mestskou postavou Banskej Štiavnice je populárny Edko. Za mnohé roky sa vôbec nezmenil. Jeho čas sa zastavil niekde na dieťati. Býva ta hore nad Starou nemocnicou. Rád chodí do mesta, až dolu na Križovatku, potom zase hore. V Jednote pomôže s košíkmi, v kostole tiež rád celebruje. Omše slúži občas aj priamo na ulici. Jeho obľúbeným […]

Hádam najznámejšou mestskou postavou Banskej Štiavnice je populárny Edko. Za mnohé roky sa vôbec nezmenil. Jeho čas sa zastavil niekde na dieťati. Býva ta hore nad Starou nemocnicou. Rád chodí do mesta, až dolu na Križovatku, potom zase hore. V Jednote pomôže s košíkmi, v kostole tiež rád celebruje. Omše slúži občas aj priamo na ulici. Jeho obľúbeným miestom bola […]

Leto sa zlomilo v páse, vydýchlo ešte posledný žeravý úsmev. Obloha stíchla v akomsi pokornom očakávaní aj notová osnova lastovičiek ostala prázdna, bez hudby, ako v hniezde vyschnuté vajíčko. Dnes už inak vonia vzduch, kdesi v diaľke číhala zima. Do života nás však stále vracia spomienka, prúdiaca tepnami až do posledných vlásočníc, spomienka na nezabudnuteľný […]

Po celú noc svišťal vietor, nemilosrdne tlačil do tyla koruny stromov k zemi, prudkými šľahmi lámal ich konáre, z kríkov robil nahnevaných punkerov, nadránom potom z rozkmásanej oblohy spustil biče studeného dažďa. Spomenul som si na moju mamu, ako som ju videl so slzami v očiach v nemých výčitkách, keď som sa niekedy nadránom vrátil domov so zlými ohníkmi v očiach a s […]

BYTIE VO VLNÁCH (BIELA SKRINKA – Anton Pižurný) Autor sa v zbierke próz vracia, potichu a s bázňou (i s básňou), do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie. Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom loví z odchádzajúcej a […]

EPILÓG „Kde vy ste, tam aj my sme boli, kde my sme, tam aj vy budete“ Úloha hrobára je v každom meste, či dedine, to je funkcia veľmi vážená. Môžu ju vykonávať ľudia s patričnou empatiou a nadhľadom nad vecami pozemskými. Aj tí banskoštiavnickí majstri hrobári patria k legendám. Hádam najznámejším bol pán Kácha. Vyznačoval sa aj zmyslom pre humor. Napríklad […]

Bola to veru veľká sláva, keď sme za socializmu ukončili povinnú školskú dochádzku, úspešne sme ukončili deviaty ročník našej Základnej deväťročnej školy. Niektorí spolužiaci nás však opustili už o rok skôr a nastúpili do Gymnázia už z ôsmej triedy. Vtedy som už písal poviedky a básne a aby každému bolo jasné, že som umelec, chodil som oblečený v Lewiskách […]

Mojou obľúbenou knižkou bola aj „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Občas som sa budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi snívalo aj to, že viem lietať, […]

Moja mama pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár, ktorý, ak som si ho natrel na […]

…Potom som sedel s Romanom, ktorý bol vtedy môj najlepší kamarát. Celé hodiny sme sa hrávali v Schubertovom parku, alebo sme si doma čítali a potom sme sa o tom rozprávali. Knižky sme si požičiavali navzájom a ja som niekedy potajomky zobral knihu z maminej roboty z predajne Slovenská kniha. Mama to nemala rada, lebo vraj ako to bude vyzerať, keď si potom niekto kúpi novú […]

Počas pobytu v slnečnej Apúlii si Juraj Becsei Vesszös Želiezovský nahonobil veľký majetok a zabil (ako sám udáva) okolo 220 ľudí a dopustil sa množstva iných zločinov. Majetok tvorený najmä zlatom a šperkami si pod kráľovskou ochranou prepravil do Budína. Prevoz zlata do Želiezoviec bol však pre už málo početnú skupinu ozbrojencov riskantný. Ako skrýša mu však […]

Jazyková gramatická úroveň píšucich na internete, (nielen na Faecebooku) je niekedy príšerná. Mnohí to obhajujú tým, že „nie je dôležytá forma, ale opsah“, alebo že to „bolo v rýchlosti“, alebo nad tým mávnu rukou, že sú to malichernosti. Internet je verejný priestor, ktorý má možno viac čitateľov a sledovateľov, než niektoré printové noviny. Stojí preto […]

ZÁBLESK VEČNOSTI (Memento mori) Nie, nedokážeme sa s tým zmieriť. Darmo si budeme vravieť frázy ako: „Musíme tam všetci“, alebo „Už mu je dobre“, so smrťou blízkeho človeka sa nikdy nedokážeme zmieriť. Môžeme si pomáhať oným kresťanským, že všetci sa raz tam niekde zídeme, ale nie, ani to nie je isté. Tiež aj teória reinkarnácie je barličkou. Smrť je […]

Vraví sa, že cesta je cieľ. Môžeme si to vziať aj obrátene: Cieľom je cesta. Na začiatku je chodníček, ktorý sa môže postupne rozširovať (ale aj zanikať). Môžeme sa dostať až na rázcestie. V tom bode je na nás rozhodnúť sa, ktorým smerom sa vydáme ďalej. Na rázcestí čakajú rôzne pokušenia, na rázcestí môžeme aj padnúť, alebo ako Fénix vzniesť sa z […]

Jediný trocha väčší kopček v našom mestečku bol v Schubertovom parku pod kaštieľom Esterházyovcov. Boli na ňom dlhé rady lavičiek, ktoré viedli až dolu k potoku a za ním bolo postavené veľké pódium, kde sa konávali koncerty. Videl som na ňom napríklad koncert maďarskej bigbítovej skupiny Bergendy, sovietske Vesjolyje devočky. Tie nás tak očarili, že sme im s Ďurim […]

Nemocnica s poliklinikou v bratislavskom Ružinove si už bezosporu odkrútila svoje. Je však dosť zarážajúce, v akom stave sú v roku 2018 sedačky pre pacientov, ktoré dekorujú rentgenové oddelenie. Žeby MUDr. Irena Haluzová, ktorá je primárkou toho oddelenia mala svojský zmysel pre humor? .:. (ap) <a

je názov zatiaľ poslednej (jedenástej v poradí) zbierky poézie českého básnika Jiřího Rybišára, ktorá práve vyšla. Ide o básne so špecifickou atmosférou a s osobitým štýlom, nie náhodou podobné tvorbe českých básnických velikánov Vladimíra Holana, alebo Josefa Kainara (ktorého poznal aj osobne, ako aj ďalších). Dovolil som si k nej na prianie autora napísať […]

Raz som ešte ako študent v Banskej Štiavnici po príjemne strávenom večeri v Metropole kráčal dolu týmto vtedy smutným a sivým mestom na autobusovú zastávku. Úžasné paláce tíško trpeli pod chladnými bičmi dažďa a kusy ich omietky sa zosúvali do histórie, ako napadnuté leprou. Áno bola to lepra ľahostajnosti, pre ktorú bolo dôležitejšie „budovanie svetlých […]

2JA Chcem ponoriť svoj jazyk do tvojej misky plnej Slnka. Chcem v jesennej kráse dýchať aj za teba. Počujem biť tvoje srdce a pulzovať tvoju krv, voniam hebkosť pier, som v tebe a ty vo mne. Keď odídeš hoci len na chvíľu, budem zatínať zuby, aby som to bez teba vydržal, lebo iba spolu sme 2ja. .:. Anton Pižurný z pripravovanej zbierky básní „Obolus“ obraz […]

9 9 9 6 6 6 „Prídem hneď“ bolo napísané na dverách v čakárni Života. „Tvoja“ je na vizitke, ktorú ti podáva Smrť. © Anton Pižurný

Všetko už bolo napísané. Súčasní autori sa snažia už iba o nové formy a krvopotne hľadajú nové témy. Používajú pritom heslo “Litera scripta manet”, ale to iba preto, aby za každú cenu po nich niečo zostalo. Ale nového ducha literatúry už nenájde nik. Literatúra umiera. Kde sú tí mladí a krásni géniovia, ako boli trebárs J.A. Rimbaud, S. Jesenin, alebo V […]

Žvatlanie malých detí dokáže byť veľmi milé, smiešne, ale má svoju železnú logiku. Moja priateľka mi hovorila, ako učila malú dcérku hovoriť slovo “vodojem”. Na prechádzke naň ukázala: Čo to je? – Vodojem. – povedala malej-Dcérka sa na ňu pozrela a smelo zahlásila: – Gua! Prosím? Vo – do – jem. Gua! Gua! Mama si lámala hlavu, čo to dieťa […]

Náš televízor sa vyznačoval aj tou vlastnosťou, že hocikedy sa v ňom stratil obraz. Vtedy bolo treba k nemu prísť, riadne ho udrieť na isté miesto na boku a obraz znova naskočil. Väčšinou na to používali mňa. Televízor bol už tak vycvičený, že niekedy stačilo len vstať a podísť k nemu či udrieť nohou o dlážku a bolo to vybavené. Neskôr som to riešil tak, že som […]

Do jasličiek ma vozievali vo veľkom bielom kočíku. Pri kostole Svätého Jakuba sme sa vždy zastavili, pretože sa tam tvorila pekná ozvena. Vtedy som zvolal z kočíka našu obľúbenú pesničku “Zuzanooo” a od múrov kostola sa mi pekne odrazilo: “ooo”. Ale na jasličky mám aj jednu vážnu spomienku. Utekal som raz zo záhrady dovnútra a na troch schodoch pred dverami som sa […]

Stromy sú živé tvory. Ani strom nie je vec. Ak začnú píliť strom, keď sa do jeho tela zahryznú zuby píly, alebo jeho tepny pretnú sekerou, poranený vyšle poplašné signály, ktoré zachytia jeho drevení bratia. Stromy majú svoje korene, ako prsty vnorené do matky Zeme, z ktorej berú svoju silu, pijú vlahu z neba, prúdi s živicou ich tepnami až do vlásočníc listov a […]

Viete, prečo je tak veľa hríbov? Veď včera hovorili v telke, že Mochovce nie sú v poriadku! .:. 😀

E F E M É R Y Každý deň sa učím, že všetko tu je dočasné, a je mi preto na smiech to večné čvachtavé pachtenie sa po mizivom marive, ktoré ničím nenaplní hroby, iba pozostalým uberie z nádeje, že svet mohol byť krajším… .:. (text a foto Anton Pižurný)

Jedného zimného večera bol v našom Kultúrnom dome koncert slovenskej skupiny Modus. Poznali sme od nich len pesničku „Suzie“. My, ortodoxní rockeri, odchovaní na maďarskom hardrocku, sme trocha nad Modusom ohŕňali nos, ale nakoniec sme sa zo zvedavosti išli pozrieť, najmä keď sme sa dovnútra vedeli dostať zadarmo. Mne to nedalo a najskôr som sa odplížil k boku […]

Pomalými krokmi nenápadne, ale neúprosne sa k nám približuje jeseň. Každé ročné obdobie má svoje farby, svoje čaro. Svoje špecifické magično. Jeseň nám v podvedomí akosi evokuje aj čas nášho odchodu z tohto sveta, čas, kedy si intenzívnejšie spomíname na našich drahých, ktorí nás navždy opustili. Dozrievajú aj gaštany. Kedysi sme ich zbierali do školy, súťažilo […]

V istom období života mnohých aktívnych občanov prepadne pocit vlastnej jedinečnosti a rozhodnú sa kandidovať na post prezidenta republiky. Darmo sa budú vyhovárať, že na kandidatúru ich vyzývali rôzni ľudia, politické strany, alebo okolnosti, to rozhodnutie je nakoniec len ich vlastné. Niektorých pomýli spätná väzba ich podenkovej virtuálnej popularity a tento zlomový […]

Moja sestra Renatka cez prázdniny povedala, že ukážeme starej mame a deduškovi, akí sme šikovní a že s vyberieme na hríby. Vzali sme si košík, nejaké jedlo, pitie a išli sme. Najprv cez Čistú vodu popri pálenici na Majere, kráčali sme nádherným chrámom lesov pod Sitnom, nad našimi hlavami plynul mäkký čas v podobe bielučkých oblakov na krásnom modrom oceáne. […]

Za socializmu musel každý zdravý muž nad 18 rokov absolvovať takzvanú povinnú vojenskú základnú službu, ktorá trvala dva roky. Tí, ktorí skončili vysokú školu, išli na jeden rok (volali ich „špagáti“), pretože si niečo odkrútili už na škole. „Ísť na vojnu“ vtedy znamenalo nielen sa na dva roky odtrhnúť od civilného života, prísť o dlhé vlasy, byť […]

Zomrela matka. Toto dvojslovné navonok bizarné vyjadrenie je absurdným popisom skutočnosti, ktorej zmysel bude mať pre nás navždy abstraktný význam, pretože matky nikdy nezomierajú. Matky sú predsa navždy s nami a my s nimi vo večnom spojení tých najkrajších i najbolestnejších vecí sveta. Matky nás nikdy neopustia, lebo sme vzišli z nich, z ich najintímnejšieho vnútra […]

V nadmieru príjemnom období tohtoročného predĺženého leta v septembri sme sa vybrali do Štúrova na kúpaliská Vadaš. Bolo to geniálne rozhodnutie: Po sezóne, tak žiaden stisk, všade čisto a voda ako čaj. Po výdatnom kúpeli sme samozrejme vyhladli a tak sme sa vybrali obzrieť si ponuku reštauračných zariadení. Mňa najviac oslovila misa s pečenými klobáskami a údenými […]

M A R Í N E Mladosť mäkko máva: Máš mámivé marivá magická modla Modrofúzov. Mnohí maturanti mali milé molestácie, minuli majestát minulosti múdrym mámením. Možnosť milovať Marínu máme márnu. Máme možnosť Maríne milej mámivé marivá medovo memorovať. Míňavé myšlienky mám márne mysľou molestované. .:. (c) text a foto Anton Andrej Pižurný Šafárikovo […]

Súčasný názov nášho hlavného mesta BRATISLAVA sa ujal až v 19. storočí zásluhou Štúrovcov. Koncom roka 1918 sa Bratislava prechodne nazývala „Wilsonovo mesto“ podľa amerického prezidenta Wilsona. Štúrovci mylne používali výraz „Sláv“ na určenie Slovanov. Pravdou však je, že tento výraz znamená „sluha“ v indoeurópskych jazykoch. Totiž „sláv“ […]

POUČENIE Z KRÍZOVÉHO VÝVOJA od posledných volieb: 1. Nemysli! 2. Ak myslíš, nehovor! 3. Ak myslíš a hovoríš, tak nepíš! 4. Ak myslíš, hovoríš a píšeš, tak nepodpisuj! 5. Ak myslíš, hovoríš, píšeš a podpisuješ, tak sa nečuduj!

Senec je malebné mestečko, ktorého najznámejším ústredným zdrojom sú samozrejme jeho jazerá. Nielen Slnečné jazerá Sever a Juh, Strieborné jazero, či Guláška. Mnohí Senec spomínajú v dobrom, iní zase v menej lichotivom svetle. Najznámejšia je jeho pešia zóna na Lichnerovej ulici, ktorá počas letnej sezóny občas zvláštne pripomenie pohodu exotických destinácií. […]

…Vyumývané Slniečko pomaly opieralo svoje otepľujúce lúče do drevenej chaty, ktorá slastne zapraskala. A vtedy zažblnkal Studený potok a volal ma k sebe. Z toho zvuku mi priam stŕpali nohy a sťahovali sa ústa. Ako počarovaný som museli ísť k nemu a ponoriť si ruky do jeho ľadovej priezračnosti. Ofŕkal som si tvár a bol som sa pokrstený novým dňom. Naberal som […]

ADAMIS ANNA je maďarská poetka a textárka, ktorá sa narodila 30. augusta 1943 v obci Gúta, dnes Kollárovo, na juhu Slovenska, vtedy však patrilo Maďarsku. Napísala stovky skvelých textov nielen pre legendárne maďarské kapely OMEGA, či LOCOMOTIV GT, ale aj pre mnohých ďalších. Najznámejšie sú muzikály s jej textami „Pomyselná reportáž“, či „Mám tridsať rokov“, […]

NEOHROZENÁ AGENTKA V TIENI VLKOV Na RTVS 2 dávali reprízu interesantného akčného seriálu „V tieni vlkov“ (nakrútený v roku 1971) z čias SNP s neohrozenou superagentkou Helenou (Soňa Ulická), s celou plejádou vtedajších hereckých hviezd Dočolomanský, Slezáček, Huba, Greššo, Rajniak, Grúberová, Krajíček, Čálik a mnohí ďalší. Režisérom bol Karol […]

BANSKÁ ŠTIAVNICA (z kroniky) 17. novembra 1960 na zasadnutí Rady MSNV bolo ku Správe o prevedení previerky kontrolnými orgánmi ONV v Žiari nad Hronom v dňoch 4. až 20. augusta 1960, bolo súdruhom Brunnerom, predsedom MsNV v Banskej Štiavnici o.i. uvedené, že vyslovuje nesúhlas s tým, aby suma Kčs 17,- bola predpísaná k náhrade a to preto, lebo nie je ustálené, na aký […]

MAJESTÁT VEČNOSTI Na chvíľu sa zastav, naber si plné priehrštia strieborného toku času, a nechaj si ho pomaly plynúť pomedzi prsty. Sily, ktoré ťa opúšťali, sú súčasťou tejto majestátnej rieky plynutia a splynutia. Cháron vzdal mizerné taxikárčenie za obyčajný medenák pod jazykom a ryby, ktoré mu kedysi obetavo plávali popod čln teraz vylietavajú z najmocnejšieho […]

Stala sa smrteľná dopravná nehoda. Osemnásťročný vodič nezvládol svoje motorové vozidlo. Výsledkom je smrť mladého človeka v plameňoch a zranenia ďalších. Expert na dopravu povedal, že to môže byť aj dôsledok toho, ako mladí ľudia nedokážu reálne odhadnúť stav na ceste, stav svojej jazdy. Sú pod vplyvom rôznych počítačových hier v rauši, ktorý nezodpovedá […]

Drevo nás sprevádza celým životom od kolísky cez posteľ, až po truhlu. Milujem predmety z dreva, môj prastarý otec z otcovej strany bol umelecký stolár, ja som dokonca oveľa neskôr niekoľko rokov pracoval vo fabrike, ktorá spracovávala drevo a vyrábala drevené sudy. Mal som vo svojom starom sekretári, ktorý vyrobil môj predok z nádherného orechového dreva, aj tri drevené […]

..Alelidé jsou takový zvláštní druh lidí, kteří ke všemu, s čím se setkají, mají nějaké „ale“, nějakou výhradu. Jejich řeč není „ano “ ani „ne „, nýbrž „ano, ale“ nebo „ne, ale“. Když jim řeknete, že 2×2 jsou čtyři, odpovědí vám pohotově s převahou: „Ano, ALE 2×3 je šest!“ Načež od […]

