DIEVČA, ČÍTAJÚCE KNIHU Leto bolo, ako má byť. Horúce a pestré. S kultúrou kypel život krajšie, v iných krajinách pulzoval rýchlejšie. V najväčších tohtoročných augustových výpekoch sme sa vybrali na týždeň ku našim južným susedom do Budapesti. Bývanie sme mali zabezpečené neďaleko nej, v Pilisszantó – Santov u našich známych, ktorí nám v tejto malebnej obci […]

SLOVENSKÉ DIEVČA NA MAĎARSKEJ BANKOVKE 🙂 Motto: „Pomôžte nám nájsť to miesto, kde sme sa narodili, kam sa raz aj vrátime, keď už spoznáme všetko a všetkých, ktorých spoznať treba, keď sa naučíme zlých sa nebáť a so živým srdcom napiecť chleba. To miesto, okolo ktorého desaťročia chodíme, to miesto je osvetlené vnútorným okom tých po nás a preto navždy pred […]

MÁM TEBOU TETOVANÚ DUŠU Varenie, písanie a láska sú vlastne veľmi jednoduché a rovnaké: – Treba dať iba dobré veci v pravý čas do tých správnych súvislostí… (aap) …Prichádza stíchnutý a unavený koniec. Naše telá cez deň spotrebovali všetku šťavu, ktorá blúdila riečiskom našich vlásočníc, akoby naša láska už nemala cestu späť do životnej […]

HUSIARKA HANKA K jednej z najťažších spomienok na moje detstvo patrí tá s vyberaním mandlí. Nosných aj krčných. Chodil som vtedy do škôlky kaštieľa Esterházyovcov v mojich rodných Želiezovciach, kde hru na klavíri niekoľko rokov učil svetoznámy skladateľ Franz Schubert. Jedného dňa som však namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán […]

„Jsi krásná i když spíš. Spi. Já nemohu…“ (Václav Hrabě) Tvoj najlepší štvornohý priateľ ťa očakáva s voňavou teplou náručou. Vedľa postele zložíš svoje vlhké krídla. Do rána si ich požičia Kupido, vie, že sa Ti bude snívať niečo také krásne, že na to on nikdy nebude mať. Napnutým lukom srdca postrieľa všetko živé a nadránom musí do seba […]

BARBORKINE VÝROKY Barborka musela zo zdravotných dôvodov zmeniť školu. Nastúpila do novej, do evanjelického lýcea. Veľmi sa jej tam páči, cíti sa spokojná, chlapci tam nehovoria škaredé vecí a sú k dievčatám gentlemani. Keď na začiatku školského roka deti dávali pani triednej učiteľke kvetiny, Barborka si počkala až na koniec, potom s vážnou tvárou pristúpila k […]

TAMARKA SOFIA – MOJA DCÉRA Keď v roku 2002 zomrela moja mama, niekoľko dní po jej pohrebe prišla moja družka a povedala mi, že čakáme dieťatko. Mala krásne tehotenstvo, každý deň som jej nosil raňajky do postele, varil obedy, niekedy aj o dvoch chodoch. Pribrala 25 kilogramov a nakoniec nám na sone doktor Šapijevskij povedal, že to bude „big bejby“ a dievčatko. […]