Rozbehol som do záhrady za domom. Za ňou tiekol potok, ktorý sa volal Čistá voda. Mihali sa v ňom jalce. Na druhom brehu bol malý biely domček, od ktorého sa šírila zvláštna sladkastá vôňa. Bola to pálenica, v ktorej robili z ovocia pálenku. Najčastejšie asi slivovicu, pretože dno potoka bolo plné slivkových kôstiek. Ale rybám to asi chutilo. Chytal som ich do ruky, […]

ZBOHOM, BARBORKA Koncom októbra 2015 nás po dlhej a ťažkej chorobe opustila výtvarná umelkyňa, maliarka a ilustrátorka Mgr. art. Barborka Kožíková, rod. Lichá. Na rok 2014 sme pripravili Kalendár s Barborinými maľbami a mojimi básničkami. NAJDÚCH Tohto srnčeka som včera našla: – Jeho uši ako veľká mašľa. Smutný bol tak ako oči slonie: Bodky biele za vetou a […]

Stará mama v dedinke Prenčov pod Sitnom pri Banskej Štiavnici mala kravičku Ruženu, chovali ju v maštali pri komore. Najviac sa mi páčilo večerné dojenie. Vtedy som v prítmí maštaľky stál pri starej mame a hľadel som, ako dojí do modrého hrotka. A keď dodojila, zobrala biely porcelánový hrnček s červenými srdiečkami a nabrala čerstvého mieka, na ktorom bola ešte pena. […]

KOBOREC PEČENIE CHLEBA Hovorí sa, že s pribúdajúcimi rokmi sa človek ľahšie rozpamätáva na deje a príbehy, ktoré prežil v minulosti, ako na udalosti spred niekoľkých rokov. Môžem túto skutočnosť len potvrdiť. Často počúvam okolo seba rozhovory mladých žien, že voľakedy sa mali ich predchodkyne lepšie, ako ony dnes. Že nechodili do zamestnania a starali sa len o deti […]

Havrany veslujú dažďovými krídlami tam, kde pod ťarchavou oblohou rastie most dúhy nad nami. Nad človekom bez domova sa preklenula ďalšia farebná nádej. Človek bez domova je bohatší ako všetky banky sveta, lebo do hrobu si nikto nič nezoberie. Zlodej času sám sebe kradne. Človek bez domova je doma všade. © anton a. pižurný 20. november 2015 3:01 obraz Henrieta Rojková

Cisárovná mladosti mesta pod krížom Raja Aj Klinger už vetrík pozametal pred jeseňou. Strmý breh priviera tyrkysové vodné oko do oblohy. Voňavé leto pozvoľna stráca sýtosť farieb, keď sa mäkkou lesnou cestičkou s kobercom ihličia ako izbicou vraciaš po malebnom chrbte jedného kopca, kým z toho oproti čnie dvojvežička ešte zal/kliata v Slnku. Skala Lesklého vrchu […]

PRVÁ POSLEDNÁ SVETOVÁ… “inter arma silent Musae” Kostnaté prsty vborené do zeme sú naše korene. Núkaš svoj prs ty: Pôjdeme, veď mrieme láskou a túžbami, šialenou pravdou. Nech už je za nami tento svet, hlavou nadol. Vojak je unavený z boja, špina mu zalepila dušu, v kilometroch hluchých viet politici klušú: – Ukrižuj! Ho samého! Boja sa samoty tí veční otroci […]

Kniha „Obvinenie“ Mají Hriešik a Maroša Hečka je presným a vážnym zaznamenaním obvinenia a vyšetrovania otca zo sexuálneho zneužívania svojich dcér. Je to téma veľmi vážna a traumatizujúca všetkých zúčastnených. Na 261 stranách románu „Obvinenie“ autorská dvojica Hriešik/Hečko zaznamenala priebeh vyšetrovania od obvinenia až po prepustenie […]

…Svet, ktorý máme k dispozícii, je zatiaľ jediným možným. Aj jediným nemožným. Nemorálne sa stáva normálne. Nenormálne je morálne. Všetko sa vybavuje nie srdcom, iba orálne. Milujeme slabých, nenávidíme silných. Nenávidíme slabých, milujeme silných. Závidíme uvážlivým. Uvažujeme nad zbytočnými, sami sme zbytoční, keď tak uvažujeme. Generácie sa menia […]

TOPÁNKY Môj otec Anton bol zverolekár. Vyštudoval vo Viedni. Niekedy mi ukazoval aj fotografiu, na ktorej v bielom plášti lieči slona. Staral sa o zvieratá v celom našom okrese a občas ma cez prázdniny zobral so sebou na výlet. Narodil sa v Seredi, kam sme občas zašli. Pamätám si, ako ma tam raz zatvorili do jednej izby s niekoľkými pármi topánok, pretože som si vtedy ešte […]