POSLEDNÁ TROPICKÁ NOC (Post coitum omne animal triste) Konečne pomaly ustávali letné kremačné horúčavy. Bola posledná tropická noc, v ktorej mi nepomáhali ani pravidelné sprchy studenou vodou. Spával som nahý, nanajvýš zakrytý iba plachtou. Zaspával som iba na pár hodín, vždy len nadránom, keď sa trocha ochladilo. Dvere zo spálne do záhrady som si nechával otvorené […]

Senecké Tesco je dosť známe aj pre mimobratislavských zákazníkov, najmä pre vodičov, pretože je pred ním veľké pohodlné parkovisko. Pre mňa je zaujímavé aj tým, že som v ňom už viackrát stretol známych naozaj z celého Slovenska, ktorých som roky nevidel. Aj my sme sa tam vybrali v piatok na predvíkendový nákup. Keď sme nakúpili, odobrali sme sa ku pokladniciam. Všade […]

Kalvária v Banskej Štiavnici je svetovým unikátom. Jej staviteľ a duchovný otec František Jasmin Perger, jezuita z Čiech, pozemok na jej výstavbu na Ostrom vrchu (Scharffenberg) získal darom od katolíka Fritza von Friedenlieba. Krásny prejav ekumény. Sochy v jednotlivých kaplnkách zastavení a v kostoloch Kalvárie mali pôvodne oči z polodrahokamov. Muselo to byť úžasné, keď […]

Príjemná cesta v poloprázdnom vlaku RegioJet z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Pohodlne sme sa usadili celkom vpredu a vychutnávali sme si intenzívnu klímu vagóna (je fajn, keď funguje, ale táto bola naozaj studená až príliš) v prudko vriacom dni. Podriemkával som, ukolísaný chodom vlaku ako v rýchlo sa plaviacej lodi. V Biskupiciach nastúpila skupinka piatich výrastkov. […]

Dosť dobre nerozumiem tomu, na čo sú dobré tzv. „kurzy tvorivého písania“. To sa akože za niekoľko dní (samozrejme nie zadarmo) z človeka stane spisovateľ? Ak áno, tak sa už potom nečudujem úrovni našej literárnej produkcie. Tieto kurzy by snáď mohli najlepšie poslúžiť politikom, aby sa na nich aspoň čo-to nalepilo, aby sa aspoň čiastočne zmysluplne naučili […]

… Nakoniec som s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho sme museli čakať na Colnici. Muži v uniformách, akosi čudne nervózni, pobehovali na oboch stranách. Bolo to už nadránom a augustové ráno pomaly predznamenávalo prichádzajúcu […]

I N F E R N O Ľudia už jedia aj kvety a zlato Muži sa milujú s mužmi Ženy sú čoraz tlstejšie Virtuálna realita ovláda životy Stromy sa vraždia na kšeft Matka Zem sa útrpne krúti V pekelnej horúčave A my sa ešte stále Hrdo nazývame Pánmi tvorstva. .:. (ap) obraz Štefan Polák

ET CETERA (Jožovi Urbanovi) Keď ti je dobre, nikam sa neponáhľaj, – tak som ti vravieval, ale ty tvojimi večne nervóznymi šľapajami si vybehol kamsi pristrmo a privysoko, kde možno ani ženy už nie sú, ale zasvätení tvrdia, že je tam vraj život jedna báseň. Tento svet nebol pre teba, tento svet nie je pre básnikov: Zahalený do cynických, čiernych zdrapov plášťa […]

(c) Anton Pižurný básnická zbierka „Pandorina skrinka“

V súčasných výpekoch všetci tiahneme k vode, kde je možnosť na chvíľu si schladiť svoju horúcu krv a telá. Vodné plochy a kúpaliská sa stávajú zlatou baňou. Preto ma zarazilo, keď som si nedávno všimol, že najznámejšia letná destinácia v našom hlavnom meste „Zlaté piesky“ má na prístupovej ceste svoj pútač v žalostnom stave (Keď do nich 28. júla 1976 […]

Bol som navštíviť môjho strýka v Ivánke pri Dunaji. Zavárali sme s ním a s mojou sestrou paradajky a uhorky. Keďže je tam na cintoríne pochovaná aj moja stará mama a teta, išiel som im zapáliť sviečočku. Cestou naspäť som sa zastavil v kaviarni Štefánik pri námestí. Ako vieme, neďaleko Ivánky je miesto s pamätnou mohylou na mieste, kde sa zrútilo lietadlo tohto […]

Nedávno som sa pozastavil nad jazykovou úrovňou a niektorými gramatickými prehreškami v našich súkromných televíziách (som jazykový korektor a spisovateľ). Stalo sa totiž párkrát, že v správach mali hrubú chybu, nielen preklepy. Napríklad naposledy to bolo v nemenovanej TV, kde skomolili meno hudobného skladateľa Ennia Morriconeho (okrem iného aj autora hudby legendárneho […]

Knižka Biela skrinka (Chlapci zo Schuberovej ulice) spisovateľa a publicistu Antona Pižurného nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne. Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, […]

„Toto je Váš nový spolužiak, ktorý prišiel zo Žiliny“, – povedala moja nová triedna. Niečo som zaševelil a posadil som sa vedľa vysokého okuliarnika. Volal sa Peter. Za oknami „4.A.“ banskoštiavnického Gymnázia ako neskutočný „Guliverkeľ“ z maďarského kresleného seriálu o rodinke Miazgovcov, čupel Nový zámok, z ktorého každú štvrťhodinu úžasne […]

Slniečko už učesalo celú krajinu a šteklivo ti hladká horúcim pieskom bosé chodidlá. Bohatý snop leta spočinul v tvojom náručí, pretože vie, že všetko sa raz skončí. Skončí, ale dnes ešte malebná krajina sa láska so slnečným lúčmi, akoby to bolo po prvýkrát. Omamne voňavý vzduch v mäkkých vlnách ťa odplavuje cestičkou od domova. Chceš odísť ďaleko, […]

Každý sa raz poberieme do svojej určenej diaľky. Odídeme od našich drahých s nádejou, že sa znova stretneme. Môj otec odišiel po niekoľkoročnom trápení so srdcom a cukrovkou. Prvý infarkt dostal, keď k nám vstúpili vojská „bratskej pomoci“ Varšavskej zmluvy v roku 1968. Pamätám si, ako som sa prebudil na veľký hukot za oknom a na ulici som uvidel obrovský tank […]

Raz sme sa vybrali aj s Jarom a Ďurim na veľký výlet na bicykloch k Jarovmu ujovi. Pobalili sme si doma chleby so salámou, fľašky s vodou a ovocie. Vybrali sme sa skoro ráno. Vzduch bol úžasný a naše tri bicykle svišťali neznámou krajinou. Bolo to veľké dobrodružstvo. Krútili sme pedálmi dlhokánskymi nádhernými alejami topoľov a čerešní. Pripomínali mi tunel do […]

Je večer ustríc. Mesiac naopak. Nelámte svojich mužov, ženy. Svätojánska noc plynie. Tak nech sa už túžba na poklad zmení. Muži, milujte svoje ženy. Dym obetný pite spolu. Príde raz zas čas blažený. Povedzte „bol“ svojmu bôľu. Štrnásta komnata. Voľná. Je v nej nič. Je tam všetko. More je tam a soľ v nás vyčistí rany. Zaprie predkov. Nelámte […]

ODRÁTAVANIE Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie do skrytých príčin, nešťastný isto bude. Nevadí ak spánok neprichádza, noci bez teba sú zbytočné. Čo vrstvilo sa roky, vytiahla si z mojej hrude. Bosou […]

Vážení pozostalí, s hlbokým zármutkom Vám oznamujeme, že nás po veľmi dlhej a ťažkej chorobe opustila naša drahá SPISOVNÁ SLOVENČINA. Roky, priam desaťročia statočne bojovala s jej neprajníkmi a przniteľmi, ktorí tvrdili, že je nemoderná, zbytočne komplikovaná, pravopis nie je potrebný a dokonca, že to je umelý jazyk, ktorý používajú len […]

Počas letných výpekov máme možnosť navštíviť rôzne lokality s možnosťou kúpania a stravovania sa. Občas však šokuje a zaráža gramatická zdatnosť podnikateľov v stravovaní najmä na južnom Slovensku. 🙁 Krátky text prvého plagátika Palacinky z kúpaliska Margita Ilona pri Leviciach obsahuje 7 chýb. Je to veľká námaha, pred vytlačením a vylepením si dať ten text […]

OSTRAHA NR SR V POMYKOVE Bol som nedávno znova navštíviť balkón nášho slovutného zákonodarného orgánu, alias Národnú radu SR. Veľmi sa mi páčia udatní muži pri vchode, ktorí šacujú každého návštevníka rôznymi skenermi, aby sa nebodaj do NR SR nedostalo niečo zlé. Spomenul som si, ako som sa ešte v minulom období dostal do NR SR bez identifikácie a dokonca […]

Varenie a milovanie sú jednoduché: – Stačí dať dobré veci v správnom čase do najlepších súvislostí. Keď hnetiem cesto na chlieb alebo langoše, myslím na prsia mladej dievčiny. Polievka je najlepšia vtedy, keď máš zo všetkého trocha. Pri krájaní mäsa mi napádajú podivné myšlienky. Dochucujem pokrm a v hlave mi zuní melódia, ktorú sme počúvali na […]

Česko Slovensko máta len. Mnohí nemajú žiaden názor, napriek tomu ho každému vnucujú. Najviac sú urazení na ctí tí, ktorí žiadnu česť nemajú. Jediná istota je, že všetko je neisté. Interpunkcia nie je interrupcia! Ak chceš spoznať Diabla, odmietni ženu. (c) AP

Boby je neznámeho pôvodu, povahy pomerne miernej a chutí mu všetko. Na svoj vek ešte vyzerá celkom dobre. Je už na dôchodku a neduhy staroby neobchádzajú ani jeho. Skoro vôbec už nepočuje a vidí dosť slabo. Hoci si neužíva vymoženosti psích hotelov, či kaderníkov, nepotrebuje ani svojho psieho neurológa. Boby si žije na svojom dvorčeku, občas znudený zazíva, prehne […]

Po smrti nášho otca sa všetko zmenilo. Náš dom celkom stíchol. Sestry chodievali na týždeň do školy v iných mestách a vracali sa v piatok na sobotu a nedeľu. Mama bola celý deň v robote. Ja som bol v škole a keď som sa vrátil domov, nebol tam nikto. Už neboli tie naše hlučné obedy, pri ktorých som vždy rozčúlil celú rodinu, až ma odohnali od stola. Už tam nebol ani […]

…Za kaštieľom Esterházyovcov v Schubertovom parku bol takzvaný “Tancplac”. Bola to veľká vybetónová plocha s pódiom, oproti nej bol veľký Bufet a vzadu dlhá budova Kolkárne. Na Tancplaci sa konali parádne akcie, nielen na Prvého mája či počas Čemadoku. Často sa do hlbokej noci ozývala hudba, ktorú sme počuli až k nám domov. Gott, Neckář, Matuška, alebo […]

Hoci detstvo som prežil v socializme, nemali sme v ňom len ruské, sovietske vzory. Samozrejme naším vzorom najväčším boli naveky spravodliví a statoční Winnetou, náčelník Apačov a jeho biely brat Old Shatterhand. Kamarát Miro mal nádherné komixy „Rýchle šípy“, preto sa Mirek Dušín s jeho partičkou stali našimi idolmi. Páčila sa mi aj kniha „Chlapci z Pavlovskej […]

Kto je potetovaný, nie je potentovaný? 🙂 Niektoré po botoxe vyzerajú ako po boxe. 🙂 Nestarneme. Iba sa stále vyvíjame. 🙂 Chlapov s ischiasom sú u nás plné krčmy. 🙂 AK MÁŠ HOSIPU, DAJÚ ŤA DO HOSPICU. .:. (c) Anton Pižurný

Coming out u slovenských politikov asi ešte nie je „in“. Ja proti pánovi Petrovi nič zlé nemám. Ale premiér je verejná funkcia. Občania krajiny majú právo vedieť, akej sexuálnej orientácie je ich premiér. Alebo nie? Bratislava, Dúhový pochod, 14. júla 2018. Foto Anjel.

Bunkre v Schubertovom parku boli naším dočasným domovom. Mali sme ich v húštinách parku niekoľko, vždy sme si budovali nové a nové. Teda aktérom som bol najmä ja. Ten pocit, že sedíme v priestore, ktorý sme si sami vybudovali, ma očarúval. Dokonca som v niektorých aj vyzametal zem. Bunkre nám slúžili aj ako skrýše pred „starým“. Tak sme volali strážnika parku, […]

Začiatkom sedemdesiatych rokov to vyzeralo na našej hudobnej scéne zaujímavo. Jediná stanica, ktorú sme vedeli chytiť – Československý rozhlas – vysielala pesničky vo väčšej miere výhradne zo socialistického tábora – naše, sovietske, nemecké, poľské a maďarské, tie však pomenej. Istá pani mala vtedy natoľko rada československých spevákov, že svojim trom dcéram […]

V núdzi spoznáš sám seba, alebo Núdza robí muža – toto mi napadá, ak sa obzriem späť a s prekvapením zisťujem, že hoci je človek tvor spoločenský a má veľa priateľov, veci si aj tak nakoniec musí vyriešiť iba sám. Spisovateľ Mark Twain to tiež múdro povedal: „Najbližšiu pomocnú ruku nájdeš na konci svojho ramena“. Znie to možno trocha cynicky, ale je to […]

Aj vám sa zdá, že ideologické, spoločenské, politické, kultúrne a názorové rozdiely (nielen v našej krajine) sa začínajú napínať ako struny? Akordy z nich však sú disharmonické. Vzájomná antagonistická prax už vykazuje prvky osobných urážok, až nenávisti. Kto sú však tí, ktorí na týchto strunách hrajú? Naozaj sú to len bludy a konšpirácie, že nikto taký […]

Ak si mám doma urobiť kávu, tak jedine koťogó. Určite si mnohí pamätáte na tento hit, ktorý k nám ešte za socializmu prišiel z Talianska, alebo z Maďarska (tie legendárne nádobky s červenou nádržkou s bielymi kvietkami!) Názov je z maďarčiny a znamená to brblať, bublať. Vôna prekvapkávanej kávy sa šíri v uhrančivej túžbe. Moderné koťogá majú však už aj […]

Bol som na návšteve u mojej sestry na bratislavských Kramároch. Po našich obľúbených gurmetskych (doteraz sa u nás nesprávne labužníci nazývajú „gurmáni“, čo znamená „pažravci“, namiesto gurmeti – labužníci) debatách sme si išli vypiť na balkón koťogó kávičku s koláčom. No a predstavte si, čo som tam uvidel. Sestra si tam takto pekne sušila chlebík. […]

„BÁSNIK SÁM DOMA“ – Anton Pižurný a jeho tvorba, odvysielané v Rádiu Devín, RTVS NALEJME SI ČISTEJ POÉZIE Telo už škrípe výstrahami, že mladosť nebola zadarmo, nič krajšie neomámi ako pocit, že sa stalo to, čo sa nemalo. To čo malo zostať tabu, vypieklo s nami ako rebrá na rošte a had radí nám: – Ešte poproste o zopár dní a hodín navyše. Na […]

Ako miazga z poraneného stromu z teba vyteká životná sila a strom, ktorý ešte mohol dávať ovocie, pomaly vyschýna. Jeho koruna sa mení na strieborné pavúčie siete, ktoré ešte zachytia trocha múdrosti, ale jeho prázdne srdce, ktoré ešte nedávno prekypovalo zbytočnou Láskou a Duša ako vecheť už netvoria pevné body. Všetko raz pominie, ak si niekto myslel, že to my nie, […]

…Vládnúca hŕstka vytvára pre konzumentov, rozumej občanov, ich vlastnú virtuálnu reality show, ktorá sa, žiaľ, oficiálne nazýva život občana. A náš občianko zblbnutý zháňaním každodennej skyvy chleba si neuvedomuje, že on sám je zábavnou postavičkou virtuality show, ktorú tvoria a zabávajú sa na nej ďalšie postavičky, v bielych golieroch s čiernou ekonomikou […]

Na povale (po našom „padláš“) som našiel poklady. V kusoch slnečných lúčov z malého okienka vírili striebristé zrnká prachu, pretínali prítmie v tajomnom priestore, kde bola moja detská bielomodrá lavica. Mala odkladací priestor, v ktorom som našiel veľa zviazaných farebných i čiernobielych časopisov, previazaných špagátom. Boli to „Film a divadlo“, „100 […]

V malebnom mestečku Senec prebehol známy Karneval. Senecký bulvár, čiže ulica Lichnerka ožila mnohými aktivitami. Pred samotným začiatkom sa mi podarilo zachytiť odtrhnutý pás nafúknutých balónov ktorý sa vo vetre vlnil ako známy čínsky drak. Autori výzdoby ulíc určite mali zmysel pre humor, keď nafúknuté figuríny umiestňovali na rôzne miesta, ako napríklad tú v […]

Táto veta nepochybne vyvolá údiv nad štiavnickými klimatickými anomáliami. Veď sviatok Petra a Pavla signalizuje koniec školského roku a začiatok leta, teplého ročného obdobia! A preto sa tento štiavnický div zdá neuveriteľný. Ak by však niekto uzavrel stávku, že to nie je pravda, istotne by prehral. V tomto prípade totiž nie je reč o sviatku týchto svätých, ale o ich […]

UFO NA SLNEČNÝCH JAZERÁCH! SENEC (AAP) – Počas týchto nielen počasím turbulentných letných dní sa na Slovensku udiala vec, aká nemá obdoby. Pracovníkovi Agentúry AP sa podarilo zachytiť komunikáciu s mimozemskou civilizáciou a odfotografovať ich tiež pri tom. Náhodní okoloidúci za skorého rána na Slnečných jazerách Juh si všimli nezvyčajné blesky v priestore, kde […]

GABRIELA PIROŠKOVÁ: Niekedy je dobré nechať si čas na vychladnutie a potom reagovať. Človek vidí veľa vecí trochu inak. Pani Drtinovú si vážim, rozhovory má profesionálne, spravodajsky stručné a vyvážené. Aj tu sa snažila, ale ťažko sa jej chytali fakty. Jednoducho preto, že tam neboli. Neprináleží mi riešiť kolegyňu a jej vzťah k RTVS, na to sú iní, ale môžem […]

Vľavo hučí vlak do Bratislavy, vpravo odchádzajú z Pirátskej lode deti. Odchádzajú do minulosti, kam raz odídu naše cnosti. Kam odídeme raz aj my svojim deťom plaviac sa na hladine vekov. .:. Anton Pižurný Slnečné jazerá Juh Senec (tvorba priamo na mieste) PLAVBA DO VEČNOSTI (tvorba priamo na mieste)Vľavo hučí vlak do Bratislavy,vpravo odchádzajúz […]

EPILÓG „Kde vy ste, tam aj my sme boli, kde my sme, tam aj vy budete“ Úloha hrobára je v každom meste, či dedine, to je funkcia veľmi vážená. Môžu ju vykonávať ľudia s patričnou empatiou a nadhľadom nad vecami pozemskými. Aj tí banskoštiavnickí majstri hrobári patria k legendám. Hádam najznámejším bol pán Kácha. Vyznačoval sa aj zmyslom pre humor. […]

Moja dobrá sestra mi dala tento liek, že mi to pomôže na možnú dnu. Až doma som si ale všimol, ako sa to vlastne volá. A napadlo mi, či si zo mňa náhodou neurobila srandu. Jeden liek (proti počatiu) s podobným názvom už poznám – ten sa volá Neondyt. Veď len povedzte, na čo mi bude liek s takýmto názvom? Asi len na Milú… 🙂 .:. (text a foto: ap)

Za socializmu sme si vravievali aj tento vtip: – Inžinieri postavili skvelý prototyp lietadla, všetko ako má byť, len tomu lietadlu po štarte stále odpadli krídla. Skúšalo sa všetko možné, ale krídla sa stále lámali. Zúfali si. Vtedy za nimi prišiel taký chlapík a hovorí: – Počujte, tam, kde sa krídla pripájajú k trupu lietadlu, urobte rad malých dierok! […]

Povedal som si, že príchod tohtoročného letného Slnovratu oslávim ako sa patrí. Skoro ráno som sa ako prvý v ten deň okúpal v plodovej vode Slnečných jazier. V štipendiu života nad jemne hrboľatou hladinou jazier plynie život. Kým plynutie prejde do splynutia, ešte nás ofŕkajú stovky dúhových guľôčok Živej vody. Práve som sa znova narodil. Nuž tak vítajme sa v lete. […]

Láskavé lúče lákajú pohladením vybrať sa k Slnečnému majáku sveta, ktorého čistá istota prýšti z každodennej nádeje, že ten druhý deň bude ešte krajší. .:. Anton Pižurný foto vrchol bájneho Sitna Tomáš Mlynárik

VÍNO, POÉZIA, A SCHODY Po tele mi láska prúdi… Hryz ma, zjedz ma, začaruj, vypi, rozdrv minulosť. Pre teba som narodený znova, navždy doma, navždy hosť. To je pravda, nie len slová. Je to dávno, lízal som kosť. Divý, besný. Sám. Pre teba som narodený znova. Ty máš mňa a ja ťa mám. KRVAVÝ MEČ Sú životné lásky, tak ako sú smrteľné. Čo v korune vyrazilo, to sa […]

Dnes ideme na väčší nákup. Uprostred hlavného mesta La Reunionu – Saint Denis, je veľký mestský trh, ktorý volajú Madagascarský. Úžasný priestor s neuveriteľnými produktami prírody, mora a ľudských rúk. Najviac ma samozrejme zaujali potraviny, vskutku z celého sveta. A tie koreniny! V Saint Dennis sme raz boli v obchode, ktorého všetky miestnosti obsahovali iba […]

Vypučí z vlhkej zeme v pyšnom klobúku a nám sa rozbúchajú srdcia, keď vystopujeme jeho vôňu ktorá raz skončí vo vianočnej kapustnici. .:. Anton Pižurný foto a.a.

Moja kamarátka Janka keď bola malá, sa raz rozhodla, že si ako pochúťku urobí karamel. Vedela, že jej mamka ho robí na sporáku v kastróliku, kam pridá cukor a pečie ho. Tak urobila aj ona. Vybrala pekný modrý kastrólik s uškami, ktorý jej mama rada používala, nasypala do neho cukor a čakala. Kuchyňa sa pomaly zapĺňala sladkou vôňou, Janka sa tešila, ako si pochutí. […]

Toto je Duško, zvaný Jahoda (podľa jeho nosa) z Banskej Štiavnice. Kedysi sme sa skamarátili, keď išiel hore schodáma poza Berggericht a za cigaretu a tri hlty vína mi dovolil odfotiť ho. Povedal, že keď to bude v novinách, bude ma to stáť krabičku cigariet. Duško mrzí ma, že ti tú krabičku cigariet už nemôžem dať. Odpočívaj v pokoji v meste pod Paradajzom… .:. […]

Najobľúbenejšou spoločenskou hrou v SR už nie je „Človeče nezlob se“, alebo „Monopoly“, ale najnovšia hra 😀 „Kandiduj na prezidenta!“ 🙂 .:. Anton Pižurný

BANSKÁ ŠTIAVNICA je naozaj zvláštne mesto. Nielen svojou historickou architektonickou mohutnosťou a zároveň mnohými bizarnosťami, ale aj štruktúrou obyvateľstva. V päťdesiatych rokoch minulého storočia navštívil Banskú Štiavnicu laureát Nobelovej ceny za literatúru, český básnik Jaroslav Seifert. Keď sa ho pýtali na dojmy, odpovedal: – Banská Štiavnica je podle […]

Nedávne záplavy v našom hlavnom meste nás presvedčili o nevyhovujúcom stave kanalizácie, ale prebudili v ľuďoch aj veľkú mieru kreativity, ako u tohto pána. Dokázal, že sa žralokov nebojí, hoci sídlo JaT je neďaleko. Jeho vynález by som nazval CWS – City Water Surf. P.S. Fotka nie je nijako upravovaná. .:. (ap) foto a.a.

Afrodita bola starogrécka bohyňa lásky. Neďaleko Senca sa nachádza zariadenie s rovnakým názvom. Nepredáva sa tam však láska, ale zmrzlina. Majiteľa zariadenia už asi riadne sr.lo, že psíčkami dovolili svojim miláčikom vykonávať ich potrebu práve tam a preto umiestnil tabuľu, kde stručne a jasne vysvetlil, že si to neželá: „Choďte si srať so psom pred váš dom!“ […]

Na Slnečných jazerách v Senci človek zažije všeličo. 🙂 Keď sme klebetili s mojimi novými kamoškami a kamošmi kačacieho rodu, naraz priletel jeden káčer celý zadychčaný, až skoro spadol, že v neďalekom Tescu majú akciu na zlacnené rožky! ale zdá sa, že baba bola len jedna a ostatní boli káčeri.. 🙂 .:. (ap)

So sliepkami som bol už taký kamarát, že som raz dokonca vliezol do kurína, učupil som sa ku nim, ako sedeli na bidielkach a spolu sme hľadeli von. Nevadilo mi, že slepačie hovienka boli všade (neskôr som sa dozvedel, že moja sestra ich ako malá jedávala a ja som si zase nad svojou postieľkou do múra vyškriabal diery, keď som jedol omietku), chvíľu sme tam spolu boli a mal som […]

Telefonoval som s priateľkou, popíjal kávičku a odrazu sme si nevedeli spomenúť, aký je deň, či utorok, či streda. Mal som pred sebou notebook, ale tam je uvedený len dátum, bez mena dňa. Tak mi hovorí, nech sa pozriem na mobile. Hľadám mobil, ktorý mávam na nočnom stolíku a nikde ho neviem nájsť. Trocha som znervóznel, lebo som mal v ten deň dosť vybavovačiek a mobil […]

…Ale na našom dvore neboli iba sliepky. Mama v takých úzkych chlievikoch chovala aj husi. Každý večer ich „štopala“. Bol to dosť brutálny spôsob, ako ich nasilu kŕmila, robilo sa to vraj preto, aby boli pekné tučné a mali veľkú pečienku. A to som chápal, pretože tie husacie pečienky, ktoré sme mávali niekedy v sobotu na raňajky, spolu s oškvarkami z kúskov […]

Podľa mňa je pani ministerka Gabriela Matečná prezlečený chlap… foto a.a.

Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici na Námestí sv. Trojice konečne dostáva nový šat. Teda, aspoň zvonka. Túto výnimočnú školu navštevovali okrem iných aj študenti Alexander Petrovič, neskôr známy ako Petófi a tiež Andrej Braxatoris, neskôr známy ako Sládkovič. Literatúru tu učil Pavel Dobšinský. Študentom tu bol aj istý Alexander Ashbót, ktorý sa neskôr stal […]

Na našom dvore vedľa záhrady sa tmolil kŕdeľ sliepok. Keď som bol chlapec, boli to moje kamošky. Pravidelne som ich navštevoval a hádzal som im zrno z veľkého vreca. Ale najviac som si obľúbil jednu takú strakatú, ktorej som dal – neviem prečo – meno Katka. Tá keď ma zbadala ešte za plotom, hneď bežala ku mne. Nabral som si trocha zrna do dlane a ona mi z nej pekne […]

Keď som mal asi desať rokov, začal som s vytváraním leteckých modelov. Mojím prvým lietadlom bola skladačka menom Kolibrík, bolo to lietadielko s vrtuľou na gumu, ktoré skutočne lietalo. Najčastejšie sme si ho púšťali v parku pod dubom. Neskôr som sa dokonca pustil aj do vytvárania vetroňov (jeden z nich sa volal „Tom“) z balzy a hodvábneho papiera. Podarilo sa mi […]

Oceánom blúdia oblačné tiene. Plynulo prejdú z mora na breh. Večná je voda. Obmýva to popálené. Nedá sa povedať len nahé „nech“. Nedá sa necítiť. Žena je zázrak. A mužské ego je iba klam. Zbrane sú zložené. Čistí sa zrak. A krehké slovíčka viac nepolám. Oheň a voda. Oba sú v dieťati. Ten nový človek vyklíčil z nás. Čo žene dáš, to […]

Každý človek je podstatný. Prvý, aj ten ostatný. 🙂 Múdrosť už nie je prioritou, tou je každé nové ráno. 🙂 Zatrpknutí ľudia nie sú zlí, iba veľmi nešťastní. 🙂 Najhorší sú sociopati so súcitnými tvárami. 🙂 Čím je človek bližšie k smrti, tým viac sa stáva dieťaťom. 🙂 Nedokonalosť človeka spočíva v jeho úprimnosti. 🙂 Ľudstvo je načasovaná […]

Na Svätého Valentína 14. februára 2017 bola na obnovenom Starom moste v Bratislave uvedená do života zbierka básní “Pandorina skrinka” spisovateľa Antona Pižurného. Krstnou mamou bola šarmantná herečka Danica Jurčová, ktorá predniesla báseň “Dotyky” z uvedenej knižky. Hudobný sprievod mal Peter Adamov, ktorý tam tiež uviedol do života svoje najnovšie CD […]

Nemilosrdný súboj o labutiu dámu (Láska víťazovi, česť porazenému) Mal som možnosť na Slnečných jazerách v Senci zachytiť súboj dvoch labutích samcov o labutiu dámu. Bol to naozaj boj na život a na smrť. Samce sa nenávistne napádali, bili sa krídlami, kľuvali sa zobákmi, snažili sa jeden druhého utopiť. Labutia dáma si plávala okolo nich a čakala na […]

Moja mama bola za socializmu dlhé roky vedúcou predajne Slovenská kniha. Na predajni bol nápis KNIHY-GRAMO-KONYVEK. Cestou zo školy po obede v družine som išiel rovno za ňou, dala mi drobné, za ktoré som si v Pekárni cez cestu kúpil dva makové koláče alebo Dubčekove rožky a kofolu, alebo som išiel oproti do Potravín, ktoré viedla pani Halmayová, kde som si najradšej […]

…Železničné stanice sú prestupnými ostrovmi mnohých duší, ktoré poletujú v tomto našom mikrosvete, v ktorom sa zubami nechtami ešte držíme, aj keď nás rodí a znova zabíja. Mojej duši námorníka sa dobre pristáva a odchádza z ich dočasných prístavov. …Prišiel som nakoniec až k železničnej stanici v Banskej Bystrici. Napadla mi báseň môjho […]

Kto vie, ten vie. Kto nevie, ten to nevie. 🙂 Podaj žene prst a prídeš o zuby. 🙂 Múza občas básnikovi podľahne a potom si pod ľahne. 🙂 Niektoré ženy chlapom neveria ani ich nos medzi stehnami. 🙂 Čože sú to za maškrty, keď sa láska sama škrtí? .:. (ap)

22. mája 1899 v Banskej Štiavnici zomrela Mária (Marína) Pischlová, ktorá sa stala známa tým, že bola múzou pre Andreja Braxatorisa Sládkoviča, vďaka nej napísal „MARÍNU“, najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. Marína Pischlová z Banskej Štiavnice, naša najväčšia ľúbostná múza to nemala ľahké. Aj po odmietnutí Braxatorisa Sládkoviča a po jej […]

My sme Králi realiTy, ktorí všade vidia všetko také, aké to naozaj je! My sme Králi realiTy v tej krajine, ktorej ste ulúpili česť a pokoru a teraz už siahate kradmou rukou na jej Slobodu! Vy ste Králi ilúzie, v kalnej vode sa ľahšie loví vaše alter Nego! Vy ste Králi ilúzie v tej krajine, v ktorej ste vytvorili lúzu a teraz s ňou chcete vycicať aj posledné kvapky […]

Hlas kukučky v lese vytvára zvláštnu atmosféru. V húštine rôznych iných tajomných zvukov sa jej pričinením z lesa stáva notoricky známe prostredie, kdesi blízko domova. Raz sa kukučka v lese asi zasekla, keď som s ňou rátal, koľko rokov budem ešte žiť. Kukala v jednom kuse, až ma to prestalo baviť rátať. Asi budem nesmrteľný… .:. (ap) foto a.a.

Mali sme sladkých sedemnásť, študoval som v Banskej Štiavnici na Gymnáziu a ona tamtiež na Chemickej škole. V tom starobylom študentskom mestečku, ktoré si našťastie až dodnes uchovalo niektoré svoje tajomstvá, sme tiež žili ako veselá cháska študentská, ktorej zábava sa však len zďaleka podobala tej, keď tu študovali hoci Petófi a Braxatoris, keď sa po Trotuári […]

… Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúsok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa nedá robiť, so všetkým sa treba zmieriť. A keď budeme zmierení so všetkým […]

Potok sa na jednom mieste rozdelil a obmýval malý ostrovček. Vystúpil som naň s nohami stuhnutými od ľadovej vody. A vtedy som zbadal, že na ňom rastú maliny! Boli veľké ako palec, nádherne voňali a chutili ako leto. Rozhodol som sa, že toto tajomstvo Malinového ostrova si zatiaľ nechám pre seba. Aj dnes som sa potajomky vybral na tatranský Malinový […]

Mojou obľúbenou knižkou bola aj „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Občas som sa budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi snívalo aj to, že viem lietať, […]

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá. Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať […]

..Toto co my vsetci predvadzame, nie je v skutocnosti boj proti zlu a vy to predsa velmi dobre viete…. je to na dlhu debatu, ale ani terajsia opozicia, ani protesty tento boj strnganim klucov, analyzovanim v novinach, diskutovanim krizom-krazom po svete medii nevyhraju. My sme ten nas strach a zbabelost v mene nasej holubicej povahy zakamuflovali a predstierame na namestiach, v novinach atd […]

V sobotu sme boli pozvaní na veľkú slávnosť. Tánini a Francisovi známi, dvaja mladí Kreolčania, sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Keďže na ostrove býva zvykom, že pol roka pred samotnou svadbou sa robí akási generálka, pozvali na ňu aj nás. Celé sa to konalo za účasti asi sto hostí v romantickej reštaurácii s veľkou presklenou terasou, prilepenou k strmému úbočiu. […]

… Najradšej som mal dobošku. Na jej vrchu bol kus karamelového cukru, ktorý mi chutil najviac. Vždy som znova a znova prerátaval jednotlivé vrstvy torty, ktorých muselo byť sedem. „Objavil“ som ju na ktorejsi svadbe. Bolo tam plno všakovakých koláčov, ale zaujal ma koč z karamelu, v ktorom sedeli mladomanželia, z ktorého som si potajomky odlamoval kúsky, až som mu […]

UČITEĽ SLÁVIK (Tá modrá ruža vám povie…) Najväčším postrachom na našej Základnej deväťročnej škole za socializmu bol učiteľ Slávik. Bol to vysokánsky chlap, ktorý vždy nosil modrý plášť. Vyučoval matematiku a fyziku, teda predmety, ktoré neboli práve mojimi obľúbenými. Ja som mal najradšej slovenčinu a vlastivedu. Na hodinách fyziky nám síce niekedy […]

Toto sa nám stalo ešte za socializmu na Gymnáziu: – Pozor, pozor, skúška školského rozhlasu: V ktorej triede nás nepočujete, prídite to oznámiť sem, do riaditeľne…! Pozreli sme na seba a nevraveli sme nič. Ten pán bol súdruh zástupca riaditeľa a volali sme ho Mamľas. Mal síce iba pedagogické minimum, ale jeho angažovanosť v Komunistickej strane ho vyniesla až na […]

Divočiny výčinov otčimov Otčiny musíme odčiniť činmi Divočiny? .:. Odhodlané, podlé. Milosrdné, kruté. Bez zmyslu, zmysluplné. Činy, výčiny, prečiny, zločiny. Nečinnosť. Ale aj dobročinnosť. Činy, ktorými sa na konci dostaneme do tunela. Podľa kvality a miery na niektorých čaká na jeho konci svetlo, iní ho neuvidia, ale ostanú navždy v tuneli, ktorý si […]

Vzduch sa chvie prísľubmi letnej vyhne, na chatkách pri jazere žena posmrkávajúc umýva okná novej sezóne pre letných hostí. Potom navlečie čisté posteľné prádlo, ktorého prvé vášnivé tajomstvá sa nikto nedozvie. Ešte raz si vyfúka nos, poočku pozrie na mňa a povie kolegyni: – Meleg lesz. Riedkou oblohou prehučí vládny špeciál, až sa […]

(c) Anton Pižurný

Ako žiaci Základnej školy sme museli povinne chodiť na “Lampiónové sprievody”. Nebolo nám síce celkom jasné, prečo sa to deje, ale zase nás až tak veľmi nútiť nemuseli. Bolo to celkom vzrušujúce. Zhromažďovali sme sa na ihrisku pri škole, keď sa začalo stmievať. Zoradili sme sa do radov po dvoch, každý mal mať papierový lampión, dovnútra ktorých sa vkladala […]

🎱 PRVÉHO MÁJA 1999 mal vo Zvolene pohreb básnik, textár a publicista Jozef URBAN…

…Šalov bola dedinka pár kilometrov od nášho mestečka. Otec ma tam občas zobral, keď išiel liečiť zvieratá, alebo len tak pozrieť vinárov, či predsedu družstva. Na poliach pred tou dedinkou boli dlhé lány obilia a na zvlnených kopcoch nad nimi ešte dlhšie rady viniča. Pufkali sme na našej modrej Oktávii, otec držal v dlhých prstoch tenký biely volant a popiskoval […]

Láska víťazovi, česť porazenému… Mal som možnosť na Slnečných jazerách v Senci zachytiť súboj dvoch labutích samcov o labutiu dámu. Bol to naozaj boj na život a na smrť. Samce sa nenávistne napádali, bili sa krídlami, kľuvali sa zobákmi, snažili sa jeden druhého utopiť. Labutia dáma si plávala okolo nich a čakala na výsledok. Trvalo to dosť dlho, no potom to […]

Začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy na Slovensku vznikali nové médiá raketovou rýchlosťou, nové rádiá, noviny a časopisy, sme aj my v Banskej Štiavnici založili vlastné periodikum, ktorému sme dali meno “Banskoštiavnické Okno”. Boli to vzrušujúce časy, kedy ešte slovo “pluralita” nemalo pejoratívny nádych, kedy sme každé slovo aj dvakrát skontrolovali, aby v […]

Potrebujete veci vidieť v krajších farbách a v pútavejšej forme? Reklama neklame! Potrebujete zabudnúť na denné starosti a chcete si to užívať vo virtuálnej realite? Reklama neklame. Potrebuje politik nazbierať dostatok voličských hlasov? Prieskumné agentúry a reklama neklamú! Reklama už znamená viac než spravodajstvo, či filmografia. Reklama je všade. Reklama vždy klame. […]

Petrov starý otec (ten, ktorý pre nás vyrábal indiánske tomahawky) chodil tiež na Hron chytať ryby. My sme boli len takí rybári – začiatočníci a nikdy sme nič poriadne nechytili. Samozrejme nemali sme rybárske lístky a tak sme v podstate na zákrutách Hrona vlastne pytliačili. Ale veľa škody sme nenarobili, mne sa najviac páčilo to vzrušenie, keď sme sedeli na brehu s […]

Empatickejší je asociál na ulici, ako sociopat vo vláde. Mnohí ľudia prichádzajú do politiky s holým zadkom a odchádzajú ako milionári. Keď sú svine pri koryte, aj pomyje sa vydávajú za umenie. Koho chliev ješ, toho pieseň spievaj. Z kultúrneho hladu vznikajú nové revolúcie ducha. Z nenažranosti revolúcie brucha. Niekto prerazí vo svete, iný prerazí morálne dno. Zlodej […]

U L I C A (ponáška na Elán) Ulica je krásny dom. Mám tam trón. Už mi píska pod oknom známy vtáčik ten náš song Čakal nás priateľ strom, – Je po ňom. Čas zázračný nám stína sny. Tak dám si ešte drink: Prvé prieky, vôňa miechy, na radáš… Som svoj tandem, sem si sadnem: – Dnes je krásne, ááách. Dva tri prásky. V očiach pásky: – Majú nás! […]

Tvoj najlepší štvornohý priateľ ťa očakáva s voňavou teplou náručou. Vedľa postele zložíš svoje vlhké krídla. Do rána si ich požičia Kupido, vie, že sa Ti bude snívať niečo také krásne, že na to on nikdy nebude mať. Napnutým lukom srdca postrieľa všetko živé a nadránom musí do seba kopnúť decový absinth, aby dokázal znova zaspať. Z modravej nočnej oblohy […]

Cesta vlakom máva aj dnes svoje čaro. Komfort cestovania na koľajniciach sa zvýšil, aj keď sa stále ešte občas do dopravy zaradí vozeň,ktorý pripomenie časy minulého storočia, keď sa napríklad návšteva záchoda považovala za riziko na vlastné nebezpečenstvo. Sedíme si raz takto v príjemnom a čistom poschodovom vagóne z Bratislavy do Nových zámkov. Cesta pekne […]

Hudobná výchova bola fajn. Niekedy nám ale súdružka učiteľka celú hodinu púšťala len vážnu hudbu, ktorá naozaj mojich spolužiakov nebavila. So súdružkou učiteľkou som sa však nakoniec rozkmotril. Raz sme na Hudobnej výchove na hodine teórie preberali noty. Celé, polové. Pani učiteľka na čiernu tabuľu bielou kriedou nakreslila päť rovných čiar, na začiatok notovej […]

Najslobodnejší je vraj človek, ktorý už nemá čo stratiť. Najhoršie zistenie však je, keď ani nemáš z čoho a pre koho napísať svoj Testament. Premýšľal som preto aj o tom, že by som po mojej smrti odovzdal svoje orgány na transplantáciu. ALE: – hnáty mám viackrát dolámané – o moje zafajčené pľúca by asi záujem nebol – ľadviny si tiež prešli […]

Objednal si v prepychovej reštaurácii srdce do skla. Jemnou striebornou lyžičkou si lásky z neho naberal a jeho labužnícky bajúz sa mu triasol rozkošou. Zavoňala kapustnica a do očí mu vošli slzy. Prebudil sa. Zatriasla ním zima a v bruchu mu zakručalo. Chcel si zapáliť posledný špak, ale minuli sa mu zápalky. Tak si ešte naposledy glgol z krabicového vína, tuhšie sa […]

Rád by som konečne vedel, ktorý politik nie je populista. 🙂 Keď chcem spať – nemôžem. Keď môžem, nedá sa mi. 🙂 S ježibabami som bol vždy zadobre, ale zo šialených žien mám strach. 🙂 Niektorí ľudia začínajú po celý život 🙂 Niektorí „známi umelci“ majú oveľa viac snahy ako talentu. 🙂 S pitím rastie chuť. 🙂 Alkohol je niekedy dobrý priateľ, ale […]

Generačná výmena výmena je nevyhnutná. Každá nová generácia so sebou nesie nezaťažený pohľad na minulosť, len ešte nevie, že aj ona raz bude o sebe tvrdiť, že bola tou najlepšou. Je však trocha smiešne, keď udalosti spred 37 rokov zasvätene komentujú tí, ktorí sa v tom čase maximálne tak „hrali v uhláku na baníka“ a ich informácie o tej dobe sú len […]

Naša krajina úspešne napreduje. Zlepšujú sa vraj všetky ekonomické ukazovatele. Máme teda možnosť podporovať aj napohľad taký nedôležitý sektor, akým je kultúra. Či je to tak, to môže najlepšie posúdiť občan. Napadá mi kacírska myšlienka, že ekonómovia si možno uvedomujú, že kultivácia obyvateľstva má za následok pokles ekonomického rastu, keďže čím viac […]

Schubertov park v Želiezovciach bol mojou druhou maternicou, mojím druhým domovom, priateľom. Nielen preto, že som v ňom strávil celé dni prázdnin. Ale uprostred neho na miernom vŕšku stál kaštieľ Esterházyovcov. To bola šľachtická rodina, ktorá na výučbu klavíra ich dcér zavolala z Viedne slávneho hudobného skladateľa Franza Schuberta. Ten býval neďaleko parku […]

.:. Nepotrebujeme slávu, ale pravdu. .:. Nepotrebujeme ľútosť, ale česť. .:. Nepotrebujeme moc, ale empatiu. .:. Nepotrebujeme lásku, ale Večnosť. .:. Anton Pižurný foto autor

Pomaly aby sa hanbil ten, kto nie je potetovaný. 😀 Víťaz nikdy neprehrá. 😀 Nikdy never žene, ktorá klame! 😀 Lepšia dobrá tráva ako svetská sláva. 😀 Na znamenie, že sa žena vzdáva, zdvíha nohy. 😀 .:. (ap)

Volaná stanica je momentálne dočasne nedostupná… 🙁 Niektorí ľudia mentálne natrvalo. .:. AP

Ešte sú tu ostrovčeky pozitívnej deviácie v mori betónového konzumu, ešte tu občas vytryskne číry farebný obraz z tradícií folklórnych siločiar. Ešte máme v genetickej výbave zvyšky čistoty a srdečnosti. Peňazí je dosť, ale na nesprávnych účtoch. Hovorí sa, že ľud má takú vládu, akú si zaslúži. Potom ale budeme dosť hlúpy a chamtivý národ. Hoci naša […]

Kedze o mrtvych len dobre, tak mi neda nespomenut prihodu mojej znamej s Gejzom Šlapkom. Ten bol pomerne ludovy typ a parkrat som ho videl v Luna bare. Moja znama pre zmenu v nocnom bare hotela Devin. Niekedy v r 85/86. Kedze mala vypite isla k nemu a vravi mu „Gejza ty si k.k.t“. On sa k nej otocil a odpovedal: „Vy ste prvy uprimny clovek, ktoreho som stretol“. Dal jej […]

(Jar) Je tu jar a kvety pučá, no a ženy zase skučá. (Leto) Príde leto a s ním mini, dočerta už radšej s nimi. (Jeseň) Príde jeseň, koniec slávny, zas budeme tárať: Love me! (Zima) Vonku sa tam čerti ženia a vo vnútri ženy čertia. .:. Anton Pižurný obraz Štefan Polák

Pri príležitosti nedožitého 80. výročia narodenia (8. apríl 1938, Modra) spisovateľa Ivana Kadlečíka sme mu chceli pripraviť malú pamätnú tabuľku buď v jeho rodnej Modre, alebo v Pukanci, kde dožil svoj plodný život. Keďže ani na viacnásobnú ponuku a otázku vedenie Modry dodnes nijako neodpovedalo a v Pukanci sa šéf kultúrnej komisie vyjadril, že tabuľka sa na múr […]

Rozhodol som sa, že sa už nebudem rozčuľovať nad sémantickou, štylistickou, obsahovou a gramatickou úrovňou produkcie našej mladej (a nielen tej) žurnalistickej generácie. Takýto “mesidž” si už neprosím. Je to boj s veternými mlynmi. Možno až s Božími. Jediné, čoho mi je naozaj ľúto je to, že s takýmito “publicistami” v budúcnosti slovenčina úspešne zanikne. […]

Moja mama mi spievala uspávanku: „Buvikaj buvikaj, psota je veliká. Nemáme chlebíka. Ani suchej kôrky, Tonku do poľjovky.” Naučila ju ešte jej mama, našťastie my sme už chleba mali dosť. Ale tá smutná melódia sa mi zakvačila do duše ako prízrak z minulosti, kedy bol život ako ťažký mech, ktorý museli naši starí rodičia vliecť na svojich unavených pleciach po […]

Predali sme našu pôdu, vodu, lesy, hrdosť. Predali sme svoje svedomie, svoje korene.Trpíme chorobou z blahobytu a konzumu. Nie je pre nás nič dôležitejšie ako hromadiť množstvá. Napchať do mrazákov a chladičiek čím viac, na účty napratať všetko, na čo neprídu. Všetko však má svoj zmysel, aj tie nezmyselné činy, ktoré nám motajú hlavu ako pukanskô víno. Treba sa […]

Ulice v našom mestečku mali svoje mená, ktorých význam sme celkom chápali, ako napríklad Krátka, alebo Úzka. Ja som býval na Schubertovej ulici a Tibor na Marxovej. Boli to vlastne názvy ulíc s dosť rozdielnymi významami, pretože Franz Schubert bol rakúsky hudobný skladateľ u grófa Esterházyho a Karol Marx nemecký vodca proletariátu. Schubert v našom mestečku kedysi naozaj […]

Zbohom, moja, počas nášho spoločného života nás spolu viazali nezabudnuteľné spomienky, spoločne prežité krásne i trpké chvíle. Keby si mohla prevravieť, kde všade sme spolu boli. Prebrázdila si so mnou celé Slovensko, z východu na západ, zo severu na juh. Keby si tak mohla prezradiť, čo všetko už v Tebe bolo: básne i fľaše, knihy aj účty, jedlo aj rastliny… […]

🙂 Najväčším úletom je nepiť alkohol. 🙂 Viete, prečo na SK nie je, ani nebude poriadna pravica, či ľavica? – Lebo všetci kradnú rovnako. 🙂 Prečo je na začiatku všetko mňam-mňam, keď na konci je z toho aj tak len fuj-fuj? 🙂 Moja najvernejšia láska sa volá Márnosť šedivá. 🙂 Ako majú mladí čítať s porozumením, keď slová dospelých stratili svoj […]

POSLEDNÉ ZAKIKIRÍKANIE Ten kohút už liezol na nervy každému. Nielen nám, ale aj susedom. Vstával ráno o štvrtej, keď sme všetci ešte sladko spali a odušu falošne kikiríkal ako blázon. Okrem toho bol veľký zlostník a na každého, kto išiel okolo skákal, trepotal krídlami a ďobal na všetky strany. Proste bol to ten taký zlý, šialený kohút. Tak sme sa s Alexandrom, […]

– Tak vstúpte, pán z Krupiny. A mal by si vojsť pravou nohou. – usmial sa Ľudovít Grossmann a otvoril pred svojím priateľom veľkú drevenú bránu na meštianskom dome v dolnej časti Banskej Štiavnice pod Svätou Trojicou, oproti slovenskému kostolu. Písal sa rok 1839, ulicami toho kamenného mesta prechádzalo mnoho veľkých mužov slovenskej histórie, iba ešte neprišiel ten […]

– Choď sa teda ešte hrať do parku, ale do prvej hviezdy nech si doma, – taká bola naša dohoda s mamou. Prvá hviezda – Večernica – sa zažíhala nad parkom podvečer a ja som sa vtedy musel pobrať domov. Hm, ale keď práve vtedy sa v parku diali najzaujímavejšie veci. Teda, občas sa stalo, že som dohodu nedodržal. Najmä raz, keď sme boli s Janom znova […]

KU DŇU UČITEĽOV Chodili sme na Základnú školu, ktorá mala 9. ročníkov. Do našej triedy chodili aj deti z okolitých dedín a majerov. Jedným z nich bol aj Ondrej, írečitý chlapčisko, urastený, so zvláštnym nosovým zafarbením hlasu. Jedného dňa, keď odpovedal pri tabuli, si ho súdružka učiteľka zavolala bližšie. Pozorne mu hľadela na hlavu. Nakoniec vstala a celkom […]

Tvorba spisovateľská je neobyčajne vzrušujúca kreatívna činnosť. Myšlienka, ktorá sa nám zrodí v mozgu na základe podnetov z prežitého, alebo zo snového či vizionárskeho mikrosveta, prebehne celým telom až ku končekom prstov. Slová, myšlienky, vety, odstavce, strany, ba i celé knihy sa vznášajú okolo našej hlavy a my ich dokážeme ťukaním končekov prstov do […]

Politici vytvárajú absurdné divadlo virtuálnej reality, ktorým sa dostávajú k moci. Nie však k moci v prospech občanov, ale v prospech politikov. Nový pán premiér Pellegríni, ako aj ďalší vládni svorne tvrdia, že si “veľmi vážia prejavy demokracie v uliciach našich miest”. Toto vyjadrenie je už prejavom zjavnej schizofrénie. Občania vyšli do ulíc, pretože sú […]

Moja mama Janka pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár, ktorý, ak som si natrel […]

Ilja Ruppeldt: Nechcem nikoho odsudzovat bez dokazov a pod. Samozrejme, ze ti politici su previazani na rozne pochybne zaujmove skupiny. Ale v pripade tej vrazdy to mohlo byt aj inak. Neviem. Ja nemam rad spekulacie. Ked uz, tak skor by som spekuloval o tom, ze ked na vychode mafia rozdelovala dotacie, tak by som predpokladal, ze hlava mafie sedi v Bruseli, kde ta chobotnica zacina. Uz som tu […]

„…Jedna vec, ktorá ma mrzí je, že mi začiatkom osemdesiatych rokov nevyšla utajovaná návšteva k Dominikovi Tatarkovi. Nuž, dal som prednosť akémusi rande. Chodievali navštevovať aj básnika Jána Ondruša, Ale zase keď nás zavolal k sebe Rudo Sloboda, ktorého sme celé hodiny U Michala dokázali počúvať, tam som už išiel. Dnes si uvedomujem, že to bola vzácna […]

Slovník diskutujúcich (nielen na sociálnych sieťach) v poslednom čase neuveriteľne zvulgárnel a zbrutálnel. Napríklad aj včera mi hovorila moja sestra, že v čakárni u lekára jedna (inak celkom normálne vyzerajúca) pani v staršom veku s presvedčením hovorila čakajúcim: ”Všetkých ich treba postaviť k stene a postrieľať samopalom!”… Žijeme v absurdnom svete […]

Dnes je svetový deň poézie, aspoň jeden deň by mohol byť Svetový deň bez politiky! .:. (ap)

🙁 Žijeme v absurdnom svete virtuálnych politikov. 🙁 Táto realita je len rekvizita. 🙁 Každý sa raz stane ležatou osmičkou. 🙁 Niektorí ľudia majú namiesto vlastného rozumu v hlave len signál wifi. 🙁 Najlepšia vláda je taká, o ktorej sa nepíše na Facebooku. 🙁 Politickí teroristi sú vždy tí istí… (c) Anton Pižurný foto a.a.

Naši sa raz rozhodli, že sa budem učiť po nemecky. Ja by som skôr prijal angličtinu, ktorú učili na našej Základnej deväťročnej škole, ale nedalo sa nič robiť. Objednali ma na súkromné hodiny k staručkej pani profesorke na dôchodku. Bola celkom milá, vždy mi uvarila čaj a dala k nemu sušienky. Všade mala čipkované dečky na starožitnom nábytku. Jej bytík bol v […]

SVITANIE NAD PARADAJZOM V srdci mi radosť zo života žblnká: Ráno práve znieslo zlaté vajce Slnka. .:. Anton Pižurný foto Martin Baniari 🙂 (Paradajz je najvyšší vrch nad Banskou Štiavnicou, na jeho úpätí sa našli prvé veľké zlaté a strieborné žily)

Potetovaní netalentovaní ľudia robia kultúru a negramotní píšu romány. Sociopati sa vydávajú za politikov a despotovia kážu o demokracii. Obezita je prejavom krásy a úchyli bojujú o toleranciu. Slová stratili svoj význam a činom zmizol ich zmysel. Nesmieme sa potom čudovať, že svet nesvieti láskou a Zem je vraj plochá doska. Nádej je odkopnutá v kúte, tá Sibyla mala v […]

„Strážne psy demokracie“ síce štekajú, ale pozlátená karavána ide ďalej. .:. Pravda je vo víne, u politikov vo vine. .:. Kto je sofistikovaný, a kto soficovaný? .:. .:. Občas aj obeť miluje svojho kata. .:. Prečo v Parlamente všetci lamentujú? .:. (ap) foto a.a.

Formula jeden bola v čase mojej junosti jedna z najvzrušujúcejších tém. Informácie sa síce do nášho socialistického tábora dostávali len zriedka, najmä v českom časopise Svět motorú. S Jankom sme boli veľkými fanúšikmi F1, všetky naše spoločné chvíle sme trávili s nimi. Vystrihovali sme si fotografie monopostov a pilotov do hrubého zošita a rozplývali sme sa nad […]

„Kde vy ste, tam aj my sme boli, kde my sme, tam aj vy budete“

Objímame stromy, našich bratov a sestry, cítime, ako nimi prúdi voňavý život z prstov ich koreňov zaborených do našej Matky až do ich kráľovských korún. Vytrhli zo zeme mocný dub ako zub času! Táto živá bytosť si naposledy vzdychla a potom brutálne okyptená ostrýmu zubami píly krváca živicou. Svedomie máme v umelom spánku, keď nechceme vidieť ako zabíjajú stromy […]

SPOMIENKA NA KMECIAKA (3) (V Sedláčkovom parku) Ivan Kmeco bol zamestnaný ako kurič. Prvé písmenko v tomto jeho povolaní by sa pokojne mohlo zameniť aj na “b”, pretože vedel osloviť neznámych ľudí svojou naoko insitnou charizmou len preto, aby ich motivoval k zamysleniu sa nad tým, či všetko v našej spoločnosti je v poriadku. Jediná báseň, ktorú si od neho zo začiatku […]

SPOMIENKA NA KMECIAKA (2) (Sneh v hotelovej chodbe) Ivan Kmeco patril do okruhu ľudí, ktorí sa zgrupovali okolo dnes už legendárneho žilinského divadielka MAJAK – čiže Malé javiskové konvergencie. Mnoho ešte aj dnes známych umeleckých osobností pochádza práve z tejto liahne. Pamätám si, ako raz Majak svojím autobusom prišiel účinkovať do Bratislavy do PKO. Niektorých […]

SPOMIENKA NA KMECIAKA (1) (“Hadžové” žúry u Evy) Ivan Kmeco bol známou postavičkou žilinského undergorundu v časoch hlbokého socializmu. Skamarátili sme sa cez Táňu, moju spolužiačku zo Žilinského gympla, často sme sa s Ivanom stretávali či už v Žiline, alebo v Bratislave. Pri fľaši vína sme písavali spoločne básne, časť on, časť ja. V Žiline bola našou […]

Niektorí autori absolvovali kurzy kreatívneho písania. Ale zdá sa že mnohí skôr rekreatívneho. Z knihy sa stal módny tovar, o predajnosti ktorého rozhoduje kvantita a nie kvalita. Zo spisovateľov (ktorých je pomaly viac, než čitateľov) sa stávajú „celebrity“. Dnes si môže vydať knihu každý, kto má na to peniaze a známosti. Kniha už nie je bytostnou výpoveďou […]

Som vraj tajný agent a platí ma SISka, žiadna si predo mnou nemôže byť istá. Vraj iba táram a dávno mi nestojí za to, byť romantik v krásnom lásky kroji. Ja však viem svoje, na ženy nedopustím, ak ich niekto urazí, mu jednu pustím! Tak všetko najlepšie, sviečky sú pri vani? Majte sviatok každý deň, bez nás, či s nami. .:. Anton Pižurný 8. marca 2018

BLÍZKE STRETNUTIA TROPICKÉHO DRUHU… Ostrov „La Réunion“ (v preklade Stretnutie), patriaci Francúzsku, leží v Indickom oceáne, osemsto kilometrov juhozápadne od Madagaskaru a dvesto kilometrov od ostrova Maurícius. Je známy nielen svojimi fascinujúcimi mikroklímami, sopkami, cukrovou trstinou (z jednej tretiny jej produkcie sa vyrába cukor, z druhej príšerný domáci rum a […]

Rodičia sa raz rozhodli pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za naše hranice. Zaznelo meno „Balaton“ a tak som vedel, že to bude Maďarsko. A tak sa aj stalo. Bývali sme v Siófoku, kde mali úžasné automaty na malinovky vo vrecúškach. Po prvýkrát som sa stretol s takým niečím a veru celkom slušnú kopu drobných forintov som do […]

Nežijeme vlastné životy. Iba prežívame realitu, ktorá nám ponúka najľahšie a najrýchlejšie riešenia. Prežívame cudziu realitu, podkladajú nám ju tí, ktorým nestačia stále väčšie vrecia peňazí. Chcú mať stále viac neuchopiteľného plynúceho času. Ale ten sa vlastniť nedá. Tak sa aspoň pokúšajú ukradnúť ľuďom ich jediné skutočné devízy. Ich vieru, ich […]

Ste naším rodinným striebrom, veď vieme, kadiaľ láska chodí. Keď sa vôňa manny nebeskej rozostrie pred našimi nedočkavými tvárami, zabúdame na sestry a bratov pretože ten, kto pozná neodolateľné pokušenie nabrať si za plnú misu a začrieť drevenou lyžicou, jednoducho zaprie aj vlastnú rodinu omámený vašou chuťou, milované bryndzové halušky! .:. Anton Pižurný foto […]

(Majstrovi MS) Mágia mesta miléniových mileniek a mužov mocných, mesta Maríny a mnohých maturantov máva milé molestácie: Mäkko máva mladosti, má márnivé marivá. My máme možnosť mlčať, minúť majestát minulosti. Maternica malebnej matky miest má múdre mámenia, i mrzutých mizantropov… Stále snívam stoicky stabilný sťa sťatý statný solitér so svetu svietiacou […]

Moja dcérka Tamarka Sofia keď bola malá, ak zbadala v lese na cestičke slimáka, chytila ho do prštekov a položila ho nabok, aby ho nikto nezašliapol. A kvietky netrhala, ale pohladila ich a povedala: – Pozri tatko, aký je tento kvietok pekný, bola by škoda ho odtrhnúť, nech sa z neho tešia aj druhí. .:. (ap) foto a.a.

Prvý pád: Kto Komu Kedy Druhý: Koho Ako Tretí: Čo Za koľko Štvrtý: Nikto Piaty pád: Daj! Šiesty pád: O kom Na čo Siedmy: S kým S čím Koľkokrát Osmy pád: Na nos 🙂 © anton a. pižurný

V našej obývačke bola najkrajším kusom nábytku veľká vitrína, ktorú vyrobil ešte otcov starý otec, mal svoju stolársku dielňu vo Viedni. Bola z orechového dreva s krásnym vzorom naspodku a so sklenenými dvierkami v strede a na bokoch. Tie na bokoch mali sklo zahnuté v oblúkoch, naši ma na to vždy upozorňovali, aby som dával pozor, lebo keby sa rozbili, už by to vraj nikto […]

Za socializmu sme počas ZVS (Základnej vojenskej služby), kam musel každý zdravý muž nad 18 rokov povinne narukovať „brániť socialistickú vlasť“ na dva roky, fasovali KDP, čiže takzvané „Kádéčka“ (nemýliť si s KDH), čiže „Krátkodobú dávku potravín“ Tvoril ju taký šúľok konzerv: paštéta so syrom. luncheon meat a bravčové a […]

Vyšiel som po Sládkovičovej ulici pred Klopačkou známymi schodmi popri budove Leteckých opravovní, na ktorých v noci postávajú hlúčiky huličov trávy a po pár tajomných schodoch som vošiel krásne kovanou bránou popri čiernom anjelovi od umeleckého kováča Fizélyho do evanjelického cintorína. Spomenul som si, že moja celkom prvá poviedka “Sneh z konca prázdnin”, […]

Začiatkom roka sa vždy roztrhne vrece s rôznymi nomináciami a súťažami nielen o osobnosti, či knihu roka. Niektoré vydavateľstvá, či distribučné firmy, alebo rôzne agentúry si ich udeľujú samé sebe. Nie je mi celkom jasný ich zmysel. Zámer áno. Organizátori majú svoju reklamu a ocenení si zažijú svojich pätnásť minút slávy. Slovenský klasik však už dávno […]

…Loptové hry sa gúľali mojím detstvom v rôznych podobách. Najskôr to samozrejme začalo futbalom, v ktorom som bol ale dosť veľké drevo. Keď som však u sestry v Bratislave videl v televízore legendárne finále Majstrovstiev Európy vo futbale, keď sa pri Panenkovom víťaznom “padáčiku” do nemeckej brány zatriasol na Kramároch celý panelák a kapitán nášho […]

Tak som si pozrel film “Špina” režisérky Terezy Nvotovej so scenárom Barbory Námerovej. Lena je sedemnásťročné dievča, ktoré vzdoruje rodičom, zažíva svoje prvé zamilovanie, tajné nočné dobrodružstvá s kamarátmi, či magické rána nad Dunajom. Jej svet plný snov a túžob však naruší znásilnenie jej vlastným učiteľom matematiky. Silný film o tom, čo sa v […]

Na dvore Štátnych majetkov neďaleko parku bývalo viac rodín. Mal som tam kamarátov aj kamarátky, s ktorými sme sa hrávali v parku, alebo sme podnikali po okolí rôzne akcie. Uprostred dvora stála stará lipa a pod ňou drevená zelená búda, ktorá mala názov HOSTINEC – VENDÉGLÓ. Tam som chodil len zriedkavo, ak som mal pár drobných z vrecka otcovho saka. Kupoval som si […]

Najlepšia býva tá prvá holá, nepodarená palacinka… .:. Doma nikto nie je otrokom .:. Veci sú na to, aby sa spotrebovali. .:. Hovoria o mne, že som flegmatik, ale mne je to celkom jedno. .:. Každý kohút svoje vajcia chváli. .:. Škoda, že niektorí ľudia sa rozmnožujú aj bez milovania. .:. Máš síce pravdu, ale ja si to nemyslím. .:. Dankove novotvary, neologizmy a […]

Českí turisti pri kolibe: – Pane bačo, pane bačo, řekněte nám ňáké vaše dobrodružství! – Hm. Nuž minuľe tu bou vlk a zabiu mi ovcu. – Ale to není žádné vzrúšo! – Hm. Tak potom tu bou medveď a zabiu mi tri ovce! – To ale taky nic není! – No dobre, tak potom tu bou jaguár a vybiu mi celô stádo! – Pane bačo, ale tady jaguár? […]

Pomaly sa ku mne priblížiš, ty, moje prostovlasé Slnko. V zázračných artézskych očiach ti kypí láska. Mám srdce plné do prasknutia tvojich horúcich sĺz. Ľúbim ťa ako paradajkovú polievku, milujem Ťa ako panenskú sviečkovú. Najlepším dezertom sú tvoje hodvábne malinové pery. Nuž chceli sme platonicky… Ale ako mám tvoj med lízať cez sklo? Dávno prasklo! Si […]

…A znova prší a kvapčí a na kopcoch nad Štiavnicou sa prevaľujú oblaky, akoby toto úžasné mesto bolo zakliate a mladého študenta chytajú z toho také depresie, že utrpenie mladého poeta veľmi hladko prechádza do suicidálnych myšlienok. Pod súvislou masážou studených prstov dažďa odpadávajú z bývalých waldbürgerovských palácov kusy omietky, padajú do […]

Možno ešte v archívoch Slovenskej televízie zo socialistických párty, ktoré nazvali „Televízny klub mladých“ sú tieto unikáty zvečnené na celuloidovom páse. Keď som koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia a tisícročia s dvadsaťročnou devou sledoval silvestrovský program Československej televízie, ohromne sa na ňom zabávala a páčil sa jej. Keď som jej […]

„Toto je Váš nový spolužiak, ktorý prišiel zo Žiliny“, – povedala moja nová triedna. Niečo som zaševelil a posadil som sa vedľa vysokého okuliarnika. Volal sa Peter. Za oknami „4.A.“ banskoštiavnického Gymnázia ako neskutočný „Guliverkeľ“ z maďarského kresleného seriálu o rodinke Miazgovcov, čupel Nový zámok, z ktorého každú štvrťhodinu úžasne […]

Samoška pri autobusovej stanici Nivy je pomerne ukrytá, ale my o nej vieme, preto nám občas poslúži. Tiež patrím k tým, ktorí občas radšej nakúpia v zastrčenej malej samoobsluhe, než v niektorom z chýrnych obchodných reťazcov. Takto som si odskočil pred odchodom autobusu ešte kúpiť chlieb. Predajňa bola malá, dve pokladne tiež. Tlačili sme sa pri jednej pokladni […]

…Miloš Žiak si ma akosi obľúbil, a keďže som po skončení knihovníckej nadstavby na Peknej ceste v Bratislave pracoval v rôznych bratislavských kníhkupectvách (pri Centrálke, na Steinerovej v Dome knihy, pri Liga pasáži…) často ma navštevoval a chodievali sme spolu na víno. Nuž a veru najčastejšie do legendárnej kaviarne U Michala, neďaleko Univerzitnej knižnice. […]

S Jožom Urbanom sme sa zoznámili v dnes už nejestvujúcej reštaurácii Slávia (cez cestu oproti YMCA) v Bratislave na stretnutí mladých autorov Nového slova mladých, kde časť poézie viedol básnik Vojtech Mihálik. Prozaickú časť viedla Oľga Feldeková. Mali sme vtedy sedemnásť a Jožo už vtedy žiaril ako kométa. Pri fľaši vína som mu povedal, že jeho básne by pokojne […]

Raz som v našej knižnici, (mohol som mať asi 7 rokov) vzadu za chrbtami ostatných kníh, objavil zvláštnu knihu. Mala čudný názov “Kámasútra”. Na jej obale boli fotografie sôch mužov a žien, ktorí stvárali čudné veci. Dovtedy som nič také nevidel, nahé ženy boli iba Afričanky v knihách Zikmunda a Hanzelku v knižnici a v starých časopisoch na povale. Keď som […]

Keď som bol ako malý chlapec po prvýkrát v Bratislave, bolo to dosť ťažké. Nechcel som, aby všetci videli že nie som odtiaľ, ale z malého mestečka na juhu, preto som sa snažil tváriť úplne ľahostajne, ako všetci ostatní. Fascinovala ma mestská doprava, viezol som sa po prvýkrát električkou. Jedna mala asi meškanie, lebo jej šofér uháňal ako blázon. Električka letela […]

Mladý študent Braxatoris z Krupiny sa zamiloval do svojej rovesníčky Pischlovej z Banskej Štiavnice. Vznikla z toho najdlhšia ľúbostná báseň menom “Marína”. Títo dvaja mladí ľudia (Andrej študoval na evanjelickom Lýceu a Marína na Dievčenskej škole) sa do seba krásne zaľúbili, ale ich láske nebolo dopriate naplnenie. Andrej odišiel študovať do zahraničia a Marínu […]

Kapela Mira Šúra mala začiatkom osemdesiatych rokov svoj angažmán aj vo vtedy legendárnom “Luna bare” hotela Kyjev v centre Bratislavy. Mnoho veselých príhod sa stalo v tomto tajomnom priestore, s vôňou peňazí, drahých voňaviek, ale aj presýtené živočíšnym pachom najrôznejších pudov. Raz v bare vznikla panika, keď vypadla elektrika, všetko sa ponorilo do tmy. Dohabkal […]

Hotel Kyjev v Bratislave na súčasnom Kamennom námestí v Bratislave bol kedysi legendou, pred ktorým sa rovnako ako pred Tuzexom, pohybovali nielen vexláci a kurvy. Očas som navštívil aj jeho “bistro Kyjev” (dnes je tam Čínsky obchod), kde mali skvelú Gruzínsku pochúťku – zemiakovú placku s mäsom, omáčkou a syrom za 13 Kčs (korún československých), čiže za pár […]

Sťahovali sme sa tým klasickým veľkým žltým nákladným autom. Byt, kam sme sa naťahovali bol v Žiline na sídlisku Hliny VIII. Oproti legendárnej krčme „Čapkovička“. Môj samotný vstup do triedy Gymnázia na Veľkej Okružnej bol tiež zaujímavý. Tretia D. mala práve hodinu matematiky. Učil ju mimoriadne erudovaný a prísny profesor. Keď ma pani riaditeľka uviedla do […]

Po pestrom dni, strávenom na letisku Orly v Paríži, sa pomaly blíži náš čas na odletu na ostrov La Reunion (LR) za Madagascarom. Cestujúci sa zhromaždili v odletovej miestnosti s duty free shopom. Som už celkom v pohode a začínam veriť, že sa to nakoniec podarí. Niektorí si kupujú ešte posledné maličkosti, iní sedia, čítajú. Moju pozornosť zaujali traja Kreolčania s […]

13. mája 2006 ma osud odprevadil a zavial na šesť týždňov na ostrov za Madagascarom, doprostred Indického oceánu na ostrov La Reunion – z francúzštiny – Stretnutie. Vrátil som sa 4. júla 2006. Už začiatok cesty bol zaujímavý. Po pristaní z Bratislavy o desiatej dopoludnia na Letisku Orly v Paríži som mal čas až do ôsmej hodiny večer, kedy mi odlietal Boeing 747 […]

Už starí Rimania vraveli, čo potrebuje ľud: – Chlieb a hry. Ale teraz sa u nás praktizujú už len hry bez chleba. Vraj naši chlebodarcovia v našom Parlamente nestoja za nič. Ale tí sú iba sluhami „chlebodarcov“. Mnohí z nás pomaly rezignujú, nevládzu sa vzoprieť zlu, ktoré sa valí zo všetkých strán. Politika je panské huncúcstvo, žiaľ, jej obete sú už […]

Hádam najznámejšími Čechmi sú v súčasnosti nepochybne aj božský Karel Gott, aj Boží Miloš Zeman. Domnievam sa, že si už naozaj zaslúžia odchod do dôchodku. Obaja majú časy najväčšej slávy za sebou, obaja majú nalomené zdravie, obaja sú pomaly pohasínajúcimi hviezdami českej spoločensko politicko kultúrnej scény. Tak si zaslúžia oddych, ale nemôžu, lebo ešte […]

„Hore hlavy bedač! Raz aj šibenice rozkvitnú.“, – tak povedal Juraj Jánošík na popravisku vo filme Paľa Bielika a vyskočil na hák. Bedačou myslel poddaných, ktorí živorili zo svojej úmornej práce práve toľko, aby prežili. Alebo aj nie. Tých poddaných, ktorí mali sklonené hlavy pred vrchnosťou a v strachu pred tyraniou radšej mlčali. Bieda vraj už u nás v […]

Doba je zlá. Vlastne, pre všetkých asi nie. Tí šikovnejší a tí “šikovnejší” si dnešnú dobu chvália a vravia, že vyzeráme stále lepšie. Hoci sa máme čoraz horšie. Prehlbovanie dna sociálne slabých vrstiev môžeme sledovať aj u bezdomovcov, ktorí majú svoje miesto napríklad pred McDonaldom. Ešte pred pár rokmi si len okúňavo pýtali od fajčiacich cigarety. Ak […]

Ale naša zavlažovacia brigáda sa konečne chýlila ku koncu a moja túžba, stať sa vlastníkom basovej gitary, sa začala napĺňať. A potom prišiel termín, kedy sme si mali ísť po výplatu. Rozochvene som po prvýkrát v mojom živote otváral obálku s vlastnými zarobenými peniazmi. Najskôr som si to ani nezrátal, hneď som utekal domov. Keď som to predýchal, vybral som peniaze […]

ZVLÁŠTNY DEŇ Nebola to zlá robota najmä, keď sme počas obedňajšej pauzy každý zaliezol niekam do tieňa pred úmorným slnečným výpekom. Obed nám vozili vo várniciach z družstva vždy na dvanástu a veru to bola fajná strava, raz nám dokonca priniesli úžasný baraní guláš, ktorý síce niektorým smrdel, ale bolo v ňom plno cesnaku a mne veľmi chutil. Jedli sme ho s […]

Už sme vedeli, že ak chceme byť rockovými hviezdami, musíme si najskôr zaobstarať aparatúru. Obsadenie skupiny sme už mali ako tak poriešené, ja som sa rozhodol pre funkciu speváka, textára a basového gitaristu. Basovka má len štyri struny, tak je na nej ľahšie hrať, – myslel som si. Ma som už dokonca aj dohodnuté, od koho ju kúpim. Starší chalan Juraj, ktorý už […]

.:. Ďuso a Igor boli dvojičky. Ďuso sa vždy pýšil, že je od brata o niekoľko minút starší. S Igorkom som sa silno kamarátil, s Ďusom menej. Mali staršiu sestru Oľgu ktorá prežila haváriu, ale ostala na invalidnom vozíku. Ich otec bol čalúnnik a mama robila ako upratovačka na patológii vedľa Nemocnice. Nerada nás tam videla, ale raz nás zavolala dnu a všeličo sme tam […]

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov by sa toho dalo napísať veľa a veľa. Celkom sa mi páčilo ako sme našej súdružke učiteľke ruštiny dali meno “Tišiná”. Ona totiž, keď už strácala nervy, búchala knihou po […]

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť na návštevy pravidelne. Často sme počúvali moje staré vinylové LP platne na veľkom gramorádiu „Bolero“, na ktorom som predtým, ako som objavil, že pod jeho horným príklopom je […]

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako aj moja sestra. Bola vysoká, s prameňmi rovných blonďavých vlasov, ktoré by sa dali spriadať do myšlienok, skoro po pás. Najprv som si ju nevšímol, ale potom sa mi raz pozrela priamo do […]

Za kaštieľom Esterházyovcov v Schubertovom parku bol takzvaný “Tanzplac”. Bola to veľká vybetónová plocha s pódiom, oproti nej bol veľký Bufet a vzadu dlhá budova Kolkárne. Na Tanzplaci sa konali parádne akcie, nielen na Prvého mája či počas Csemadoku. Často sa do hlbokej noci ozývala hudba, ktorú sme počuli až k nám domov. Gott, Neckář, Matuška, alebo Kati Kovács, […]

Pingpong, čiže stolný tenis, bola hra, ktorá ma uchvátila hneď od začiatku. Stôl v našom mestečku mali iba v Pionierskom dome a nebolo jednoduché sa k nemu dostať, lebo tam vždy hrali starší chalani. Ale potom sme sa naučili, kedy je stôl voľný. Väčšinou to bolo až tesne predtým, ako sa Pioniersky dom zatváral. Hrávali sme dlhé hodiny. Spočiatku som hral len s takou […]

Najskôr sa nám panicky prereže prvý mliečny zub a potom zub múdrosti pôsobí skôr zhubne, lebo niektorí sú po zuby ozbrojení hlúposťou, a zuby píly sa menia na katov, aj tak nás nakoniec v ozubených kolesách doby zožerie hrdzavý zub času. .:. Anton Pižurný kresba Juraj Bocian

Si voňavá a mäkkučká ako čerstvý hamburger a v žilách ti clokoce Coca cola, rapuješ drsno životom. Tvoje prstíky ako jemné pomfritky načierajú pikantnú omáčku túžby na kurací, alebo hovädzí sen, ktorý putuje tvojimi oblinami, ale inak si celkom obyčajná tučná slovenská krava. Ou, You! .:. Anton Pižurný foto a.a.

MIMO RYTMU ..-|.—|-..|..||…|..-||-|..-||.–.|—|.-..|..|-.-.|.-|.—|-|..|–…-| Keď som sa na základnej škole rozhodol, že budem spisovateľom, okrem básní som mal rád aj detektívky. Tak som napísal jednu detektívnu poviedku. Už neviem, ako sa volal jej hlavný hrdina, bol to však určite sympatický, všetkými masťami mazaný a vetrami […]

…Ale vlastne raz som veru už videl niečo podobné. Náš sused, pán Nádler bol v Ľudových milíciách. Pri akejsi oslave stál v uniforme so samopalom v rukách pri pamätníku padlých a hľadel kamsi hore. Stál som blízko neho a preto som zbadal, že keď začala hrať hymna, z oka mu začali tiecť slzy. Mal však stále nehybnú tvár, ale slzy mu tiekli len z jedného oka. To […]

Bol pekný, ako jarný deň. Minul sa mi chlieb, preto som sa rozhodol, že pôjdem do Billy a kúpim chlieb a smotanu, keďže naši pravoslávni bratia slávia v tento deň Vianoce a uvarím si „mačanku“, čiže východniarsku špecialitu, ktorá sa pripravuje zo šťavy kyslej kapusty, hríbov a smotany. Pod jazykom som mal jej chuť a tešil som sa, ako si uvarím výbornú pochúťku. […]

Mne sa ušla funkcia nástenkára. Nástenka bol taký zarámový kus korkovej alebo polystyrénovej dosky, na ktorú sa špendlíkmi pripevňovali obrázky a písmená. Bol to vlastne taký prvý facebook, akurát s tým rozdielom, že témy a forma boli prísne určené. Ten kaleidoskop lásky k ZSSR a Komunistickej strane, k vláde a ľudu, kombajnom v poliach a i k raketám vo vesmíre bol […]

Raz mňa a Jana náš starší kamarát Ivan zaviedol kamsi celkom ďaleko, ku Hronu. Hovoril, že nám ukáže, čo sme ešte nikdy nevideli. Dlho sme šliapali, už sme aj začali hundrať, ale Ivan nás povzbudzoval, až kým sme popri brehu Hrona vošli do hlbšieho lesa. Prišli sme k akýmsi zarasteným múrom. Ivan sa ku nim postavil, ukázal rukou: – Tak toto je miesto, kde kedysi […]

Začiatkom deväťdesiatych rokov bola doba taká turbulentná, že mi to nedalo a v Banskej Štiavnici som založil „A divadlo“ a hneď som preň aj za jednu noc napísal scenár prvej hry, nazval som ju „Limonádový Jošo“. Bola to satira vtedajšieho dramatického spoločensko politického pohybu po roku 1989. Hra mala úspech (ako hosťujúci režisér spolupracoval aj môj priateľ […]

V minulosti odsúdení na smrť sťatím sekerou podplácali svojich katov, aby ich trafil presne medzi tretí a štvrtý stavec. Mali tak istotu, že ich poprava bude rýchla a takrečeno bezbolestná. Čiže korupcia fungovala ešte aj na popravisku. Nepripomína Vám to niečo? .:. Anton Pižurný

Na maškarný ples sa všetci chystali doma. Každý si pripravoval masku. Väčšinou to boli princezné, strigy a piráti, alebo rôzne zvieratká. Mne sestra Renatka vymyslela niečo iné. Vtedy som ešte presne nevedel, čo to vlastne má byť. Bola totiž nedávno predtým v Tatrách na školení a boli ta s nimi aj francúzski študenti, ktorí mali so sebou aj rôzne dobroty. V tom čase […]

Aby sa Vám mentálne petardovaní vyhýbali a aby chuť na alkohol nebola len prezlečená depresia, lebo len ten, kto vidí neviditeľné a cíti lásku, len ten dokáže uspieť v nemožnom. .:. AP foto a.a.

Vo štvrtej triede základnej školy som sedel v prvej lavici v rade celkom napravo so Zuzkou. Bola fajn, kamarátili sme sa aj my dvaja, aj naše rodiny. Jej otec bol lekár. Jedného dňa som však bol v lavici sám. Zuzka neprišla do školy. Neprišla ani na ďalší deň. Nakoniec neprišla už vôbec nikdy. Neskôr sa čosi povrávalo. Odsťahovali sa niekam na Východ. Vraj sa čosi […]

V zimnom období sme ako žiaci základnej školy mali celkom radi maškarné plesy. Teda, spočiatku ani veľmi nie, pretože sme pohŕdali všetkým, čo sa nám snažili dospelí vnútiť ako skvelú zábavu. Neskôr sme však pochopili, že je to celkom dobrá vec, pretože na tých „plesoch“ sme si užili aj kopec srandy a videli sme pekné maďarské dievčatá. Tie maškarné plesy sa […]

Šalov bola dedinka pár kilometrov od nášho mestečka. Otec ma tam občas zobral, keď išiel liečiť zvieratá, alebo len tak pozrieť vinárov, či predsedu družstva. Na poliach pred tou dedinkou boli dlhé lány obilia a na zvlnených kopcoch nad nimi ešte dlhšie rady viniča. Pufkali sme na našej modrej Oktávii, otec držal v dlhých prstoch tenký biely volant a popiskoval si. […]

ROMANTICKÝ OSTROV SPÁSY (Rest a iné peace) Eiffelova veža je maják a ja tvoja Márnosť šedivá. Nechcem, aby si bola smutná, keď umriem. Sme pominuteľní ako pohladenie. Z prvých lások sa stávajú posledné. Odvrátený zrak znamená Koniec. Zo ženy až po duši odíde jej vôňa. Zostane po nej Rest a iné peace. Eiffelova veža je maják a ja nechcem, aby si bola smutná, keď […]

Zdá sa mi, že život bol kedysi pokojnejší, komótnejší, ľudia boli na seba milší. Doba je rýchla, ale mali by sme si uvedomiť, že v každom okamihu je záblesk večnosti a mali by sme si vychutnávať každú sekundu, ktorú sme dostali ako dar. Všimli ste si, koľko je húkania sirén v súčasnosti v našich uliciach na sanitkách, požiarnych a policajných autách? Od rána do […]

Videl srdce do skla. Jemnou striebornou lyžičkou si lásky z neho naberal a jeho labužnícky bajúz sa mu triasol rozkošou. Zavoňala kapustnica a do očí mu vošli slzy. Prebudil sa. Ešte si naposledy glgol z krabicového vína, tuhšie sa zakrútil do smradľavej deky a na svojej kartónovej posteli v rušnej ulici pred bankou s úsmevom na primrznutej tvári zaspal naveky. .:. Anton […]

V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávam s tým, že uvidím povedomé priezvisko, len s iným krstným menom. Chvíľu nad tým premýšľam, potom s úžasom prídem na to, že to bude asi potomok môjho priateľa/ľky, ktorý už medzitým stihol vyrásť. „Pekne si sa rozmnožil“ – skonštatujem, keď vidím, ako sa potomok podobá na rodiča. Deti sú naším […]

Keďže hudba bola v našej rodine veľmi obľúbenou, sestra Renatka dokonca chodila na vyučovanie hry na akordeón. Spolu sme spievavali vtedajšie šlágre, napríklad pesničku „Zuzano“ od Matušku. A raz jej naši kúpili španielsku gitaru. To bola vec! Dala sa dokonca zavesiť na krk. Nakreslil som na ňu čiernou voskovkou znak hippies. Nevedel som, čo znamená, ale vyzeralo to […]

Politici dávno pochopili, že politika je výnosný biznis a nie ich služba voličom. .:. Niektorí ľudia sa asi narodili v znamení „Ublíženec“. .:. Zabi kapra, zachrániš prasa. .:. Sviatky pokoja musia mať mieru. .:.

Raz moja sestra priniesla z knižnice strašnú knihu. Už len tá obálka! Bola na nej chudá postava v čiernom rúchu s dlhými pazúrmi nechtov, namiesto očí dva vykopané hroby a tie špicaté uši! Napísal to nejaký Stoker a volalo sa to Dracula. Ja som sa toho bál a zároveň ma to priťahovalo. Sestra mi z tej knihy čítavala podvečer na našich schodoch do domu, ktoré boli ešte […]

Dobrá poézia nesie v sebe posolstvo. O živote, o láske, o viere, o nádeji, o smrti. Mne cestou poštovou dnes prišiel vianočný darček z českého mesta Chrudim, v ktorom žije a tvorí pán básnik Jiří Rybišár. Jeho hutné a presné verše majú tentoraz konkrétnu knižky, pozostávajúcej z dvoch zbierok „VOSÍ HNÍZDO, JAKO MLČENÍ“ spolu s „B a V“, doplnené […]

V posledné roky nemávam stromček. Nanajvýš venček na dverách a halúzku s ihličím na stole. To mi stačí a nemusím ani riešiť, či mať stromček umelý, alebo živý. Mimochodom, aký je to vlastne „živý stromček“, keď je už vypílený a po sviatkom sú hromady ich mŕtvol pri kontajneroch? Nehovoriac o bohapustom plienení našich lesov zlodejmi s drevom, s našim […]

Anton Pižurný je v slovenskej literatúre prítomný už dobrých dvadsať rokov. Jeho najnovší rukopis, knižka „Biela skrinka“ nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne. Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto […]

Ale nielen láska bola témou našich pobytov v Kine Sputnik. Raz na jar sa strašne rozvodnil Hron. Boli sme sa na to pozrieť. Mal som z toho strach. Obrovská vodná plocha zaliala polia až ku gaštanovej aleji. Videl som obrovský strom, ako padol majestátne do prúdu rieky a tá ho hneď vzala ďalej. Ernestínin most bol skoro celý pod vodou. Vtedy som si uvedomil, aký silný živel […]

Na fotografii ide o posledné zaznamenanie skutočnosti, že na autobusovej stanici „Mlynské nivy“ v Bratislave bola kedysi Jedáleň, ktorou prešli stovky, tisíce, možno milióny zákazníkov, jedáleň vykazujúca nostalgické prvky. Tácky, príbory, obložené chlebíčky, hotové jedlá, nápoje… Jedáleň v rohu budovy, ktorá sa už stratila v minulosti a na mieste ktorej má […]

V prítmí kina sa diali rôzne príbehy nielen na striebornom plátne. Plný rozochvenej nádeje som si sadal do vŕzgajúceho dreveného sedadla v očakávaní, že aj Ona tam kdesi sedí. A keď som zazrel jej hlavu, ktorú som hneď neomylne spoznal, dej na plátne ma prestal zaujímať. Jediným možným stretnutím s ňou boli chvíle po ukončení premietania. Keď som videl, ako kráča […]

V mojom rodnom mestečku sme mali kino Sputnik. Bola to pre nás úžasne atraktívna budova. Ako malí sme mohli chodievať len v sprievode rodičov, alebo starších súrodencov. Naši raz hovorili, že chceli ísť na akýsi romantický film, ale bolo málo predaných lístkov, preto aby vôbec premietali, môj otec kúpil viac lístkov. Pred kinom terasa, vnútri napravo jedna pokladňa, […]

Nedávno sa ma spýtalo štvorročné dievčatko: – „Prečo jedni ľudia pracujú a druhí sú bohatí?“ .:. (ap)

Nikdy sa ti nepozrie priamo do očí, nevie, akú bolesť v srdci nosíš. Usmieva sa farizejsky, s veľkou empatiou zachraňuje všetkých, ale najmä svoju chorú dušu čiernu ako zlá krv. Potom ukrytá/ý v jaskyni Nenávisti namočí svoje pero do žlče a jedu a zosmolí ANONYM… .:. ap

CESTA NOCI S tebou kráčam ku koreňom. Koruna na hlave tebe patrí – si kráľovná anjelov. Ja som v práve – ty si zákon. Luna Lásku nezakáže. To vie Nov. Nová cesta plná vôní, farieb a tiež chutí. Dobre sa mi s tebou tróni. Navždy zabudnutí budú znova prvými. Ako v kuse kameňa mal som srdce. Merci. Hovorím len Amen a… Ty si ho však našla. Je tvoje. […]

DEBUŽÍROVANIE HEDONISTU Kamarátka mi ako Mikulášsky darček venovala aj paradajkové čatní (boli v ňom aj slivky a hruška) a výborné na kyslo zavárané hríbiky. Mal som pár bravčových kociek, tak som ich upiekol a podusil v omáčke z toho čatní. Z Vianočných trhov som si priniesol zemiakovú placku, dal som na ňu to mäsko, navrch som nastrúhal syr Grana Padano, pridal som […]

Píšu sa vianočné blahopriania. Väčšinou už len na internete, na sociálnych sieťach. Ale my, niektorí staromilci máme väčšiu radosť z tých klasických, poslaných poštou. Na nete stačí predsa pár kliknutí, ale pohľadnicu musíme kúpiť, napísať adresu, text (vtedy zisťujeme, že už pomaly nevieme písať rukou), potom nalepiť známku a vhodiť pohľadnicu do schránky, […]

Krásne dievčatá v prvých radoch na rockových koncertoch sú bližšie k svojim bohom a majú také odovzdane oduševnené tváre ako v chráme pri spovedi z ich nádherných hriechov, splynú s hudbou v nebeskom orgazme, v súznení s tisíckami ďalších rýchlejšie dýchajúcich obetí. Krásne dievčatá v prvých radoch zažijú na planéte Zem iskrivé okamihy večnosti, ich duše […]

Vianoce bývali u nás veľmi milým sviatkom. Najvzrušujúcejším bolo samozrejme hľadanie ukrytých darčekov a potom sa bolo treba pod stromčekom prekvapene tváriť. Dosť dlho som veril, že nám naozaj stromček a darčeky nosí Ježiško. Keď som spal vo svojej izbe, rodičia vraveli, že do rána prinesie stromček, ale že nemám vychádzať z izby, lebo by z toho nič nebolo. Tak […]

Český básnik Václav Hrabě je známy ctiteľom českej beatnickej poézie ako jedna z legiend. Bol nielen básnikom. Bol aj muzikant, básnik – pesničkár, trochu anarchista, štipku bluesman s dušou napáchnutou Ginsbergom. Václav bol autorom mnohých nesmrteľných veršov, plných bolestnej pravdy, túžby a nezničiteľnej nádeje. Václav Hrabě počas svojho života (zomrel ako 24 […]

… včera som si uvedomil, že vlastne sa básnik a textár Jožo Urban podobal na českých mladých poetov Václava Hraběho i na Jiřího Wolkera. Všetci traja boli pekní mladí muži, Václav a Jiří zomreli mladí, obaja vo veku 24 rokov, Jožo opustil toto naše slzavé údolie 35 ročný. V jeho poézii cítiť nielen tvorbu vyššieuvedených českých básnikov, ale hoci aj Kainara, […]

Kalný studený Hron je mojou láskou, odkedy som sa s ním zoznámil. V ňom som sa naučil plávať, v jeho plytkých štrkových vodách som chytil svoje prvé ryby. Pod jeho jediným mostom (dnes sa volá Ernestínin) v Želiezovciach sa odohrali mnohé romantické letné drámy. Jeho chladná náruč ma objímala počas prázdninových horúčav, jeho nespoznané tajomné hlboké jamy […]

UMELCI POLITICI (Živá hra) To, čo niekedy dokážu stvoriť naši politici, na to nemajú žiadne agentúry, ani najlepší analytici, žiadni dramatici, ani spisovatelia. Naši politici sú totiž bizarní nevyspytateľní umelci, ktorí sú naozaj presvedčení, že tvoria, že sú proste jedineční. Rozohrávajú so Slovenskom svoje drámy, svoje komédie a to všetko v priamom prenose. […]

„S pravdou sa proste nedajú zarobiť peniaze. Prežiť môžu iba tí, ktorí sú ochotní podvádzať…“ .:. Robert Shille – nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu

V našej Bille pribudol v oddelení mäsových výrobkov nový predavač. Je trocha počernejší. Spočiatku dosť placho hľadel na zákazníkov, ktorí si (alebo sa mi to len zdalo?) na obsluhu vyberali skôr jeho kolegyne. Ja som si počkal na neho. Objednal som si a pozeral som sa. V igelitových rukaviciach šikovne urobil, o čo som ho požiadal. Uvedomil som si, že som v čiernom […]

Naša spoločnosť začína kvasiť. Cítia to najmä tí dolu, ale tí „hore“ sa tvária, že sa nič nedeje, nanajvýš pokrútia nosmi nad výparmi kvasného procesu z prostredia, z ktorého práve nie jeden z nich pochádza. Naša súčasnosť už nesie znaky delenia a hoci úspešné zahmlievanie reality na čas odďaľuje nevyhnutný spoločenský […]

Každý z nás sa raz poberie tam, kam patrí. Každého pozemská púť, – či už je to lesná cestička, bulvár v meste, hradská cez dedinu, či mohutná diaľnica – sa raz ukončí. Presné správy, ako to tam, na druhom brehu vyzerá, zatiaľ nikto celkom hodnoverne nepodal. V niektorých mestách je už tak málo hrobového miesta, že v nich mŕtvych musia pochovávať […]

🙂 DEFINÍCIA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY VIETNAMSKÝM SÚDRUHOM: – „Těškosloveňsko má lihově demagogické zřícení, podvedeno Komickou sranou v cele s rezidentem Mustafem Rusákem…“ .:. 🙂 RVHP Za socializmu existovalo ekonomicko politické zoskupenie so skratkou RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci. Vtipkári hovorili, že […]

Mnoho ľudí (žiaľ najmä mladých, ktorí sa narodili po roku 1989) dnes posmešne hovorí o „nežnej revolúcii“ ako o štrnganí kľúčmi, ktoré našu krajinu vraj dostalo do marazmu, v akom žijeme. Za stav, v akom sa naša krajina nachádza, ale nemôžu desaťtisíce, až státisíce ľudí, ktorí boli vtedy na námestiach, ale konkrétni ľudia, ktorí sa potom a dnes do mocenskej […]

V Banskej Štiavnici sme chodievali s kamarátom Marekom na ryby. Na Kolpachoch sme vytiahli pár krásnych úhorov, inde sa nám až tak nedarilo. Raz sme sa rozhodli, že sa zúčastníme – ja len ako „kibic“, rybárskych pretekov na Počúvadle. Nemali sme veľa šťastia, asi len tri zábery, kým rybár na brehu oproti nám vyťahoval jedného kapríka za druhým. Podozrievali sme […]

V neďalekej minulosti boli literárni kritici osobnosťami, pred ktorými si autori zachovávali úctu a rešpekt. Boli to naslovovzatí odborníci, obohacujúci literárnu scénu. Za všetkých spomeniem napríklad českého F.X. Šaldu, slovenského Mihálika a boli mnohí ďalší. Pred ich kritickými hodnoteniami sa najmä mladí autori triasli ako v čakárni u zubára. Súčasná […]

Uši trhá a rybička vo vrecku sa otvára, keď počujeme, alebo čítame po slovensky „zamiloval som si“, „toto si určite zamilujete“… A to večné „príde mi to“ namiesto „zdá sa mi, myslím si to“… U reklám to už ani tak neprekvapuje, ale keď to povedia moderátori v hlavných správach nemenovaných slovenských TV… .:. .ap.

Vo Veľkej sále Istropolisu v Bratislave bol 8.novembra 2017 koncert maďarskej hudobnej legendy, zakladateľa maďarských rockových skupín Omega, Locomotiv GT, klaviristu, multiumelca, autora stoviek hitov a mnohých muzikálov GÁBORA PRESSERA. Spolu s ním účinkovala charizmatická speváčka Rúzsa Magdolna. Koncert mal názov „Anjel pri mne“ Magdaléna vysvetlila, že prišli na […]

SLOVÁCI, SESTRY A BRATIA! Ešte stále máme nádej stať sa veľkým národom. Musíme len prestať jesť nekvalitné a predražené potraviny spoza našich hraníc a politikom nežrať všetko, čo im napadne. Musíme prestať veriť falošným vizionárom a hľadať staré pravdy v našej histórii. Treba si pripomenúť našu pohostinnosť a dobrotu, zakorenenú hlboko v nás. A najmä […]

Človeka najčastejšie ohovárajú tí, ktorí ho ani nepoznajú. 🙂 Ak niekto niečomu nerozumie, označí to za hlúposť. 🙂 Hypochondria je jediná choroba, ktorú som ešte nemal. (nápis u lekára) 🙂 Sú Radnice, ktoré nemajú súradnice. 🙂 Si moja voľba bez možnosti výberu. 🙂 Až keď človek príde o všetko, pochopí, aké je všetko malicherné. 🙂 Chceš […]

Hovorí sa, že jediná skutočná láska, ktorá sa dá kúpiť za peniaze, je pes. I keď je niekedy skôr najlepším štvornohým priateľom človeka posteľ, je symptomatické, že v dnešnej psej dobe sa skôr dá veriť psovi, než politikovi. Všetci vedia, ako to všetko je, ale v skutočnosti nikto nevie nič. Mnohí len štekajú a zavýjajú na Mesiac, prípadne na karavánu, ktorá […]

Jeden starý roľník v minulosti, ktorý tvrdošijne obrábal svoju zem, noril sa do nej svojím lemešom, sial do nej a napokon aj žal, bol známy tým, že jeho brázdy sú mimoriadne priame a rovné. Bolo to zvláštne, pretože brázdy boli veľmi dlhé, ale nikdy nezahli do strany. Vždy smerovali presne a priamo dopredu. Bol na ne krásny pohľad, ktorý dával ľuďom nádej, že predsa […]

Sú takí ľudia, ktorí sa bez hanby starajú do súkromia druhých, ohovárajú a intrigujú. Robia to preto, aby zakryli ich vlastné defekty. Takí ľudia sa nezastavia pred ničím. Manipulujú, klamú a vymýšľajú si. Pomôcť im môže iba odborník, pretože ide o chorých ľudí. Sú nebezpeční nielen pre svoje okolie, ale najmä pre seba. Čas vždy ukáže, čo boli zač. Preto […]

(c) Varenie, milovanie a písanie sú rovnaké: – Treba dať s láskou dobré veci dokopy v pravý čas! (c) Nie je majster kuchár ten, ktorý vie navariť z plnej chladničky a špajzy, ale ten, ktorý ich má skoro prázdne a vie chutne navariť. (c) Nie je majstrom kuchárom ten, ktorý v nedeľu navarí obed, ale ten, ktorý varí každý deň s potešením a chuťou. P.S. A vždy po […]

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho námestníka v istej fabrike s drevom v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital pri Drážďanoch. Hrávali sme spolu poker, rozumeli sme si, čo to sme spolu aj povyvádzali. Keďže Steffen mal vtedy vážny vzťah na Slovensku, rozhodol sa, že sa zamestná. Zobral som ho pracovať do našej […]

Spevák a bubeník Duško Hergott tvoril istý čas nerozlučnú dvojicu s mojím spolužiakom z gymnázia v Banskej Štiavnici, s klávesákom Petrom Rusnákom. Svoje si odkrútili ešte za socializmu v baroch kapitalistických a na výletných lodiach severských krajín. Mnohé ich legendárne príbehy a výroky zľudoveli, ako napríklad „Ej veru, lepšie je byť bohatý a zdravý, ako […]

Keď ležíš na dlažbe bez identity, bez príjmu, bez rodiny, bez domova, bez lásky, bez strechy nad hlavou a jediné, čo ťa drží pri živote, je viera v silu poézie, vtedy sa nájdu ľudia, ktorí do teba kopnú, pľujú na teba, lejú síru, ohovárajú, aby nebolo vidieť ich vlastné čierne duše, píšu, že ti prispejú na urnu, čo si o takých ľuďoch môžeš myslieť? […]

Keď si naozaj sám a nemôžeš prijať, že Láska, ktorej si konečne uveril, sa naozaj pominula, keď cítiš všetky bolesti a srdce v hrudi zhaslo, keď duša je plná prázdnoty a nenaplní ju ani hudba, keď rozum nechápe, prečo sa to stalo práve tebe, keď už sám sebe nepatríš, vtedy zober do svojich rúk čakan a rúb do skaly zo všetkých síl, prebi svoju bolesť údermi kovu […]

— Drobné práce ako výmenu zodratých podošiev, opravu opätkov, alebo prišívanie kožených záplat „príštipkov“ robil nerád. Tieto práce vykonávali menej zruční obuvníci, ktorí nevedeli robiť pekné a kvalitné nové výrobky. Keď mal veľa práce, pomáhal mu aj jeho brat – náš strýčko. Bol to známy vtipkár. Mala som asi šesť rokov. Dal mi do ruky […]

…..Nakoniec umiestnil na podošvu opätok – obsadz. Tie sme dosť často vyrábali my, deti. Spodný základný diel nám urobil z podrážkovej kože v potrebnej veľkosti a naň sme priliepali a pribíjali zvyšky kože. Museli do seba zapadať asi tak, ako dnešné lego. Veru sme sa aj hnevali, keď kamaráti na nás pokrikovali: „Šuster – smrdíš pofom“, toto lepidlo malo […]

„Šuster – flek, uchytil kopyto a bežal preč“, – takto pred viac ako polstoročím pokrikovali na mojich bratov kamaráti. Náš otec bol totiž obuvník – šuster. Ale nie hocijaký „príštipkár“. On bol vážený pán majster obuvníckeho remesla. Obec Prenčov mala pred 60 rokmi 600 -700 obyvateľov. Z nich šiesti boli obuvníci. Dnes tomu asi nikto neuverí, veď […]

.:. O rok to bude presne 12 mesiacov, ako nepijem alkohol. (ap) .:. Prečo sa facka volá „zaucho“, keď je na líce? (ap) .:. Knihomoľ je muž. Žena je knihomoľa. (ap) .:. V sociálnych sietiach často neuviaznu len malé ryby. (ap) .:. Typickou vlastnosťou Slovákov je domýšľavosť. (ap) .:. Prečo sú niektoré princezné v rozprávkach […]

🙂 Prvý pád: Kto Komu Kedy 🙂 Druhý: Koho Ako 🙂 Tretí: Čo Za koľko 🙂 Štvrtý: Nikto Nikoho 🙂 Piaty pád: Daj! 🙂 Šiesty pád: O kom Na čo 🙂 Siedmy: S kým S čím Koľkokrát 🙂 Osmy pád: Na nos .:. © ap

„…Spomenul som si na Paľa Hudáka, básnika z Prešova, s ktorým som sa zoznámil na stretnutiach s Vojtechom Mihálikom, ktorý začiatkom osemdesiatych rokov viedol rubriku poézie v Novom slove mladých. Tam som sa spoznal aj s vtedy 16 – ročným Košičanom Jožom Urbanom. Hviezdil na prvých stránkach Nového slova mladých (prózu viedla Oľga Feldeková, ako prvú som […]

Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúšťok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije ako pakultúra pakov, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa nedá robiť, so všetkým sa treba zmieriť. A keď budeme […]

STRATENÝ ROH Jednorožec blúdi lesom, víl sa pýta: – Prosím, kde som? Jednorožec lesom blúdi, srdce sa mu láme v hrudi. Jednorožec zmizol v lese stratil svoj roh kdesi v strese. Jednorožec šťastie stratil nepomôžu kamaráti. Víly sú vysmiate ako lečo, nejde mi to do hlavy, že prečo. Vtom mi náhle láska príde na um: Veď ten roh je afrodiziakum! .:. […]

Tatranský vzduch v konzerve – tento „originálny nápad“ dávajú už zadarmo k tovaru nad 20 eur v nemenovanom reťazci, ktorý sa nedávno úspešne zviditeľnil odstránením krížov z fotiek chrámov. Podľa údajov tvorí 80% obsahu tohto suveníru tatranský kyslík, 10% tvorí zvuk pasúcich sa ovečiek, 5% energia kvapiek rannej rosy, 3% atmosféra prechádzky ihličnatým […]

MAL SOM DNES SEN O KONCI SVETA Na čo sa ešte hráme? Ako sme radi, že sme ešte tu? Úzkostlivo sa dotýkame prchavej krásy, aspoň ešte na chvíľu. Zrazu aj spokornatieme a priznáme si viny, aj odpustíme našim vinníkom. Neveríme, že ten Koniec naozaj bude. V tajnom kútiku dúfame, že nás, práve nás to obíde. Hľadáme si bunkre, kam sa pred tým ukryjeme. Načo, keď bude […]

Začiatkom sedemdesiatych rokov som sa po prvýkrát dostal počas školských prázdnin do tzv. „Putovného pionierskeho tábora“. Bol to naozaj tábor putovný a počas dvoch týždňov sme sa s našimi stanmi viackrát sťahovali. Bol to tábor tak trocha v skautskom duchu, keďže väčšinu sme si museli robiť sami. Stavať stany, variť, tvoriť program a podobne. Posledným našim […]

Ani jeden z kandidátov na župana či poslanca, nie je o nič hlúpejší ako všetci, ktorí to zasvätene analyzujeme a komentujeme. Trúfam si dokonca tvrdiť aj to, že možno nie všetky výsledky odhadov prieskumných agentúr sú zmanipulované. „Nikto vám nemôže dať viac, ako vám ja môžem sľúbiť“ – toto heslo by mohlo byť v portfóliu každého kandidáta. Ako je […]

Moji dobrí rodičia ma vychovali, že starším, slabším a chudobným treba pomáhať. Dokonca mi kedysi začiatkom osemdesiatych rokov istý básnik do jeho básnickej zbierky „Oheň až požiar“ napísal venovanie: „Tonovi, ktorého sociálne cítenie prevyšuje všetky doterajšie snahy slovenských básnikov“. Dnes tu ale máme realitu trocha inakšiu. Cestoval som […]

PARIDOV SÚD Nihilizmus náhle nahej noci mámil márne mohutným mečom libido lásky lichotením lichvy, lebo zrazu zazneli zvony zabudnutia a jablko sa odkotúľalo späť do lona Afrodity. .:. © Anton Pižurný © Štefan Polák Art

Květa Fialovä, pôvodom zo Slovenska, bola nesporne veľkou hereckou legendou. Bola však známa aj tým, že po celý život prechovávala averziu voči mužom. Jej filmové a televízne úlohy z nej však robili ženu takmer až osudovú „femme fatale“, – ako sa aj uviedla úlohou Tornádo Lue vo filme Limonádový Joe. V deň jej smrti však uvádzať, že v mladosti bola […]

Žaby a myši vedú vojny na internete, tie skutočné si nevšímajú. 🙂 Mať iný názor je už vraj politicky nekorektné. 🙂 Bol taký verný, že nepodviedol ani svoju platonickú lásku. 🙂 Keď ti fandia outsideri a ohovárajú ťa pózeri, si na dobrej ceste. .:. (ap)

Svet, ktorý máme k dispozícii, je zatiaľ jediným možným. Aj jediným nemožným. Nemorálne sa stáva normálne. Nenormálne je morálne. Všetko sa vybavuje nie srdcom, iba orálne. Rozhoduje kvantita nad kvalitou. Milujeme slabých, nenávidíme silných. Nenávidíme slabých, milujeme silných. Závidíme uvážlivým. Uvažujeme nad zbytočnými, sami sme zbytoční, keď tak […]

V rokoch 1636 – 1637 si dal Melichar Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánov staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Kaštieľ stojí v obci do dnešných čias, ale pomaly chátra. Žila v ňom Adela Ostrolúcka, múza Ľudevíta Štúra. Na prízemí v stene je do kameňa vytesaný nápis: – „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more […]

Hotel Metropol v hornej časti Banskej Štiavnice bol začiatkom osemdesiatych rokov pre nás, maturantov Gymnázia (kam v tom čase chodil na známy „Tuzex“ aj súčasný minister zahraničných vecí SR, tohto času tiež predseda Valného zhromaždenia OSN, Miroslav Lajčák) pomerne exponovaným zariadením, ktoré sme po vyučovaní navštevovali. Sídlil v historickej budove zo […]

Na povale (po našom „padláš“) som našiel poklady. V kusoch slnečných lúčov z malého okienka vírili striebristé zrnká prachu, pretínali prítmie v tajomnom priestore, kde bola moja detská bielomodrá lavica. Mala odkladací priestor, v ktorom som našiel veľa zviazaných farebných i čiernobielych časopisov, previazaných špagátom. Boli to „Film a […]

PRAVÁ LÁSKA Si všetko, čo mám. Nevadí mi ani, že nemáš nič. .:. 🙂 VIETE, ktoré sú najznámejšie legálne drogy? – Moc a politika .:. 🙂 TEPLO DOMOVA Jednoznačný koniec leta: – Zapol som ohrievač. .:. © ap

Keď je človek dolu, je najľahšie do neho kopnúť. Kto neverí v nádej, v ľuďoch nájde len spálenú spúšť. Kam sa náš zrak uprie, tam všade je vojna. Kde láska je neplodná, tam závisť je kojná. Kto život nedal, tak ten nemá ani právo vziať ho. Kto vyletí príliš vysoko, ľahko stiahne ho dno. Kto lásku nedáva, ten ju nedostane, a kto nepoznal kríž, tak ten iba […]

Rytieri sú dnes nemoderní. Ich ideály nikoho nezaujímajú, nanajvýš z pohľadu tvorby imidžu, ktoré sa však v skutočnosti ukážu ako „cisárove nové šaty“, hoci značkové. A tak súčasní rytieri chodia po okrúhlej Zemi v hrdzavých brneniach, bojujú proti veterným mlynom a ich istým honorárom je výsmech. Z pera sa nenaješ. Je to hlúpa a scestná myšlienka, že […]

Gramatická zdatnosť našej (nielen) mladej generácie je na katastrofálnej úrovni (samozrejme česť výnimkám, ktoré pomaly ani nie sú). Nedávno som kdesi videl štatistiku čítania mladých ľudí u nás. Zostal som šokovaný. Mnohí mladí ľudia poznajú maximálne tak Harryho Pottera a Pána prsteňov. Netvrdím, že každý mladý človek má svoj voľný čas tráviť čítaním. […]

Hneď za lavičkou cez potok v Schubertovom parku mal svoj domček strážca parku, ktorého sme volali „starý“. Dlho sme s ním hrali hry na naháňačky, ale nikdy nás nechytil. Vlastne boli dvaja, striedali sa. Raz som sa potichu priplížil k jeho domčeku a opatrne som cez okno nakukol dovnútra. Sedel tam starček, na stole fľaša a tranzistorové rádio, z […]

Medzi utečencami sú vpašovaní aj teroristi, to už dnes nikto nemôže poprieť. Tí zneužili situáciu a použili svojich ľudí ako zbrane. Ale vedú nimi aj politickú vojnu. Vidíme, ako sa vyostrujú vzťahy medzi tábormi „za“ a „proti“ domáceho obyvateľstva v celej Európe. A aj o to teroristom išlo. .:. (ap)

Človeku po uchopení knihy v ružovej obálke napadne hneď „ženský román“ – alebo pesnička Hammela „Čas malín“. Som rád, že tretia kniha prozaičky (Tiene babieho leta – 2016, Kľukatenie – 2017) z Lučenca tieto atribúty celkom nespĺňa. V novielke ide v podstate o denníkový opis plavby životom mladej ženy od vysokoškolských štúdií cez priesečník […]

…Nie je to až tak dávno, keď ešte existovalo Československo. Napriek tomu, že poslanec Michael Kocáb inicioval petíciu na vypísanie Referenda s otázkou, či si občania želajú rozdelenie na Českú republiku a Slovenskú republiku, ktorej vyše 900 000 podpisov priniesol v krabiciach do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR, politici bez účasti občanov rozhodli o […]

„…Myslím si, že človek a umelecká tvorba existujú a žijú viac menej oddelene. A že to netreba miešať dokopy. To, že Voloďa pil, fetoval, bil sa a mal viac priateliek, podľa mňa nesúvisí nijako s jeho dielom, jeho piesne a verše nikdy neboli ani trocha vulgárne, povrchné, alebo nezáväzné. Veľkí básnici vždy dobre cítili hranicu medzi svojim obyčajným […]

Máme ešte v blahej pamäti výrok nášho bývalého výdatného politika, dnes nonšalantného chovateľa oviec, spokojne si užívajúceho dôchodok na svojej dači, nazvanej Elektra. Mimochodom, Élektra dcéra Agamemnona mala troch súrodencov, brata Oresta a sestry Ifigeneiu a Chrysothemis. Jej otec Agamemnón po svojom víťaznom návrate z Trójskej vojny zahynul rukou vrahov najatých […]

– Kedy má vlastne zimný spánok ľadový medveď, keď on chudák býva tam, kde je stále zima? 🙂 – Vieš, ktoré je pohlavné mesto Slovenska? – Nie. – No predsa Viedňa! A Dunaj je taká Torysa, čo je v Bratislave… 🙂 – Som múdra a pekná? – Pravdaže! Najkrajšia a najmúdrejšia! – Tak ja naozaj nie som vaša? […]

Na Slovensku bol najbohatší muž planéty, Bill Gates. V Šamoríne sa bol pozrieť, ako sa na pretekoch koní darilo jeho dcére. Držal sa skromne v pozadí, bez veľkej publicity. Gates je človek, ktorý venoval miliardy dolárov na charitu. Ale keď potom vidíme, ako je celé Slovensko zasmogované bilbordami kandidátov na županov jednotlivých krajov a ich „kreatívne“ […]

Na internete som si raz všimol zvláštnokrásne obrázky. Boli neuveriteľne krehké a metaforicky presné vo výtvarnom prejave i myšlienkovo. Ich autorkou bola Barbora Kožíková Lichá. Oslovila ma ich priam nadpozemská čistota a jedna z nich (Jahniatko) ma inšpirovala natoľko, že som k nej napísal detskú básničku. Barborke sa páčila a onedlho mi navrhla, či by som k jej […]

Čaro internetu a sociálnych sietí ovládlo komunikáciu. Rýchlosť myšlienky, šírenej netom je už vyššia, než rýchlosť svetelná. Slovo dokáže dávať život, ale aj zabíjať. Na týždeň ma zablokoval administrátor Facebooku, pretože som pred 4 rokmi uverejnil moju báseň k fotografii aktu dievčiny, ktorej bolo vidieť ňadro. Niekto ma musel nahlásiť. Je však […]

Rozopnutá blúzka, oči ako blue Sky. Ona spieva Aleluja, nemilujem ale ju ja. Veď Láska je túžba a nie lov. Tak nelámte krídla anjelov. Ja hľadám rub a nie líc nebezpečných anjelíc. Pil som len coffe and tea a lásku z teba, hlava sa mi točí a v srdci ma kole. Ale už neviem ani to, či vôbec ešte treba napiť sa len na ex a stále do vôle. Jedol som popol, nikdy […]

Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to. Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty im. Chuchvalce dažďových oblakov sa menia na cukrovú vatu, moja dcéra už tíško klope na bránu dospelosti. Minulosť milosrdne vypaľuje prudké […]

Som zástancom názoru, že keď je človek už natoľko napadnutý chorobou, má len obrovské bolesti, ale je pri vedomí, nie je žiadna nádej na jeho uzdravenie, tak má právo rozhodnúť sa o eutanázii. Teda súhlasí s tým, aby bol jeho život umelo ukončený. Ani jeho existencia už nebude na seba viazať nepretržitú opateru viacerých ľudí, smútok bezmocných […]

(c) Anton Pižurný

Základná vojenská služba bola za socializmu na dva roky. Ani ja som sa jej nevyhol, hoci som sa všemožne snažil o tzv. „Modrú knižku“. Nakoniec ma teda odviedli a narukoval som do Čiech, do Domažlíc, do bojového útvaru. Našťastie som chytil funkciu štábneho pisára. Volali ma „Písmo“. Ale aj pisári museli niekedy ísť s útvarom na vojenské […]

Rok 1989 sa akoby pomaly, ale isto dostáva na čiernu listinu slovenskej histórie. Mladí ľudia, narodení po tomto dátume, už toho veľa o tých rokoch nevedia, ani ich to príliš nezaujíma (česť výnimkám). Mnoho aktérov tých dní v rámci tradície „revolúcia požiera vlastné deti“ sa stiahlo z verejného života. Mnohí sa dostali do vrcholovej politiky a akosi […]

Boli sme s priateľkou v bratislavskej nemocnici v Ružinove na kontrole. Nemocnice sú tiež zvláštne miesta, kde stretnete všelikoho. Ja som tam v nemocničnom bufete videl spisovateľku pani Rút Lichnerovú (manželku bývalého primátora Banskej Štiavnice) a o malú chvíľu pri druhom bufete rodáčku zo Štiavnice, herečku Milku Vášáryovú. Spomenul som si na maliara zo Štiavnice […]

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia Tebe…“ © John Donne (Bol anglický […]

* Chudoba vraj cti netratí. – Obávam sa, že na Slovensku ju už dávno stratila aj tá. .:. (ap)

😀 V Brně na Zelňáku pije chlápek vodu z kašny. Přijde k němu Brňák a povídá: „Tý, kémo, nechlemté tu vasrůvku z tej kaserne, blejó do teho zkalené machři a chčijó do teho morgoši!“ Chlápek se otočí: „Hele pane, já vám vůbec nerozumím, já jsem z Prahy. „ „Aha tak to jo“, – říká Brňák a pokračuje: „Povídal […]

„Konopa, konopa, zelená konopa, ktože mi dnes večer na okno zaťuká…“ Na dolnom konci Prenčova je neveľký kus poľa, tzv. Konopiská. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa na tomto kopci pestovali konope. Na Svätú Žofiu, 15. mája, sa veľká časť žien z dediny vybrala siať konope. Dva páry koní pôdu orali a ženy siali do vyoraných brázd konopné semená. Jednotlivé […]

Stala sa smrteľná dopravná nehoda. Osemnásťročný vodič nezvládol svoje motorové vozidlo. Výsledkom je smrť mladého človeka v plameňoch a zranenia ďalších. Expert na dopravu povedal, že to môže byť aj dôsledok toho, ako mladí ľudia nedokážu reálne odhadnúť stav na ceste, stav svojej jazdy. Sú pod vplyvom rôznych počítačových hier v rauši, ktorý nezodpovedá […]

Poznáte to: prídete do kaviarne, vyložíte si na stôl mobil, fajčiari cigarety… a zapaľovač. Ten však niekedy nemôžete nájsť. Pred rokmi som preto vymyslel, že by sa mohli do mobilných telefónov vmontovať piezoelektrické zapaľovače, ktoré by sa dali použiť aj na všeličo iné. Napísal som to aj pár výrobcom mobilov, zatiaľ sa neozvali: 🙂 […]

Hoci detstvo som prežil v socializme, nemali sme v ňom len sovietske vzory. Samozrejme naším vzorom najväčším boli naveky spravodliví a statoční Winnetou, náčelník Apačov a jeho biely brat Old Shatterhand. Kamarát Miro (ktorého rodina bývala v byte s krásnou terasou na miestnej Pošte) mal odkiaľsi nádherné komixy „Rýchle šípy“, preto sa Mirek Dušín s jeho […]

…Nechodil som ešte do školy, keď sa raz rozhodli moji rodičia pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za hranice. Zaznelo meno “Balaton” a tak som vedel, že to bude Maďarsko. A tak sa aj stalo. Bývali sme v Siófoku, kde mali úžasné automaty na malinovky vo vrecúškach. Po prvýkrát som sa stretol s takým niečím a veru celkom […]

Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to. Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty im. .:. Anton Pižurný

Keď sa chce, vraj sa dá všetko. Keď sa dá, tak sa všetko chce. (ap) Hoci Robert Fico „neznáša žiadne obvinenia“ voči Plavčanovi, jeho pôsobenie vo funkcii ministra školstva je spečatené. Už pri menovaní Plavčana, tejto zvláštnej figúrky, mnohé naznačovalo, že to nie je len tak, ak sa do takejto pozície obsadí pomerne obskúrna figúrka. Hrdo, odborne, skušne […]

Náš milý pán súdruh zástupca riaditeľa Gymnázia, ktorého celé generácie študentov volali príznačne „Mamľas“, bol inak všestranný človek. Okrem perál jeho verbálneho ducha („Neučíte sa, budete jesť papierové halušky…“) sme na biológii a Občianskej náuke s ním zažívali chvíľky vskutku pestré a zábavné. Raz (asi mierne podrúšený) na biológii […]

Aj v našej bigošárni na vojne se mali knižnicu. Ako vyštudovaný knihovník som ju nemohol vynechať. Pracovala v nej knihovníčka, ako vystrihnutá z českého seriálu „Chlapci a chlapi“. Okuliarnatá plachá putička, ktorá sa však vedela riadne ozvať, ak nejaký vojak išiel „cez“ a prekročil bežné hranice komunikácie. Knižnica bola oázou pokoja v […]

Dva roky nedobrovoľne na povinnej tzv. Základnej vojenskej službe (ZVS) každého mladého muža vytrhli z civilného života, ktorý ostatným letel ďalej, ale ten náš sa na 730 dní zastavil. Nečudo, že mnohí sa potom pomerne dlho adaptovali na civil a isté návyky (nielen tie dobré) a výrazy išli s nimi navždy. Nehovoriac o tom, že veľmi veľa vzťahov sa dvojročným […]

NA POTULKÁCH SO SLAVOM (Leva zachránili osy) V horúci letný deň sme navštívili so Slavom Hlásnym aj pamätné miesto za Veľkými Vozokanmi, kde sa podarilo Esterházyovcom po prvýkrát poraziť turecké lúpežné hordy. Na podstavci je text, prepísaný sekundárne do slovenčiny na drevenej tabuli, v tomto znení: „Na tomto veľkovozokanskom poli padli v dňoch 26.-27.8.1652 z […]

…Keď sme sa trocha otrkali, zistili sme, že na vojne sú aj skutoční muzikanti. Samozrejme hneď mi napadla oná scéna, kde sa pýtajú mladých vojakov: – Kdo umí hrát na nějaký hudobní nástroj? – Já. -Tak honem do kuchyně, čistit brambory! Dostal som tip na jedného špagáta, ktorý robil na Plukovní ošetřovně (PLOŠ). Volal sa Peter Kaščák a bol z […]

„Vojna je krátka, ale krásna“ – tak sme si s patričnou dávkou cynizmu zvykli vravievať na dvojročnej povinnej vojenskej základnej službe (ZVS). Slúžil som v Domažlicích, u Psohlavov, niekoľko kilometrov od hraníc Západného Nemecka, čiže vtedajšej Bundesrepublik Deustchland, alias NSR. Našťastie sa mi podarilo v tejto „bigošárni“ (čiže u […]

„Vojna je krátka, ale krásna“ – tak sme si s patričnou dávnou cynizmu zvykli vravievať na dvojročnej povinnej vojenskej základnej službe. Slúžil som v Domažlicích, u Psohlavov, niekoľko kilometrov od hraníc Západného Nemecka, čiže vtedajšej Bundesrepublik Deustchland, alias NSR. Našťastie sa mi podarilo v tejto „bigošárni“ dostať funkciu […]

Na našej ulici zazvonil zvonec a my sme vedeli, že prišiel Zajdy na svojej motorke. V prídavnom vozíku viezol niečo celkom zázračné. Hneď sme sa všetci zbehli ku nemu na zákrute Schubertovej ulice a v hrsti sme zvierali vydrankané drobné korunky. Tmavý Zajdy so širokým úsmevom odkrýval niekoľko nádob so zmrzlinou, ktorej chuť v letných horúčavách mala na podnebí priam […]

.:. Najväčší intrigáni rozhorčene volajú po spravodlivosti. .:. Francúzsky jazyk mám rád. Aj jazyky Francúzok. .:. Prečo feministky nenosia mini? .:. Niekedy je život smutnejší ako smrť. .:. Niektorí „poeti“ majú básnické črevo príliš hrubé a plné. .:. Prečo sú na dverách latrín srdiečka? Lebo láska ide cez žalúdok. .:. Človek sa musí naučiť, že […]

Bol som na koncerte skupiny BUTY na seneckom amfiteátri. tešil som sa (ďakujeme za VIP, Naďa M.,), že si po rockoch zaspomínam (vznikli v roku 1986 zo skupín U238 a B komplex v Ostrave). Najväčší vrchol zažívali asi okolo roku 1994, keď vydali album „Ppoommaalluu“ a o rok na to „Dřevo“, najmä keď letel film „Jízda“. Ich pesničky boli drobné […]

Keď sme vstupovali do oného čarovného obdobia, zvaného „puberta“ (samozrejme, my chlapci ako vždy až o krok pozadu po dievčatách), diali sa s nami zmeny, ktoré neboli práve príjemné. Niektorým chlapcom vyhúkli prsné žľazy, iným pod nosom čosi vyrašilo. Ale najhoršie to bolo s hlasom. Niektorí z nás mutovali, až to nebolo pekné. Najviac si to odniesol chudák […]

Asi som stará škola, ale zdá sa mi, že život bol kedysi pokojnejší, komótnejší, ľudia boli na seba milší. Doba je rýchla, ale mali by sme si uvedomiť, že v každom okamihu je záblesk večnosti a mali by sme si vychutnávať každú sekundu, ktorú sme dostali ako dar. Siréna bola v gréckej mytológii bájna morská panna, žijúca na ostrove Sirén, vábiaca svojím […]

Každá generácia má svoje módne výstrelky, hity doby. Kedysi to boli napríklad „hulahop“, „jojo“ neskôr „céčka“, či „skákať gumu“. Nás, ako žiakov Základnej deväťročnej školy v socialistickom Československu najviac zasiahol „Kliklak“. Boli to dve gule z umelej hmoty, ktoré boli spojené povrázkom. Na ich konci bol krúžok, ktorý sa chytil medzi prsty a […]

Platon Baker bol známa postava (veruže nie postavička) bratislavskej bohémy. Poznali ho nielen divadelníci, či návštevníci Kremnických gagov. Jeho obľúbenou postavou bol tatko Ubu, ktorého mi, mimochodom, aj dosť pripomínal. (Dnes to už môžem napísať, lebo Platonko nás pred rokmi navždy opustil…). Niektoré jeho výroky boli priam legendárne. Napríklad raz, keď sme […]

Ak je niečo bežné, teda obvyklé, časté až všadeprítomné, ešte to neznamená, že je to normálne. Je to len prevaha abnormality. Dočasná. Po katastrofe vždy príde pokánie a normalita sa vráti, postupne rastie a prevládne. Kým sa objaví nová abnormalita. Zväčša záčina ako drobná deviácia (čo je asi každá amorálnosť) a časom, príťažlivosťou a prirodzenou […]

V časoch mojej búrlivej mladosti som sa raz vracal domov (hovorilo sa tomu, že „hodiny riedko bili“) a v parčíku na lavičke som videl v skormútenej polohe sedieť kamaráta Ivana. Spýtal som sa ho, čo tam tak o tomto čase sedí. Zdvihol hlavu pozrel na mňa a vzdychol si: – Rozišiel som sa s frajerkou. – A to sa už s tým nedá nič robiť? – Veru nedá. Na […]

Potravinová sebastatočnosť (Biely sex) Pohľad do chladničky je pohľadom do našej budúcnosti. Bez jedla by sme neprežili. Jednoduché a zároveň geniálne. Všetko na svete je tomu podriadené. Žijeme vlastne preto, lebo musíme jesť. Jeme preto, aby sme mohli prežiť. Pránistické hlúposti o tom, ako dokážu žiť bez jedla len z vesmírnej energie, však asi začínajú […]

Moji dobrí rodičia ma vychovali, že starším, slabším a chudobným treba pomáhať. Dokonca mi kedysi začiatkom osemdesiatych rokov istý básnik do jeho básnickej zbierky „Oheň až požiar“ napísal venovanie: „Tonovi, ktorého sociálne cítenie prevyšuje všetky doterajšie snahy slovenských básnikov“. Dnes tu ale máme realitu trocha inakšiu. Cestoval som […]

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá. Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať […]

To, čo dokážu stvoriť niektorí ľudia na internete, naozaj dokáže predčiť aj najväčšiu fantáziu. Ani spisovateľ s najbujnejšou predstavivosťou by asi sotva dokázal vymyslieť príbeh, ktorý sa mi pred časom stal. Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď som sa v aktívne prihlásil na Facebook. Tu som si všimol aj úžasnú poéziu istej autorky z Východu, nazvime ju hoci […]

Nad obcou Psiare pri Hronskom Beňadiku, za tokom rieky Hron sa nachádza krásny vrch, ktorý sa volá Krivín. Na tieto miesta je situovaná aj tzv. „Slovenská brána“, ktorá je vstupom z južného na stredné Slovensko. Pár týždňov pred koncom druhej svetovej vojny na Psiaroch padali nevinné obete detí priamo v matkinom náruči, alebo držiac sa matkinej sukni. Päť […]

Moja prvá láska bola raz na liečení v Bojniciach. Mali sme sladkých sedemnásť a vzdialenosti pre mňa vtedy nehrali rolu, preto som sa smelo vybral za ňou na dlhú cestu autobusom. V tých časoch to ešte bola pomerne dobrodružná cesta, na ktorej bolo treba viackrát prestupovať. Ale láska aj holých prenáša, tak som úspešne dorazil až do cieľa. Boli to krásne dva dni, počas […]

Politik je najsmiešnejší vtedy, keď začne brať vážne sám seba. .:. Človek je najslobodnejší vtedy, keď už nemá čo stratiť. .:. Netreba mať veľa, ale treba mať dosť. .:. Ten, kto ešte nevydal knihu, nech sa hlási u súdruha Žinčicu! .:. (c) Anton Pižurný

DIPLOMY ZA AKTIVITY Multičlovek, hudobník, spisovateľ, organizátor a mnohé iné, Branislav Jobus z Vrbového neúnavne organizuje aj jeho hudobnozábavný festival VRBOVSKÉ VETRY v rodisku nemenej slávneho Mórica Beňovského. Tento rok okrem iného na ňom pokrstí aj ďalšie CD jeho skupiny „Abusus“ a jeho v poradí už trinástu knihu (každý rok jeho abstinencie vydá jednu […]

Naši sa raz rozhodli, že sa budem učiť po nemecky. Ja by som skôr prijal angličtinu, ktorú učili na našej Základnej deväťročnej škole, ale nedalo sa nič robiť. Objednali ma na súkromné hodiny k staručkej pani profesorke na dôchodku. Bola celkom milá, vždy mi uvarila čaj a dala k nemu sušienky. Všade mala čipkované dečky na starožitnom nábytku. Jej bytík bol v […]

Jedného dňa som namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán doktor pozrel do hrdla takou odporne suchou drevenou paličkou, spľasol rukami a niečo si potajomky hovorili s mojou mamou. Potom ma mama so sestrami vypoďkali do izby s posteľami, aby som si obliekol pyžamo, že sa tam pohrám a trocha si pospím. To sa mi už prestalo páčiť. Mama s jednou […]

Keď sme boli chlapcami, môj najlepší kamarát Igor mal rodinu v Čajkove. Bolo to kdesi pri Tlmačoch za Levicami. Mali tam vinice a keď sme boli prvákmi na strednej škole, pozvali ma na oberačku hrozna. Oberačka samotná bola robota dosť nudná, ale nepretrhli sme sa. Viac sme sa rozprávali, než robili. A tak som sa dozvedel, že obyvatelia Čajkova sú „Čiľejkári“, […]